Minule, pri stretnutí sa s ním, uviedol som mu komunistické heslo v znení: „Ak my padneme, vstanú nový bojovníci“.
Láďa mi na to povedal: „Ti nový, mladí bojovníci už nebudou bojovat za socializmus ani za komunismus, čili po nás už nevstanou žádní noví bojovníci za komunizmus“, smutne konštatoval Láďa“.
Následne som sa s ním pustil do debaty a vysvetlil som mu príčinu toho, že prečo tí noví bojovníci už nebudú bojovať za socializmus, či komunizmus, ale ani za Božie kráľovstvo na Zemi.
Vysvetľoval som mu, že Komunizmus a kresťanstvo je spoločenská filozofia na ochranu chudobných v duchu, ako aj chudobných v materiálnych statkoch.
Karol Marx, otec komunistickej ústavy, Manifestu komunistickej strany, týchto chudobných v duchu i v majetku nazval slovom proletári, pričom Ježiš ich nazval sluhami a otrokmi, či vyvrheľmi ľudskej spoločnosti.
Podľa Marxa proletár okrem svojej pracovnej sily nedisponuje žiadnym iným vlastníctvom. Proletár, nemá vlastný byt, nemá žiadné vzdelanie, nemá sociálne ani lekárske poistenie, proletár žije zo dňa na deň a to z rúk do úst.
Ešte horšie na tom je ten proletár, či sluha, ktorí je bez práce, bez možnosti zabezpečiť si každodenný chlieb.
Keďže, plebejcov, sluhov, otrokov, či chudobných v dávnoveku i v stredoveku bolo viac ako nechudobných, viac ako pánov, keďže proletári tvorili viac ako 70 % spoločnosti, ich ochrana na poli duchovnom, či na poli politicko – ekonomickom, mala zmysel a následne aj podporu ochraňovaných, teda podporu plebejcov i proletárov.
Ústredným heslom marxistických komunistických strán na celom svete bolo veľmi známe heslo v znení: „Proletári všetkých krajín spojte sa.“
Duchovná ochrana plebsu formou Kresťanského náboženstva prežila do dnešných dní, i keď v súčasnosti sa Kresťanstvo nachádza v existenčnej kríze, podobne ako sa v existenčnej kríze sa nachádza aj Komunistické hnutie na celom svete.
Z čoho teda pramenia paralelné krízy Kresťanstva a komunizmu na celom svete?
Odpoveď je veľmi jednoduchá. Objekt ochrany kresťanstva a komunizmu vytratil sa z ľudskej spoločnosti.
Stratili sa plebejci, stratili sa proletári, teda nevzdelaní a nemajetní jedinci ľudskej spoločnosti.
Komunisti pri budovaní, od kapitalistickej spoločnosti, lepšej, socialistickej spoločnosti, nevdojak z proletárov urobili civilizovaných, vzdelaných a majetných občanov spoločnosti a tak predmet ich obhajoby, predmet ich ochrany, teda proletárov nechtiac sami zlikvidovali.
Následkom čoho už komunisti nemali (nemajú) čo obhajovať a za koho bojovať. Tým pádom Komunisti splnili svoje historické poslanie a preto musia zákonite odísť do dejín a tam trpezlivo a v nádeji čakať na to, či v ľudskej spoločnosti nevznikne nová trieda proletárov, alebo aktívne bojovať za to, aby sa z vyspelých a majetných občanov ľudskej spoločnosti stali zase nemajetný a nevzdelaní proletári, potrebujúci ochranu Komunistov.
Komunisti svojou de-od proletarizačnou činnosťou (politikou) pričinili sa o to, že aj kresťanská cirkev stratila predmet jej ochrany a to chudobných, chorých a nevzdelaných jedincov ľudskej spoločnosti.
Paradoxne aj Kresťanská cirkev pre svoju existenciu potrebuje to isté čo potrebujú komunisti a to návrat k proletárskej spoločnosti, návrat k spoločnosti nevzdelaných a chudobných jedincov, návrat k spoločnosti plebejcov a proletárov.
Tento návrat je ale anachronizmom, ktorý vyžaduje zmenu plynutia smeru času o 180 stupňov, čo príroda neumožňuje a tým sama príroda predurčuje okamžitý - revolučný koniec komunistickej ideológie a evolučný - postupný koniec Kresťanskej vierouky.
Keďže Kresťanská vierouka zahrňuje v sebe širokú škálu osobných ľudských problémov, na ktoré súčasná veda ešte nevie dať reálnu odpoveď, tak kresťanstvo ešte tak skoro nezanikne, no už nikdy nebude vedúcou silou spoločnosti.
Vedecký komunizmus však už nemá čo povedať vyspelej a majetnej spoločnosti a tak jeho ústredné heslo “Proletári všetkých krajín spojte sa“ stratilo na svojom význame, tak isto, ako stratila na svojom význame aj celá filozofia komunizmu a preto komunizmus v dohľadnej dobe zanikne, alebo sa dostane na perifériu záujmu ľudskej spoločnosti.
Takže, aj keby „Vstali nový bojovníci“, oni už nebudú proletári, ale civilizovaní, majetní a vzdelaní jedinci s lekárskym a sociálnym zabezpečením, ktorých ani vo sne nenapadne bojovať za to, aby sa z nich stali nevzdelaní nemajetní proletári, odkázaný na „revolučnú pomoc“ od Komunistickej strany.
Na záver som Láďovi povedal: Ani ty nie si proletár, ani ty nie si chudobný a nevzdelaný človek, veď si vlastníkom bytu, auta i novostavby na dedine, pričom si zdravotne zabezpečený. Ty nie si chudobným, ty len v súčasnosti nemáš dosť peňazí.
Láďa sa nad mojimi slovami zamyslel a svojmu kolegovi Vencovi, v zapätí hovoril: Helé Venco, Maďar mne právě přesvědčil, že já nejsem proletář ani chudý člověk, ale že jsem bohatý člověk, který právě teď nemá dost peněz.
Láďa po tomto rozhovore so mnou, už si neželá návrat komunizmu k moci, lebo by nechcel prísť o svoj majetok a následne stáť sa proletárom v rovnostárskej socialistickej spoločnosti.
Keďže Láďa je bez vyznania viery, tak otázka zániku kresťanstva ho vôbec nezaujímala.
Len tak na okraj dovolím si poznamenať, prečo v Severnej Kórei môže bez problémov vládnuť komunistická strana so svojou proletárskou ideológiou. Vysvetlenie je veľmi jednoduché.
Komunistická strana Severnej Kórei, nedovolí ani jednému členovi spoločnosti, aby on bol vlastníkom nejakého majetku, aby on prestal byť proletárom, aby on prestal byť závislým na pomoci Komunistickej strany Severnej Kórei.
Komunistická strana Číny túto zásadu porušila a tým podpísala aj svoj ortieľ smrti.
V Číne nastane v dohľadnej dobe vláda buržoáznej demokracie, (ako v Českej a Slovenskej republike) ktorá nakoniec zakáže Komunistickú stranu Číny a nikto proti tomu nebude protestovať.
Otázka súčasnosti znie nasledovne: Byť, či nebyť proletárom?
