
l
i
Štátom vyučovaná hlúposť č.1, je:
Matematický bod.
K tomuto existenčnému, fundamentálnemu elementu, matematika sa dopracovala v snahe zadefinovať najmenší a preto už ďalej nedeliteľný existenčný element matematiky, ktorý by zaručí absolútnu, ďalej už nezdokonaliteľnú presnosť matematických výpočtov.
Kým v matematike sa za základnú hodnotu čísla 1 považoval jeden centimeter, tak matematické výpočty dosahovali presnosť v rozmedzí jedného centimetra, čo znamenalo že matematika pracovala s nepresnosťou jedného centimetra.
Čím menšiu dĺžkovú materiálnu hodnotu matematika priradila k abstraktnej číselnej hodnote 1, tým presnejšie merania a výpočty dokázala dosiahnuť, no vždy sa pritom jednalo o konkrétnu nepresnosť, čiže nie o konečnú, teda nie o absolútnu presnosť matematických výpočtov.
Absolútnu presnosť výpočtov matematika dosiahla až po zadefinovaní absolútne najmenšej možnej dĺžkovej časti, ktorú už nie je možné ďalej deliť a to takej materiálnej úsečky, ktorej začiatok splynul s jej koncom.
(Pre matematikov celého sveta aj taká úsečka, ktorej začiatok splýva s jej koncom, ešte stále je materiálna, objektívne existujúca úsečka.)
Pre Jeho Vedeckú Svätosť: GRSc. Alexandera Jozefa JÁRAYa, úsečka ktorej začiatok splýva s jej koncom to je to, čo neexistuje, to je definícia ničoho.
Číslo jedna, 1, v matematike potom predstavovala dĺžku takejto konečne malej, od materializovanej, mimo časopriestorovej a preto objektívne neexistujúcej úsečky.
Číslo jedna 1 v matematike aj dnes, po páde komunizmu a nastolení demokracie, predstavuje dĺžku takej od materializovanej úsečky, ktorej začiatok splýva s jej koncom a ktorá práve preto objektívne nemôže existovať a ani neexistuje.
Aby sa v matematike na výsmech sveta, jej existenčný element, nedefinoval ako dĺžka úsečky ktorej začiatok splýva s jej koncom, tak tento existenčný element matematiky sa v matematike označuje krátkym substitučným, náhradným slovom – pojmom, ako "bod".
Teda v matematike číslo 1 znamená jeden bod, číslo 2 znamená dva body a.t.d.
Matematická logika potom konštatuje, že číslo 1 je menšie ako číslo 2, lebo dĺžka jednej úsečky, ktorej začiatok splýva s jej koncom je kratšia, ako dĺžka dvoch úsečiek ktorých začiatok splýva s ich koncom.
1 < 2;
Z bodovej matematickej logiky potom plynie aj rovnosť medzi súčtom 1 +1 a súčinom, 1.2 ; nasledovne:
1+1 = 1.2 = 2.
Táto krištáľovo čistá logika bodovej mimo časopriestorovej, dematerializovanej matematiky, ale stráca svoju logiku v tom momente, keď čísla 1 a 2 nepredstavujú iba počet ničotných matematických bodov, ale keď oni predstavujú reálne časopriestorové úsečky, ktorých začiatky nesplývajú s ich koncami, teda keď uvedené matematické čísla zmaterializujeme tým že ich vynásobíme hodnotou materiálnych milimetrov.
V takom prípade matematické rovnosti
1+1 = 1.2 = 2;
prestávajú byť rovnosťami a stávajú sa nerovnosťami a to na vzdor zákonom bodovej, iba mimo časopriestorovej, teda veľmi, veľmi hlúpej matematiky, čiže:
1mm + 1mm ≠ 1mm . 2mm
lebo platí, že
1mm . 2mm = 2mm2
Uvedená matematická bodová rovnosť platí iba v nasledovnej matematickej podobe.
1.0 + 1.0 = (1.0) . (2.0) = 2.0;
Zákony bodovej mimo časopriestorovej matematiky, neplatia v objektívne reálnom živote ani pre najjednoduchší matematický úkon a to pre súčet 1+1 = 2, lebo v objektívne reálnom živote neplatí, že dĺžka dvoch matematických bodov (dvoch ničôt) je väčšia ako dĺžka jedného matematického bodu (jednej ničoty).
1<2;
V bodovej matematike platí slávna
JÁRAYova rovnosť:
1 = 2 = 3 = 4 = 0;
1.0 = 2.0 = 3.0 = 4.0 = 0.0;
V čom teda spočíva hlúposť, ba až zločinnosť spojená s pojmom matematický bod. Matematický bod je symbolom ničoho, teda nuly.
Preto je proti zdravému rozumu hovoriť, že nič je, že nič existuje v objektívnej realite zvanej úsečka, ktorej sa jej začiatok prekrýva s jej koncom Samotný pojem matematický bod, ako bezrozmerná a preto z materialistického pohľadu neexistujúca dĺžková veličina, je hlúposť kolosálneho rozmeru, lebo jedinou definíciou matematického bodu je slovo "Nič" a nič viac.
V matematike okolo bodu je veľa definícii a veľa axióm, (ako aj nespočetne veľa doktorandských prác a štúdii) napriek tomu, že matematický bod vôbec neexistuje.
Matematický bod nikdy neexistoval a nikdy ani v budúcnosti nebude existovať.Na školách a univerzitách SR, i celého sveta sa vyučujú mnohé matematické kolosálne hlúposti a jedna z tých hlúposti sa volá matematický bod a množina matematických bodov.
Keďže matematický blud, matematický bod, tvorí základný, existenčný kameň štátom vyučovanej (bludnej) mimo časopriestorovej matematiky, a keďže tento matematický blud sa v zmysle štátom nariadených učebných osnov, musí povinne učiť na štátnych školách a univerzitách SR, i celého sveta, tak práve preto on dostal odo mňa ohodnotenie, ako štátom učená hlúposť č. 1.
Za obsah tohto textu zodpovedá:
Alexander JÁRAY, autor kvantovej (nebodovej) matematiky.
Ten kto o ničom vie z presvedčenia hovoriť ako o dĺžkovej veličine, či ako o úsečke, je evidentný hlupák, i keď disponuje univerzitným diplomom,
Iba tá skutočnosť ho ospravedlňuje, že takých evidentných hlupákov, ktorí horlivo nič definujú ako niečo, ako úsečku, sú na školách SR i celého sveta, milióny.
A preto v súčasnosti platí heslo, že:
V jednote bodových matematických hlupákov je sila (hlúposti).