aaaaaaaaaaaaa
aaaaaaa - a
- V dobách Pytagora, (asi pred 2500 r.) matematika predstavovala iba kupecké počty. Matematika vtedy ešte nemala žiadnu vedecko filozofickú základňu. Pomocou vtedajšieho (dreveného, či plátenného fyzikálneho) metra, dĺžka predmetov dala sa zmerať iba na takú presnosť, akú predstavovali dielce vyrýpané na tých antických drvených či plátenných metroch.
Táto nepresnosť merania matematických údajov, znepokojovala filozofa, teoretického matematika a majiteľa súkromného gymnaziónu, menom Pytagoras natoľko, že on inicioval medzi antickými matematikmi konferenciu - diskusiu na tému:
"O teoretickej hranici presnosti matematických meraní",
čiže o zadefinovaní takého matematického metra, pomocou ktorého by sa dali namerať absolútne presné hodnoty predmetov, či ich vzdialenosti.
Jedni účastníci tejto konferencie sa zhodli na tom, že ak sa stanoví také malé číslo, ktoré sa v materiálnej praxi bežne neobjavuje, tak vec bude vyriešená.
Iní oponovali tým, že takéto riešenie vyvolá zmätok v matematike, lebo potom komu sa zachce, ten bude môcť na truc posúvať presnosť matematického metra k menším a menším hodnotám a to až do nekonečna .
Vtedy do tejto búrlivej diskusie vstúpil Pytagoras a povedal:
Silencio, (kuš) a pokračoval:
Pri teoretickom zmenšovaní sa dielov na antickom metri, vznikajú vždy menšie a menšie úseky metra, ktoré ale sprevádza jedna, zatiaľ nikým z vás nespomenutá skutočnosť a to tá skutočnosť, že začiatky týchto úsekov, sa pritom ich skracovaní vždy približujú k ich koncom .
Preto ja Pytagoras tu pred vami slávnostne vyhlasujem, že teoreticky najmenšou možnou časťou matematického metra musí byť taký úsek (úsečka) metra, ktorej začiatok splýva s jej koncom a tú teoreticky najmenšiu časť metra ja Pytagoras pomenúvavam slovom punkt , čiže matematický bod.
Nato účastníci predmetnej diskusie začali jasať, tlieskať, tančiť kalamajku a chváliť boha Dia, (syna boha Chronosa, boha času), bohyňu Héru i boha Bakhusa, (nebeského vlastníka všetkých gréckych vinohradov a vinných pivníc) za to, že oni osvietili rozum Pytagorovi (chlebom, maslom a vínom) takou geniálnou a nikým neprekonateľnou myšlienkou.
V ten deň sa z antických kupeckých počtov, stala obratom ruky nová teoreticko-vedecká filozofia, zvaná bodová matematika.
(Vtedy v skutočnosti vznikla bodová numerológia .)
Táto filozofia abstraktnej matematiky sa teoreticky dopracovala k absolútnej presnosti merania , čiže k zadefinovaniu prvej abstraktnej absolútnej pravdy v dejinách ľudstva.
(Počuli sme slová dejín matematiky).
( Chvála dejinám matematiky.)
Amen. nnn
n Toto je komentár Alexandra JÁRAYa k týmto dejinám matematiky. -
Pytagoras si myslel, že on na predmetnej konferencii, pred 2 500 rokmi, zadefinoval teoreticky najmenší možný element dĺžky kozmického priestoru, čiže matematický bod , ktorý aj v súčasnosti tvorí základ - fundament filozofie klasickej, bodovej matematiky .
Čo sa ale v ten deň zadefinovania matematického bodu v skutočnosti stalo.
V ten deň Pytagoras fyzikálnu matematiku, matematiku kvantových, atómických hodnôt, preniesol z tohto materiálneho sveta do iného sveta, do sveta abstraktného, do sveta metafyzického, do sveta kde aj nič je niečo , do sveta ktorý je vybudovaný výlučne z ničoho, (výlučne z matematických bodov, výlučne z matematických ídei), teda do takého sveta, ktorý práve preto nemôže reálne, atomicky existovať a ani neexistuje.
(Teda do numerologického sveta, ktorý okrem iných nezmyslov, 300 rokov riešil problém "Veľkej vety Fermátovej", ktorá nemá nič spoločného z opisom materiálnej prírody.)
V ten deň ľudstvo na popud Pytagora začalo akceptovať nič za niečo , v ten deň ľudstvo začalo velebiť bodovú matematiku, presnejšie numerológiu, teda vedu o čistom ničom.
V ten deň ľudstvo vďaka Pytagorovi a jeho "pridanej autorite" doslova a do písmena totálne osprostelo .
Iba že, pomocou bodového, pomocou matematického metra, (ktorý existuje, iba v čistých hlavách matematikov - numerológov iba v ich intuíciách) nie je možné v materiálnej prírode nič zmerať , lebo akákoľvek vzdialenosť medzi telesami (napríklad, 1mm, 1m, 1km) nameraná bodovým matematickým (neexistujúcim, ideovým) metrom , je vždy rovnaká, teda vždy nekonečne dlhá .
To preto, lebo medzi uvedené vzdialenosti vmestí sa vždy rovnaký počet matematických bodov, čiže vždy nekonečne veľký počet (neexistujúcich, Pytagorom vysnených) matematických, numerologických bodov.
Z numerologických, z matematických, z Pytagorových bodov vybudovaná geometria tvrdí okrem iných nespočetných bludov, aj nasledovný horibilný blud:
" Dve priamky (vytvorené z Pytagorových úsečiek, ktorých začiatky splývajú s ich koncami) vytvorené z matematických bodov, ktoré predstavujú nekonečne veľa ničoho , nekonečne veľa núl ), pretínajú sa v jednom ich spoločnom, Pytagorovom, numerologickom bode, ", ktorý tiež samozrejme neexistuje.
Ako má normálny človek pochopiť matematickú poučku, ktorej základom sú Pytagorom zadefinované matematické body, teda takú poučku ktorá definuje vzťah ničoho k ničomu a ktorej obsah sa práve preto v každodennej materiálnej praxi nedá sa vôbec použiť .
Prečo musí normálny človek, teda taký človek ktorý odmieta akceptovať, odmieta sa učiť tie bludné bodové matematické poučky, byť za to potrestaný zlou známkou z matematiky a fyziky a tým pádom pre nič a za nič trápiť sa.
Prečo šíritelia bodovej matematiky, teda šíritelia vedy o ničom, numerológovia, sú štátom platení za šírenie týchto evidentných bodových bludov.
To sú otázky, na ktoré by mali poznať odpoveď nie len učitelia bludnej bodovej matematiky, ale aj bodovými bludmi podvádzaní žiaci a študenti škôl a univerzít SR a to ešte pred záverom školského roka 2006/2007. (A aj nasledujúcich školských rokov.)
V prípade že žiakom a študentom škôl a univerzít SR nikto zo šíriteľov matematických bodových bludov nedá jednoznačnú - relevantnú odpoveď na uvedené tri otázky, stačí opýtať sa na to mňa a ja rád na to odpoviem.
Alexander JÁRAY, autor "Kvantovej (nebodovej) matematiky" . -
Pytagoras objavil matematický princíp, no nevedel ho spätne zmaterializovať, použiť ho pri tvorbe reálnej, materiálnej, kvantovej, atomickéj priamky - geometrie.
To dokázal až veľmi skromný a veľmi geniálny kvantový matematik:
GRSc. Alexander Jozef JÁRAY,
svojou tiež geniálnou, kvantovou matematikou prirodzených, celých čísel. -
