dddddddddddddddddddddddd
ddddddddddddddddddddd
Oči, oči. čierne oči, čo mám s vami robiť..
------------------------------------
Na počiatku skutočnej materialistickej a dialektickej vedy, stál posledný člen trojdynastie, Sokrates, Platón, Aristoteles.
Aristoteles venoval sa doslova všetkému možnému, čiže ako veciam fyzikálnym, tak aj veciam duchovným. Čarovnou hrou osudu, vznik slova metafyzika sa viaže práve k jeho menu.
Keď po smrti Aristotela, jeden jeho obdivovateľ a nasledovateľ, začal systematizovať jeho pozostalosť, tak veci fyzikálne, teda veci materialistické, zaradil do jednej skupiny a až za túto skupinu zaradil veci duchovné.
Keďže v gréčtine slovo (za), znamená (meta), tak duchovné spisy sa od tých čias volajú metafyzické spisy, čiže spisy „za fyzikálne“. Obrazne povedané, ide o spisy opisujúce svet nachádzajúci sa mimo materiálneho časopriestoru, čiže taký svet, ktorý sa nachádza za svetom fyzikálnym.
Aristoteles práve preto v žiadnom prípade nemohol obísť oblasť zákonitosti pohybu hmoty, naopak, tejto oblasti vedy venoval Aristoteles pomerne veľké miesto vo svojom celoživotnom diele.
Aristoteles pohyb telies považoval za následok účinku sily, (za funkciu sily) zdôrazňujúc, že keď zastane kôň zastaví sa aj voz ktorý kôň ťahá.
Aristotele ešte nepoznal pojem, zotrvačný ani zrýchlený pohyb.
Ďalej vyslovil názor, že čím je teleso väčšie, ťažšie, tým padne k Zemi rýchlejšie.
Aristoteles, ale vyslovil jednu, aj dnes aktuálnu vetu a to, že:
Ak by rôzne veľké a ťažké telesá padali vo vákuu, tak by dopadli k Zemi rovnako rýchlo, čiže naraz. (Dôkaz o abstraknom myslení Aristotela.)
Z tohto Aristotelovho výroku by na sa prvý pohľad dalo dedukovať, že ku geniálnym záverom materiálnej vedy, dá sa dopracovať aj čistou logikou, čistou abstrakciou, predstavou, bez akýchkoľvek praktických skúseností.
Nie je tomu celkom tak, lebo za čias Aristotela platila veta:
Príroda sa braní od vákua. (V prírode neexistuje vzduchoprázdno.)
V dobe Aristotela prázdny vákuový priestor nedal sa dostupnými prostriedkami dosiahnúť. Takže tento Aristotelov dodatok v tých časoch, kedy on bol vyslovený, nemal žiadanú vedeckú vypovedaciu, hodnotu.
No na tom nič nemení, že Aristoteles svojimi výrokmi uzákonil prvé (vulgárne) postuláty (zákony) materialistickej vedy o pohybe hmoty.
------------------------------------
Po temer dvoch tisícročiach, ktoré uplynuli od smrti Aristotela, (vychovávateľa Alexandra Veľkého, Makedónského) narodil sa prvý, skutočný, katolícky prírodovedec, menom Galileo Galilei, prírodovedec, ktorý do vedy zaviedol jeden nový a dosiaľ zaznávaný (Satanský) inštitút a to inštitút experimentálnej previerky vedeckých výrokov.
Pomocou tohto inštitútu Galileovi sa podarilo vyvrátiť temer všetky tvrdenia antických mudrcov o pohybe hmoty, pričom pomocou experimentálnej previerky, Galileimu podarilo sa na viac objaviť aj dosiaľ neznámy druh pohybu a to pohyb zrýchlený, pričom, Galileo dokázal tento druh pohybu hmoty aj matematicky opísať. Tým pádom Galileo vtiahol do fyziky aj matematiku.
Tým ale Galileo fyziku nielenže neobohatil, ale zablokoval jej prirodzený vývoj a preto ju ešte za jeho čias dostal sa na slepú koľaj, na koľaj relativity pohybu hmoty.
Galileo poopravil Aristotelove výroky o pohybe hmoty nasledovne:
Ak na teleso nepôsobia iné telesá svojími silovými účinkami, vtedy teleso zachováva svoju rovnomernú, priamočiaru, čiže zotrvačnú rýchlosť pohybu.
Rýchlosť pádu telies na Zem nezáleží od ich veľkosti (váhy – hmotnosti).
Všetky telesá vo vákuu padajú k Zemi rovnakou rýchlosťou.
Galileiho veta nie je totožná s vetou Aristotela preto, lebo Galileo svoje tvrdenie aj overil pomocou experimentu, a to vizuálnym (očným) sledovaním rýchlosti pádu náboja z dela a náboja z pušky, padajúcich naraz z najvyššejpošiny šikmej veži v Pise.
Výsledok tohto slávneho Galileiho experimentu, fatálne (priam katastrofálne) ovplyvnil nasledujúci vývoj vedy a to až do dnešných dní.
Základom Einsteinovej obecnej teórie je práve rovnaká rýchlosť pádu rôzne veľkých, ťažkých telies, v gravitačnom poli Zeme, ktorá neskôr bola overovaná aj vo vákuu.
Túto skutočnosť vo svojom obsahu, opisuje kľúčový princíp fyziky a to Princíp ekvivalencie, čiže princíp jednoty zotrvačnej a gravitačnej hmotnosti telies.
------------------------------------
Tu by som mal ukončiť môj stručný opis vývoja fyziky pohybu hmoty a začať sa venovať výlučne očiam.
Takže teraz pristúpim k objasneniu niektorých skutočností, ktoré ušli (očiam) pozornosti Galilea Galileiho a po ňom následne aj (očiam) všetkých fyzikov sveta.
Galileo rovnakú rýchlosť pádu rôzne ťažkých telies overil iba zrakom, čiže iba pomocou svojich očí!
Teoreticky, čiže matematicky, Galileo, ale ani nik z fyzikov túto skutočnosť zatiaľ nezdôvodnil. Táto skutočnosť je matematicky iba predpokladaná, presnejšie povedané do matematiky je vulgárne (jednoducho) dosadená, čiže nasilu vsunutá. (Ignorovaním zákona kazality.)
------------------------------------
Teraz položím kardinálnu otázku tohto pojednania a to, či na overenie prírodného princípu, konkrétne princípu ekvivalencie zotrvačnej a gravitačnej hmotnosti, stačia iba oči?
Túto otázku uvádzam preto, lebo pri potvrdení princípu ekvivalencie pomocou torzných kyvadiel už sa pracuje s presnosťou (chybou, rozdielom) 10-12 teda takou presnosťou, ktorú očami nikto nie je schopný postrehnúť pri voľnom páde telies na Zem.
Preto jediný spôsob, ako sa dá dopracovať k overeniu pravdivosti princípu ekvivalencie, je pozitívne kritické myslenie a pozitívna intuícia.
V prvom rade musíme mať nejakú, ničím nezdôvodniteľnú pozitívnu, tvorivú intuíciu, ktorá v nás vyvoláva pochybnosť v to, že všetko čo súčasná veda produkuje v oblasti filozofie prírodných vied, čiže v matematických princípoch prírodnej filozofie, je jeden veľký omyl a jeden veľký podvod, ktorý už prerástol aj cez hlavu samotných vedcov.
Že sami vedci už nemajú prehľad o tom čo sami hovoria. Že sami vedci sú radi, keď tie krkolomné teórie pohybu hmoty sú schopní aspoň zapamätať si.
------------------------------------
Ide totiž o to, že zotrvačná hmotnosť telies je niečo úplne iné, ako gravitačná hmotnosť telies. Takže o ich ekvivalecii nemôže byť ani reči.
Zotrvačná hmotnosť je stanovená veľkosťou odporu hmoty (konkrétne veľkosťou tlaku) ktorý vzniká pri kontaktnej silovej interakcii (pri zrýchlení a spomaľovaní) medzi materiálnymi telesami.
Gravitačná hmotnosť telies je daná veľkosťou intenzity gravitačného poľa vznikajúceho okolo každého materiálneho telesa.
Jedno s druhým nemá nič spoločného.
Teleso padajúce voľným pádom, v gravitačnom poli Zeme, nekoná zrýchlený pohyb svojou gravitačnou hmotnosťou, lebo tá je mizivo malá.
Teleso padajúce voľným pádom, v gravitačnom poli Zeme koná zrýchlený pohyb výlučne svojou zotrvačnou hmotnosťou a to so všetkým čo k tomu patrí.
------------------------------------
Gravitačné pole Zeme, je ako prudký tok rieky, do ktorej keď vložíme dve rôzne ťažké telesá, tak to ťažšie teleso za dlhší čas nadobudne rýchlosť prúdu rieky ako to ľahšie.
Príčinou toho rozdielu bude rôzna veľkosť zotrvačných hmotnosti telies. Takže z tohto uhla pohľadu, skúsme teoreticky vypočítať, aký veľký bude rozdiel zotrvačného odporu telesa o hmotnosti 1kg a telesa o hmotnosti 10kg ktoré oni kladú proti ich zrýchleniu v gravitačnom poli Zeme.
(Proti sile prúdu gravitačnej rieky.)
------------------------------------
Najprv si ale povedzme, aká je hmotnosť našej Zeme.
Hmotnosť našej Zeme je približne 5,98×1024 kg.
Po zaokrúhlení, 6×1024 kg.
Z pohľadu Zeme a jej gravitačného poľa, veľkosť zotrvačných hmotností obidvoch telies je nasledovná:
(1kg/6×1024 kg); 1kg.(6×10-24 kg);
(10kg/6×1024 kg); 10kg(6×10-24 kg);
Pri malej chybe môžeme povedať, že následkom zotrvačnej hmotnosti (zotrvačného odporu) telesa s hmotnosťou 1kg, jeho zrýchlenie v gravitačnom poli Zeme
sa zmenší na hodnotu a - a.(6.10-24)
a telesu s hmotnosťou 10.kg, na hodnotu a - a.(6.10-23)
Z toho plynie záver, že v gravitačnom poli Zeme, ľahšie teleso padá rýchlejšie ako ťažšie.
Takže v reálnej prírode je všetko práve naopak ako v relativistickej fyzike.
Keďže aj podľa súčasnej relativistickej fyziky platí , že vzájomné, gravitačné priťahovanie sa (gravitačné zrýchlenie a) telies závisí od veľkosti súčinu ich hmotnosti, tak ani v zmysle tejto poučky, telesá s rôznou hmotnosťou nemôžu padať k Zemi rovnakou rýchlosťou, ako to ľudstvu nabulíkal Galileo a ako to tvrdí vo svojích bludných teóriách Alber Einstein, a ako to vtĺkajú do hláv žiakom a študentom, sprostí učitelia fyziky na školách a univerzitách Slovenskej republiky.
----------------------------------------
Tento rozdiel rýchlosti padania telies s rôzne veľkou zotrvačnou hmotnosťou, v gravitačnom poli Zeme, nie je možné zmerať žiadaným dostupným prístrojom a už vôbec nie očami, čo ale ešte neznamená, že ten rozdiel objektívne neexistuje a že princíp ekvivalencie platí.
Tento rozdiel sa dá vykázať výlučne pozitívne kritickým rozumom a tvorivou intuíciou, ktoré človeka nútia hľadať vysvetlenie neplatnosti bludného princípu ekvivalencie a nielen vo fyzike.
Bez vlastníctva týchto dvoch vedeckých atribútov, o fyzike dá sa iba kecať.
Neplatnosť princípu ekvivalencie sa dá dokázať pomocou veľmi jednoduchého experimentu mimo gravitačného poľa Zem.
Ten experiment tu iba spomeniem, nakoľko ja som ho už niekoľko krát opísal v iných článkoch na mojom blogu.
Na záver musím konštatovať, že žiadný človek na svete, iba svojími očami, nikdy neodhalí zákony prírody, lebo zákony prírody sú utajené iba v princípoch prírody a k tým princípom prírody sa dá dopracovať iba matematikou, presnejšie matematikou zmaterializovaných čísel.
V tomto prípade išlo o čísla prezentujúce násobky kilogramov.
--------------------------------------
Tento článok bol posledným zo série článkov dokazujúcich budy učiteľov matematiky a fyziky v SR.
Teraz už budú nasledovať len trestné oznámenia na matematicko fyzikálnych grázlov SR, šíriacích matematické a fyzikálné nezmysly na školách a univerzitách SR, v rozpore s Chartou ľudských práv, ako aj v rozpore s Ústavou SR!!!
