Jedného krásneho, teplého októbrového večera, zazvonil mi doma telefón (na pevnú linku) a na druhom konci ozval sa mužský hlas, ktorý sa mi predstavil ako Imrich Horváth. V tom momente som zmeravel, nakoľko pred rokom zomrel môj dobrý priateľ toho istého mena. Po chvíli sa ale vec vysvetlila, nakoľko hlas v telefóne mi povedal kto je a prečo ma zavolal a tak sme sa za pár minút stretli v jednom košickom bare a prebrali jeho problém.
X+Večný pohyb, prerpetua móbile.
Pán Horváth veľmi logicky usúdil, že veľkosť odstredivej sily, ktorej zrýchlenie má podľa fyzikov a matematikov SR, i celého sveta hodnotu a = v2/R, je násobne väčšie od tej sily, ktorá je potrebná k tomu, aby jednému telesu pohybujúcemu sa rovnomernou rýchlosťou po kružnici bola udelená obvodová rýchlosť v.
Je len samozrejmosťou, že vedecko - akademická obec SR, nemohla voči argumentom pána Horvátha nič namietať, čo sa týkalo hodnoty odstredivého zrýchlenia a = v2/R, (inú rovnicu vedecko - akademická obec nepozná) ale ani jeden z nich nepripúšťal to, žeby ten kladný nepomer uvedených síl, mohlo sa využiť na výrobu energie "zadarmo", na zostrojenie vedeckého matematicko-fyzikálneho perpetua mobile, ktoré by akceptovalo - dokazovalo pravdivosť rovnice a = v2/R !!!
No a práve táto protirečivosť - ľstivosť vedcov SR, znepokojovala pána Horvátha.
Ja som pána Horvátha upozornil na to, že nim prezentovaná odstredivá sila, je každodenne aplikovaná vo všetkých odstredivých čerpadlách na svete, pričom v tých odstredivých čerpadlách nevzniká žiadny kladný nepomer medzi energiou ktorá je potrebná na chod čerpadla a množstvom vytlačenej vody do určitej výšky.
Nevedel som mu ale oponovať vo veci správnosti či bludnosti obsahu matematickej rovnice a = v2/R a tak sme sa nakoniec dohodli na tom, že každá pravda sa môže potvrdiť iba v praxi a teda nech pán Horváth svoju teóriu sám experimentálne preverí vo svojej firme, nech žije v hrejivej viere, že on ako prvý človek na zemi zostrojí vedecké perpetuum mobile.
Na znak môjho súhlasu s jeho objavnou prácou, venoval som mu dve hydraulické čerpadlá, v ktorých sa mala pravdivosť matematikmi a fyzikmi prezentovaná veľkosť odstredivého zrýchlenia a = v2/R dokázať v praxi. S tým sme sa s pánom Horváthom rozišli a nikdy viac sme sa už nestretli.
Nebolo dôvodu. Pán Horváth svoju teóriu sám experimentálne preveril aj s hydraulickými čerpadlami, no výsekom jeho previerky bolo iba trpké sklamanie, lebo v praxi sa tá štátom a SAV akceptovaná a vyučovaná rovnica odstredivého zrýchlenia a = v2/R, ukázala sa ako nepravdivá,
ako matematický a fyzikálny blud - podvod.
Ja som potom rovnicu odstredivého zrýchlenia podrobil matematicko - fyzikálnej analýze a došiel som k nasledujúcim záverom.
Na teleso, ktoré sa pohybuje rovnomerne po kružnici naraz pôsobí (musí pôsobiť, podľa tretieho Newtonovho zákona) ako sila odstredivá, tak aj jej opačne orientovaná sila dostredivá.
Tieto dve rovnako veľké no pritom opačne orientované sily eliminujú svoje zrýchľujúce účinky, no neeliminujú svoje vzájomné tlakové účinky.
Iba že súčasná, Newtonová fyzika, ktorá ignoruje zákon kauzality, nevie, nemôže vedieť veľkosť statického tlaku definovať ináč ako dynamickou, zrýchľujúcou silou F, lebo inú ako zrýchľujúcu silu nepozná a tak eliminačný statický tlak, vznikajúci pôsobením dvoch rovnako veľkých, ale opačne orientovaných síl, fyzika je nútená opisovať dynamickým súčtom týchto síl.
Statický súčet dvoch rovnako veľkých, navzájom interagujúcich, opačne orientovaných dynamických síl, pripisovaný jednej dynamickej sile, tvorí podstatu vedeckého podvodu vyučovaného na školách SR, i celého sveta, nakoľko v praxi taká (súčtová) dynamická sila (pri rovnomernom, teda nezrýchlenom pohybe telesa po kružnici) nikdy sa nevyskytuje.
Aby skutočná odstredivá sila mohla prejaviť svoje skutočné dynamické účinky, musí byť z nej odstránená rovnako veľká sila dostredivá.
Potom ale veľkosť zrýchlenia dynamickej odstredivej sily má iba polovičnú hodnotu zrýchlenia,
a = v2/R, čiže: a = v2/2R,
čo sa ale v učebniciach fyziky neuvádza.
Reálny opis rovnomerného pohybu telesa po kružnici nemá nič spoločného s matematickým aparátom, ktorý definuje neexistujúce dostredivé (nezrýchľujúce) zrýchlenie o hodnote
a = v2/R.
Nezáujem o reálny opis rovnomerného pohybu telesa po kružnici vyplýva s toho, že akceptovaním reálneho opisu predmetného pohybu, musela by sa matematika vzdať diferenciálneho počtu a fyzika princípu ekvivalencie.
Problém je oveľa zložitejší, nakoľko bludy matematiky a fyziky sú viac obsiahlejšie.
Keď ja poukazujem na neudržateľnosť bludov matematiky a fyziky, narážam na pudový odpor vedecko akademickej obce SR, ktorá moje experimentálne i matematické dôkazy o jej bludoch považuje za ich urážku a nie za exaktne, experimentálne overiteľný fakt ich chorobnej tuposti.
Ale tu ide o to, že študenti SR budú musieť skladať skúšky z takých matematicko - fyzikálnych bludov, ktoré v praxi nemajú opodstatnenie, čo dokazuje aj experimentálna previerka pána Horvátha z Čane, ktorý uveril pravdivosti rovnice a = v2/R, a ktorý nakoniec sa musí za túto jeho heretickú vieru hanbiť a znášať aj materiálnu ujmu.
Na záver podotýkam, pán Horváth žije, bludy matematikov a fyzikov tiež.
Tento antagonizmus je potrebné v záujme občanov SR čím skôr odstrániť. Odstráňme ho študujúci občania SR spoločne a to čím skôr.
Konkrétne v revolúcii exaktnej pravdy, v ktorej študenti "nakopnú do stehenných svalov" takých učiteľov, ktorí tvrdia, že pri rovnomernom pohybe telesa po kružnici existuje odstredivé, nezrýchľujúce zrýchlenie,
a = v2/R.
Teda všetkých učiteľov matematiky a fyziky našej milovanej Slovenskej republiky.
S neskrývanou radosťou musím konštatovať, že obsah tohto môjho článku je najviac čítaný zo všetkých mojich článkov, zverejnených na rôznych blogoch.
Tento článok v skutočnosti napísal život. Je to svedectvo o tom, že aj na Slovensku žijú rozumní ľudia.
Vážený čitateľ tohto článku!
Tým že si prejavil záujem o obsah tohto článku a na viac, že si ho aj dočítal do konca, podal si exaktný dôkaz o svojej vysokej morálnej i vedeckej vyspelosti.
