XX rokov diskusií zo štátom platenými bláznami.(1)
Od prírody nadaní jedinci, líšia sa od tých ktorých príroda neobdarila nadaním tým, že oni dostali od prírody do vienka schopnosť rozoznať pravdu od klamstva, dobro od zla, intuitívne, teda bez hlbšieho uvažovania nad vecou, čiže na prvé počutie, na prvý pohľad, či iba na prvý dotyk.
Od prírody nadaní jedinci nemajú jednoduchý život, lebo oni intuitívne, nekontrolovane reagujú na klamstvo i na pravdu, ako aj preto že oni nevedia pristúpiť na kompromis medzi pravdou a klamstvom, teda nevedia sa prispôsobiť paradigme tej ktorej etapy ľudskej spoločnosti (doby).
Od prírody nadaní jedinci vedia z „fleku“ povedať čo je klamstvo, ale na to aby vedeli povedať aj to, ako to klamstvo premeniť na pravdu, musia sa veľa vzdelávať, aby poznali presnú definíciu klamstva, ako aj jej vecné argumenty a v tejto definícii, ako aj v tých argumentoch vedeli odhaliť korene klamstva.
Ak od prírody nadaní jedinci nie sú vzdelaní, tak oni v spoločnosti predstavujú iba nepríjemných rebelov a preto majú zo zásady problematický život. Takí jedinci nie sú dobrí manželia, ani dobrí kamaráti. Sú proste problémoví jedinci.
Ibaže bez tých jedincov, od prírody nadaných, nenastal by žiadny pokrok ľudstva, lebo tí kompromisov schopní, od prírody nenadaní jedinci, jednak nevedia rozoznať pravdu od klamstva, ale čo je najdôležitejšie, oni necítia intuitívnu potrebu na rozoznanie pravdy od klamstva. Oni nemajú výčitky svedomia, keď sa pácha neprávo a ani vtedy, keď si klamstvo sadá na trón vyhradený iba pre pravdu.
Tí, kompromisov schopní, od prírody nenadaní jedinci, nie sú schopní študovať na školách, ale iba bezducho akceptovať reči ich učiteľov, ako aj doslovný obsah učebníc. Po skončení školy na všetko zabudnú.
Tí kompromisov schopní, od prírody nenadaní jedinci, ak už niečo predsa len zmenia (objavia), tak tá ich zmena (ten ich objav) je vždy horšia(í) od stavu ktorý zmenili. V lepšom prípade ide o zmenu iba na oko.
Keď od prírody nadaní jedinec svojím vzdelaním, ale hlavne svojím nadaním intuitívne rozoznať pravdu od klamstva, vecne, exaktne spochybní zaužívané pravdy (paradigmy) tých, od prírody nenadaných a kompromisov schopných jedincov, tak on u nich automaticky vyvolá pudový, živočíšny odpor lebo svojimi argumentmi nechtiac spochybňuje ich syntetickú, ich umelú samo autoritu.
Čím väčší a čím principiálnejší omyl – klamstvo, od prírody nenadaných a kompromisov schopných jedincov, odhalí od prírody nadaný a na viac aj vzdelaný jedinec, tým väčší pudový, živočíšny odpor vyvolá na seba od tých od prírody nenadaných a kompromisov schopných jedincov. To je identifikačný znak pre od prírody nadaného jedinca, že on je iný ako oni.
Medzi takých od prírody nadaných jedincov, patril aj Ježiš z Nazaretu, Sokrates, ako aj Galileo Galilei. A našlo by sa ich viac.
Tí od prírody nadaný jedinci, vynoria sa na svetlo sveta zákonito vtedy, keď od prírody nenadaní jedinci začnú svojimi bludmi škodiť celému ľudstvu.
Tí od prírody nadaní jedinci, vynoria sa na svetlo sveta zákonito vtedy, keď od prírody nenadaní jedinci zájdu tak ďaleko, že oni začnú spochybňovať už aj existenciu pravdy, ako opaku klamstva, teda vtedy, keď od prírody nenadaní jedinci začnú pravdu relativizovať a to už aj vo fyzike, teda aj v prírodných vedách.
Súčasná etapa vývinu ľudskej spoločnosti je prezentovaná obdivom ľudstva k fyzikálnym argumentom od prírody nenadaných jedincov, ktorí už zašli tak ďaleko, že experimentálny dôkaz fyzikálnej pravdy považujú za zbytočný, lebo podľa ich slov, relatívna fyzikálna pravda sa nedá dokázať žiadaným experimentálnym dôkazom.
Tí od prírody nenadaní jedinci si ani len nevšimli, že slovné spojenie „relatívna pravda“ je iba ich osobný účelový výmysel, lebo keď ku slovu pravda pridáme nejaký prívlastok, tak tým prívlastkom slovo pravda stráca svoj zmysel a zákonito mení sa na klamstvo.
Takže aj súčasná doba musela splodiť svojho kritika, ktorý má za úlohu očistiť pravdu od jej prívlastkov, ktoré jej dali od prírody nenadaní jedinci, aby tým ponížili (zrelativizovali) pravdu na ich nízku intelektuálnu úroveň chápania pravdy materiálnej prírody.
XX rokov diskusií zo štátom platenými bláznami.(2)
Teraz uvádzam citát z učebnice relativistickej fyziky, ktorý opisuje relatívnu pravdu vo fyzike:
"Princíp ekvivalencie".
Keďže najpriamejšia dráha časopriestorom nezávisí od hmotnosti telies, preto všetky telesá padajú v gravitačnom poli rovnako rýchlo, čo zistil už Galileo Galilei.
Túto okolnosť vysvetľuje newtonovská mechanika „Princípom ekvivalencie“ (gravitačná hmotnosť a zotrvačná hmotnosť telesa sú si rovné), ktorý svojím obsahom vlastne vysvetľuje všeobecnú teóriu relativity Alberta Einsteina.
Preto možno povedať, že z klasického princípu ekvivalencie vyplýva to, že pozorovateľ v uzavretom priestore bez pozorovania okolia nedokáže z pohybu predmetov v uzavretom priestore zistiť, či je v gravitačnom poli Zeme, alebo v priamočiarej zrýchlenej sústave, (v rakete) ktorá sa pohybuje zrýchlením (a = g).
(Einstein tento princíp zovšeobecnil takto: Pozorovateľ v uzavretom priestore bez informácií zvonku nemôže vôbec žiadnym experimentálnym spôsobom, (pokusom) zistiť, či sa pohybuje zrýchleným pohybom, alebo stojí nehybne na povrchu Zeme.“)
Z týchto uvah relativistickej fyziky následne, implicitne vyplýva hlavne to, že hľadanie takých experimentálnych pokusov, pomocou ktorých by pozorovateľ v uzavretom priestore vedel zistiť, či sa pohybuje zrýchleným pohybom, alebo stojí nehybne na povrchu Zeme, je strata zdravého rozumu, lebo sám geniálny Einstein tvrdil, že:
Pozorovateľ v uzavretom priestore bez informácií zvonku nemôže (nesmie) vôbec žiadnym experimentálnym spôsobom, (pokusom) zistiť, či sa pohybuje zrýchleným pohybom, alebo stojí nehybne na povrchu Zeme.
Relatívna fyzikálna pravda teda znie nasledovne:
Neexistuje, žiadny (experimentom zmerateľný) rozdiel, medzi stavom telies, ktoré ležia nehybne na povrchu Zeme v jej gravitačnom poli o intenzite (g) a medzi stavom telies, ktoré ležia nehybne na podlahe rakety, ktorá sa pohybuje vesmírom zrýchleným pohybom o veľkosti rovnej intenzite gravitačného poľa Zeme (g).
Relatívna fyzikálna pravda teda znie nasledovne:
Neexistuje, žiadny (experimentom zmerateľný) rozdiel medzi nehybnosťou telies a ich zrýchleným pohybom.
Relatívna fyzikálna pravda teda znie nasledovne:
Nehybnosť a zrýchlený pohyb sú jedno a to isté.
Keďže od prírody nenadaní jedinci nenašli experimentálny dôkaz nato, ako rozlíšiť nehybnosť telies od ich zrýchleného pohybu vesmírom, ponížili zrýchlený pohyb telies na nehybnosť telies.
Preto od prírody nadaný jedinec musí hľadať experimentálny dôkaz, ktorým by vedel rozoznať nehybnosť telies od ich zrýchleného pohybu a tým odhaliť blud, ktorí šíra od prírody nenadaní jedinci v znení:
Nehybnosť telies a zrýchlený pohyb telies je jedno a to isté.
Skôr než pristúpim k experimentálnemu overeniu pravdivosti existenčného princípu relativistickej fyziky, teda „Princípu ekvivalencie“, najprv uvediem akými spôsobmi, ale hlavne akými prístrojmi (váhami) váži sa (meria sa) veľkosť gravitačnej (statickej) váhy (hmotnosti) telies v gravitačnom poli Zeme o štandardnej intenzite: (g = 9,81m/sec2 ).
Prvým spôsobom je takzvané „Sólo meranie “ gravitačnej (statickej) váhy iba jedného telesa, pomocou pružinových váh (pomocou silomerov). Tie váhy sú schopné reagovať aj na zmenu intenzity gravitačného poľa Zeme. Preto oni na rovníku namerajú menšiu váhu telies, ako na Zemských póloch.
Druhým spôsobom je takzvané „rovnovážne meranie “, (čiže vzájomné porovnávanie) váhy dvoch telies, pomocou zariadenia na dosiahnutie rovnovážneho stavu tých dvoch telies, čiže pomocou rovnoramenných váh.
Tie rovnoramenné váhy sú schopné zmerať vždy a jedine, iba rovnovážny (statický) stav dvoch telies v gravitačnom poli Zeme (g) a to aj pri zmene intenzity gravitačného poľa Zeme (g). Preto tie rovnoramenné váhy vždy ukazujú iba rovnováhu dvoch telies a to ako na rovníku, tak aj na póloch Zeme, ale napríklad aj na Mesiaci, kde pružinové „sólo“ váhy namerajú šesť krát menšiu gravitačnú (statickú) váhu telies, ako na povrchu Zeme.
Tie rovnoramenné (rovnovážne) váhy, nie sú schopné reagovať na zmenu intenzity gravitačného poľa Zeme. Preto na rovníku nedokážu namerať menšiu váhu telies, od tej váhy, ktorú majú telesá na Zemských póloch.
Tieto rovnoramenné váhy preto zo zásady nie sú vhodné na meranie žiadnej reálnej váhy telies a preto ani na váženie zrýchlenej, zotrvačnej váhy telies, ktorá vzniká výlučne v rovnomerných a priamočiarych zrýchlených sústavách (a = g), lebo tie rovnoramenné váhy by aj pri zmene veľkosti ich rovnomerného a priamočiareho zrýchleného pohybu, vykazovali neustále iba jeden fyzikálny parameter a to rovnovážny stav dvoch telies, nie však momentálnu, on - line presnú (kg) váhu dvoch telies, v tej ktorej zrýchlenej (alebo gravitačnej) sústave.
Je tu ešte jeden veľmi zvláštny, tretí druh meracieho prístroja, zvaného tiež ako „torzná váha“, ktorý fyzici veľmi mylne považujú za prístroj na váženie (kg) váhy telies i keď tento veľmi citlivý merací prístroj, s akýmkoľvek vážením (kg) váhy telies, nemá vôbec nič spoločného.
Ten prístroj tiež funguje na princípe rovnoramenných váh, ktoré sú ale z ich princípu schopné merať iba a jedine rovnováhu (rovnosť) gravitačnej, alebo zrýchlenej váhy dvoch telies, alebo rovnováhu odstredivej (dostredivej) váhy dvoch telies, ktorá vzniká ako následok rovnakého krivočiareho pohybu tých dvoch telies po jedinej kružnicovej dráhe, ktorá je následkom rotácie povrchu Zeme okolo jej (zemskej) osi.
Tento zvláštny prístroj sa volá: Eötvöšovo torzné kyvadlo (torzná váha).
Táto torzná váha môže eventuálne zmerať iba akúsi nepriamu, iba odvodenú, ale aj to veľmi nepresnú gravitačnú (kg) váhu telies a to tým, že tá torzná váha dokáže zareagovať aj na nepatrnú intenzitu gravitačného poľa bežných telies, ktoré sa priblížia k jednému z dvoch telies toho prístroja a to tak, že to teleso prístroja, dokáže vychýliť rameno - vahadlo toho prístroja (na ktorom je upevnené) zo svojej rovnovážnej polohy a to smerom k tomu tretiemu (meranému) materiálnemu telesu.
Zo zmeraného uhla skrútenia sa platinového vlasca tohto prístroja, (pomocou optického zariadenia) dala by sa odvodiť (i keď veľmi nepresne) iba približná (výlučne statická) gravitačná (kg) váha meraného telesa (napríklad železného kilovca).
„Vnútornosti" Eötvöšovej váhy, ktoré visia na veľmi tenkom platinovom vlasci, ktorý je tenší ako ženský vlas, dokážu sa stočiť aj následkom veľmi malej gravitačnej sily, ktorú okolo seba generujú všetky materiálne telesá. Následkom tejto citlivosti platinového vlasca, Eötvöšov prístroj vie identifikovať (ale veľmi nepresne) rozdielnu veľkosť hustoty telies obsiahnutých aj pod Zemou, ale aj v horských masívoch.
Eötvöšov prístroj ale v žiadnom prípade nedokáže zmerať presnú gravitačnú (kg) váhu telies (železného kilovca) tu na Zemi a už vôbec nie jeho zrýchlenú, zotrvačnú (kg) hmotnosť v priamočiarych zrýchlených sústavách (a = g).
Eötvöšov prístroj (podobne ako všetky rovnoramenné váhy) vie skutočne s vysokou (až nekonečnou) presnosťou dokázať to, že ak sa dve rovnako ťažké (rovnako hmotné) telesá nachádzajú v homogénnom gravitačnom poli v rovnováhe, (horšie by bolo keby sa nenachádzali v rovnováhe) tak oni túto svoju rovnováhu zachovávajú aj v priamočiarych (preto zo zásady homogénnych) zrýchlených sústavách.
Veď aj keby bola zrýchlená (kg) váha tých dvoch rovnako ťažkých (hmotných) telies v rôzne veľkých priamočiarych zrýchlených sústavách rôzne veľká, od ich gravitačnej (kg) váhy, ale pre obidve telesá naraz rovnako rôzne veľká, tak tá rovnováha na Eötvöšovej torznej váhe (podobne ako na všetkých rovnoramenných váhach), bude vždy a zákonito zachovaná.
Ale ako sa z tej stálej zákonitej rovnováhy dvoch rovnako ťažkých telies na vahadle Eötvöšovej torznej váhy dá určiť, dá zistiť čo i len veľkosť zrýchlenia sústavy (či veľkosť gravitačného poľa), v ktorej sa tá Eötvöšova torzná váha nachádza a pomocou ktorej má sa v relativistickej fyzike dokázať pravdivosť obsahu existenčného princípu relativistickej fyziky, „Princípu ekvivalencie“, ktorý bez experimentálneho potvrdenia, (bez experimentálneho zmerania váhy telies v rovnomerných a priamočiarych zrýchlených sústavách) tvrdí, že gravitačná váha telies je rovnako veľká ich zrýchlenej váhe, nameranej v priamočiarej zrýchlenej sústave (a = g) pomocou Eötvöšovej torznej váhy.
Pritom v žiadnej učebnici fyziky nie je uvedené, kedy, kde a kým, ale hlavne akým prístrojom sa zmerala váha telies v priamočiarej zrýchlenej sústave (a = g).
Nezodpovedanou otázkou zostáva aj to, že prečo relativistická fyzika pri obhajobe obsahu „Princípu ekvivalencie“, pomocou Eötvöšovej torznej váhy, považuje odstredivé (odstredivé) zrýchlenie telies na Zemskom povrchu, za totožné s rovnomerným, priamočiarym zrýchlením telies, keď Eötvöšovou torznou váhou merané odstredivé (dostredivé) zrýchlenie vzniká jedine pohybom telies po kružnicovej, krivočiarej dráhe, následkom rotácie povrchu Zeme okolo jej osi.
Nezodpovedanou otázkou zostáva hlavne to, že prečo by gravitačná rovnováha dvoch rovnako ťažkých (hmotných) telies v gravitačných poliach, nemala byť zachovaná v plnej miere (a na viac aj s nekonečne veľkou presnosťou) aj v rovnomerných, priamočiarych zrýchlených sústavách?
Nezodpovedanou otázkou zostáva hlavne to, že prečo by statická (gravitačná váha) telies, nameraná silomermi (pružinovými váhami) v gravitačnom poli Zeme (g), mala byť rovnako veľká aj v ekvivalentnej priamočiarej zrýchlenej (dynamickej) sústave (a = g) a to aj bez zmerania váhy telies silomermi (pružinovými váhami) priamo v ekvivalentnej priamočiarej zrýchlenej (dynamickej) sústave (a = g).
Toto je rez Eötvöšovou torznou váhou, ktorá okrem zmerania (veľmi nepresnej) intenzity gravitačného poľa tretieho telesa (železného kilovca), už nič iného nedokáže zmerať a preto nedokáže zmerať presne žiadanú okamžitú, on- line (kg) gravitačnú, či zotrvačnú váhu telies.
Ale pritom podľa relativistických fyzikov, práve táto Eötvöšova torzná váha má, vie dokazovať, na viac aj s veľmi veľkou presnosťou, okamžitú on - line (kg) zotrvačnú, zrýchlenú váhu telies, ktorá vzniká jedine v priamočiarej zrýchlenej sústave (a = g).
(I keď Eötvöšova torzná váha na to nie je vôbec stavaná.)
Tak vyzerá konkrétne dvojitá Eötvöšova torzná váha, ktorú drvivá väčšina fyzikov ešte ani len vo sne nevidela.
Slepá viera relativistických fyzikov v to, že Eötvöšova torzná váha dokáže zmerať konkrétnu, objektívne reálnu, on - line (kg) zrýchlenú, zotrvačnú váhu telies v rovnomerne zrýchlených priamočiarych sústavách, na viac s veľmi vysokou presnosťou, je zhmotnená už aj v konštrukcii tu zobrazeného, jediného laboratórneho prístroja relativistickej fyziky, ktorý dokáže vyvolať presne zmerateľnú veľkosť rovnomerného, priamočiareho zrýchlenia telies (a = g), pomocou klzáka na vzduchovom vankúši, ale nemá v tom klzáku namontovanú váhu, ktorá by vedela zmerať zrýchlenú (kg) váhu telies. Akoby relativistickí fyzici nejavili záujem o konkrétnu váhu telies v rovnomerne zrýchlených priamočiarych sústavách.
Tento oficiálny prístroj relativistickej fyziky vie zmerať zrýchlenie vozíka (klzáka) na vzduchovom vankúši. Dokáže zmerať aj okamžitú rýchlosť zrýchleného pohybu vozíka na vzduchovom vankúši, ako aj okamžitú dráhu toho zrýchleného vozíka.
Ale to najdôležitejšie a to okamžitú (kg) váhu telesa v tom zrýchlenom vozíku nedokáže zmerať. Načo aj, keď axióma zvaná „Princíp ekvivalencie“, také meranie nevyžaduje.
Takto doplnený prístroj, vedel by zmerať okrem zrýchlenia vozíka, klzáka, na vzduchovom vankúši, aj to najdôležitejšie čo by relativistickí fyzici mali v prvom rade vedieť a to okamžitú zrýchlenú (kg) váhu telesa v konkrétnej priamočiarej, rovnomerne zrýchlenej sústave (a = g).
No ale načo merať niečo, čo axióma o jednote gravitačnej a zotrvačnej váhy telies považuje za zbytočnosť.
XX rokov diskusií zo štátom platenými bláznami.(3)
A teraz sa vrátim k experimentálnemu overeniu pravdivosti Einsteinovej geniálnej povedačky v nasledovnom znení:
„Pozorovateľ v uzavretom priestore, bez informácií zvonku (bez mobilu), nemôže žiadnym experimentálnym, teda vedeckým spôsobom zistiť, či sa pohybuje zrýchleným pohybom (a = g), alebo stojí nehybne na povrchu Zeme.“
Na tomto obraze je zobrazená raketa stojaca nehybne v gravitačnom poli Zeme, o jej štandardnej intenzite (g = 9,81m/sec2 ). Vo vnútri tejto rakety je umiestnené Eötvöšovo torzné kyvadlo, čiže
(údajne „veľmi presná“) Eötvöšova torzná váha.
A teraz položme si otázku, čo ten prístroj tam vo vnútri tej nehybnej rakety môže, vie merať?
Odpoveď na uvedenú otázku znie nasledovne:
Ten prístroj tam vo vnútri tej nehybnej rakety môže, vie merať jedine nepresnú intenzitu gravitačného poľa železného kilovca, nie však presnú gravitačnú váhu železného kilovca.
Na tomto obraze je zobrazená raketa stojaca nehybne v gravitačnom poli Zeme, o intenzite (g = 9,81m/sec2 ). Vo vnútri tejto rakety je umiestnená pružinová váha (silomer) so železným kilovcom.
A teraz položme si otázku, čo tá pružinová váha tam vo vnútri rakety meria, čo ona tam váži?
Odpoveď na uvedenú otázku znie nasledovne:
Tá pružinová váha tam vo vnútri raketytam meria, váži, presnú gravitačnú, statickú (kg) váhu železného kilovca.
Teraz pristúpim k opisu stavu telies nachádzajúcich sa v rovnomernej, priamočiarej zrýchlenej sústave (a = g), respektíve opíšem to, čo sa reálne, v on - line čase, deje v uzavretej rakete, ktorá sa pohybuje rovnomerným priamočiarym zrýchleným pohybom o intenzite (a = g = 9,81m/sec2 ).
Na tom obraze je znázornený rovnomerný priamočiary zrýchlený pohyb rakety zrýchlením (a = g = 9,81m/sec2 ) , respektíve aj to, čo sa deje v uzavretej rakete, ktorá sa pohybuje rovnomerným
priamočiarym zrýchleným pohybom (a = g) .
Vo vnútri tejto rakety je umiestnená pružinová váha (silomer) so železným kilovcom.
A teraz si položme otázku, čo tá pružinová váha tam vo vnútri tej zrýchlenej rakety meria, čo ona váži?
Odpoveď na uvedenú otázku znie nasledovne:
Tá pružinová váha tam vo vnútri tej zrýchlenej rakety, meria, váži reálnu, objektívne existujúcu, presnú zrýchlenú, zotrvačnú (kg) váhu železného kilovca, v on - line čase.
Na tom obraze je znázornený rovnomerný priamočiary zrýchlený pohyb rakety zrýchlením (a = g = 9,81m/sec2 ), respektíve to, čo sa deje v uzavretej rakete, ktorá sa pohybuje rovnomerným
priamočiarym zrýchleným pohybom (a = g).
Vo vnútri tejto rakety je umiestnená Eötvöšova torzná váha.
Tá Eötvöšova torzná váha umiestnená vo vnútri tejto rakety má za úlohu zmerať veľmi presne zrýchlenú (kg) váhu telies (železného kilovca). To preto, lebo to je jediný vedecký spôsob, akým relativistickí fyzici (údajne) dokážu zmerať veľmi presne zrýchlenú váhu telies v uzavretej rakete, ktorá sa pohybuje rovnomerným priamočiarym zrýchleným pohybom (a = g).
Ibaže Eötvöšovou torznou váhou nedá sa v zrýchlenej rakete vôbec nič zmerať (nič zvážiť), lebo zrýchlený pohyb rakety a teda aj zrýchlený pohyb Eötvöšovej torznej váhy je príčinou toho, že všetky „vnútornosti“ toho prístroja sú svojou zotrvačnou, zrýchlenou (kg) váhou pritlačené kolmo o stenu prístroja a tak oni sa nedokážu ani len z miesta pohnúť.
Takže pomocou Eötvöšovej torznej váhy v priamočiarej, rovnomerne zrýchlenej sústave (a = g = 9,81m/sec2 ), nedá sa vôbec nič merať. Ten (zázračne presný) prístroj v zrýchlenej sústave nefunguje a to ani veľmi presne, ale ani veľmi nepresne. Nefunguje nijako.
Ak by Eötvöšova torzná váha stála kolmo na podlahe rakety, tak by mohla iba nepresne merať intenzitu gravitačného poľa železného kilovca, ale v žiadnom prípade nie jeho zrýchlenú (kg) váhu.
Preto Einsteinove povedačky o tom, že ako v gravitačnom poli, tak ako aj v priamočiarej zrýchlenej sústave, všetky fyzikálne parametre sú rovnaké, a že túto povedačku potvrdzujú merania na Eötvöšovej torznej váhe, robia z Einsteina podobného hlupáka akým sú aj zamestnanci FÚ SAV.
Ja som tento dosť komplikovaný problém fyziky zhrnul do jedinej otázky a to:
Kto, kedy a kde a akým prístrojom zmeral váhu telies v priamočiarej rovnomernej zrýchlenej sústave?
Stačí odpovedať na uvedenú otázka a ja stíchnem na večné veky a nechám na pokoji fyzikálnych bláznov šíriť ich relativistické bludy.
Ibaže na uvedenú otázku existuje iba jediná pravdivá odpoveď a to:
Zotrvačnú váhu telies v priamočiarej rovnomernej zrýchlenej sústave (a = g) ešte nikto a nikdy nezmeral. Tá jednota gravitačnej a zotrvačnej hmotnosti telies, je iba účelovo vymyslený blud, ktorý má zakryť mentálne defekty štátom platených relativistických fetiakov, parenejšie povedané, štátom platených bláznov.
V prípadnej diskusii očakávam odpoveď na otázku:
Kto, kedy a kde a akým prístrojom zmeral váhu telies v priamočiarej rovnomernej zrýchlenej sústave.
Na úprave textu sa priebežne pracuje.
