lllll
Ak by ľudstvo trochu logicky myslelo, muselo by dôjsť k záveru, že ak základné zákony prírody, že ak základné zákony fyziky, sú pravdivé, tak oni sú súčasne aj základnými Božími zákonmi a tak tieto zákony by museli tvoriť filozofické a morálne základy, o ktoré by sa museli opierať všetky ústavné, i všetky cirkevné a morálne..... zákony, všetkých štátov na svete.
Ak by však ľudstvo, následkom svojho logického myslenia dospelo k takému záveru, že základné zákony prírody, základné zákony fyziky nie sú pravdivé a práve preto nemôžu tvoriť filozofické a morálne základy o ktoré by sa museli opierať ústavné a cirkevné........ zákony všetkých štátov na svete, potom by ľudstvo zákonite muselo dospieť aj k tomu záveru, že vyučovanie týchto nepravdivých zákonov prírody na školách celého sveta, nie je ničím iným, ako šírením bludov, čiže štátmi organizovaným zločinom - podvodom na študujúcich členoch celej ľudskej spoločnosti.
Aká je teda objektívna realita v súvislosti so základnými zákonmi prírodovedy , čiže so základnými zákonmi fyziky.
Objektívna realita súčasnej epochy ľudstva, v roku 2007 je ale taká, že základné zákony prírody, že základné zákony fyziky, netvoria filozofické ani morálne základy ústav štátov sveta, no napriek tomu, oni sa vyučujú na školách celého sveta ako pravdivé prírodné zákony, ako pravdivé zákony fyziky, ako pravdivé zákony prírody, ako pravdivé Božie zákony, ako.....! A to je logický paradox (protirečenie) súčasnej doby.
Všetky zákony prírody, všetky zákony fyziky, stoja na troch pilieroch a to na troch Newtonovych zákonoch pohybu materiálnych telies , menovite:
na " 1. Zákone zotrvačnosti ",
na " 2. Zákone sily ",
na " 3. Zákone akcie a reakcie ".
V snahe exaktným spôsobom odhaliť pravdivosť, či bludnosť uvedených základných zákonov fyziky, rozhodol som sa uviesť vecné argumenty, na ktorých stojí, či padá pravdivosť uvedených pilierov prírodovedy, čiže pravdivosť fyziky a to v troch pokračovaniach.
Ako prvý rozbor pravdivosti základných zákonov fyziky, uvádzam rozbor prvého Newtonovho zákona pohybu hmoty a to Zákona zotrvačného pohybu, ktorého autormi sú Galileo Galilei, ale aj Izák Newton.
Nasledujúci citát definujúci " Zákon zotrvačnosti " je z knihy nositeľa Nobelovej ceny za fyziku R. P. Feynmana:
"Galileo urobil veľký krok na ceste za pochopením pohybu svojim objavom princípu zotrvačnosti:
Ak je predmet ponechaný sám na seba, bez vonkajších vplyvov, pokračuje v priamočiarom pohybe konštantnou rýchlosťou, ak sa pôvodne pohyboval, alebo zostáva nehybným ak pôvodne stál.
Táto situácia sa samozrejme nikdy neobjaví v prírode a ak postrčíme predmet na stole, zastaví sa. Zastaví sa preto, lebo nebol ponechaný sám na seba. on trie sa totiž o stôl.
Nájdenie tohto zákona si vyžadovalo značnú predstavivosť a tú mal práve Galileo."
Toľko nositeľ Nobelovej ceny za fyziku o " Zákone zotrvačnosti ".
K hlbšiemu pochopeniu obsahu a poslania Galileiho zákona zotrvačnosti je potrebné vrátiť sa do doby v ktorej ten zákon vznikol, teda do 16. -17 storočia.
Vtedy akákoľvek vedecká činnosť narážala na viac menej mýtické postuláty vedúcej sily spoločnosti, teda na biblické postuláty Katolíckej cirkvi.
V zmysle cirkevných doktrín, pohyb nebeských telies okolo nehybnej Zeme, sprostredkovali (v 24 hodinových zmenách ) anjeli mávajúc svojimi krídlami o éter.
V tých časoch aj slnko bolo nesené po oblohe okrídlenými tátošmi v ohnivom voze.
Preto akákoľvek zmena cirkevných (mýtických) doktrín mala byť sprevádzaná iba takými exaktnými dôkazmi, ktoré by zmenu cirkevných doktrín vedeli hodnoverne a nespochybniteľne obhájiť a autora tých exaktných dôkazov ochrániť pred spaľujúcim ohňom drevených hraníc (vatier).
Galileo svojím zákonom zotrvačnosti " Zbavil anjelov otrockej práce " pri udržiavaní pohybu nebeských telies po kruhových (kružnicových) dráhach okolo Zeme s tým, že svojim zákonom zotrvačného pohybu ustanovil nasledoné:
"V Božej prírode, z vôle Boha, telesá zostávajú vo večnom " perpetuálnom " pohybe aj bez toho, aby ich k tomuto pohybu niekto musel nútiť." (Napríklad anjeli, či diabli.)
Galileo svojim zákonom zotrvačnosti splodil húf nezamestnaných anjelov - bezdomovcov, ktorých zavesil na krk katolíckej charite.
(Hlavne kvôli tomu mal Galileo opletačky s pápežskou kúriou.)
To bolo hlavným, ak nie výlučne jediným poslaním Galileiho " Zákona zotrvačného pohybu ". Tento Galileov zákon si (podľa mňa neoprávnene) privlastnil Izák Newton, bez toho, aby on vedel o dialektike jeho vzniku, bez toho, aby on poznal jeho pravý obsah, či jeho pravý odkaz ľudstvu.
Newton, iba po veľmi malej korektúre, si tento Galileiho princíp samozvane privlastnil a označil ho za svoj prvý zákon pohybu, ktorý ľudstvo akceptuje do dnešných dní ako pravdivý, ako " prvý Newtonov zákon pohybu ", v znení:
"Ak na teleso nepôsobí iné teleso svojou silovou interakciou, tak teleso zostáva v stave relatívneho kľudu, alebo koná rovnomerný priamočiary relatívny pohyb ".
(Ak na sebe ale pôsobia dve telesá silovou interakciou, potom sa musí v zmysle zákona zotrvačného pohybu zmeniť:
1. buď iba veľkosť rýchlosti pohybu telies účastných silovej interakcie,
2. alebo iba smer pohybu teiles účastných silovej interakcie,
3. alebo aj veľkosť aj smer relatívneho zotrvačného pohybu telies účastných silovej interakcie a to naraz, on-line.
Toto je v roku 2007 celým ľudstvom akceptovaná pravda.
Ako sa tie tri rôzne (diametrálne odlišné) varianty silových interakcii dajú dosiahnúť, iba jedinou Newtonovou silou silou: (F = m.a), to akosi Newton nepovažoval za potrebné uviesť.
Amen.
No a toto je komentár GRSc. Alexandra Jozefa JÁRAYa, k obsahu Galileo - Newtonovemu " Zákonu zotrvačného pohybu " hmoty - matérie.
Podľa spôsobu myslenia, GRSc. Alexandra Jozefa JÁRAYa, (teda podľa môjho spôsobu myslenia) s telesom sa nič nedeje iba vtedy, keď sa nemení jeho kinetická energia, lepšie povedané, keď sa nemení jeho hybnosť.
(Keď sa nemení veľkosť rýchlosti, ani veľkosť hmotnosti telies .)
To sa podľa Galilea a Newtona môže stať iba vtedy, ak na experimentálne teleso nepôsobí iné teleso, ktoré by jeho rýchlosť, či hybnosť zväčšilo, alebo zmenšilo .
Ibaže, pri rovnomernom pohybe telesa po kružnici, nemení sa ani veľkosť jeho rýchlosti, nemení sa ani veľkosť jeho hmotnosti, nemenísa ani jeho hybnosť atd.. a predsa tento druh krivočiareho pohybu telies, súčasná (relativistická) fyzika nepovažuje za pohyb rovnomerný, za pohyb zotrvačný, ale za pohyb zrýchlený, dokonca za voľný pád !!!
Aby bolo jasné:
" Zákon zotrvačnosti " považuje:
1. rovnomerný a súčasne aj
2. priamočiary pohyb za pohyb zotrvačný.
A preto tento zákon (zotrvačného) pohybu sa veľmi mylne domnieva, že zotrvačnosť pohybu zaniká nielen vtedy keď sa mení jeho rýchlosť, nielen vtedy keď sa mení jeho hybnosť, nielen vtedy keď sa mení jeho kinetická energia, nie len vtedy keď sa mení hmotnosť telsa, ale aj vtedy, keď sa mení iba smer vektora pohybu telesa, pričom jeho kinetická energia, jeho hybnosť (jeho rýchlosť a hmotnosť) ostávajú konštantné.
Tento bludný predpoklad, latentne skrytý v Galileovom vulgárnom zákone zotrvačnosti, urobil z Newtona hlupáka prvej, premiér divízie, takže on následkom tohto bludného zákona pohybu, musel vymyslieť (vykonštruovať) umelý, bláznivý, priam hlupácky mechanizmus na to, ako zdôvodniť časový účinok (jeho jedinej Newtonovej) sily (ani len nie silovej interakcie) na teleso tak, aby veľkosť (jeho Newtonovej) sily nebola nulová, ale aby silový, zrýchľujúci účinok tejto (jeho jedinej Newtonovej) nenulovej sily, bol nulový a aby výsledkom časového účinku takejto (jeho Newtonovej) spotvorenej sily bola iba zmena smeru pohybu telesa, nie však zmena jeho rýchlosti, teda nie zmena jeho hybnosti .
I keď rovnomerný pohyb telesa po kružnici spĺňa základné kritérium zotrvačného pohybu a to konštantnú hybnosť, predsa takýto pohyb, súčasnou relativistickou - mešuge fyzikou, nie je považovaný za pohyb zotrvačný, ale za pohyb zrýchlený. A to pomocou nezrýchľujúceho zrýchlenia (a = v2 /R ).
Katastrofické následky tohto zvráteného myslenia fyzikov SAV a učiteľov škôl SR (ale aj celého sveta) pretavuje sa do stanovenia veľkosti dostredivého zrýchlenia pri rovnomernom pohybe telesa po kružnici, ktorého skutočná, experimentálne overená veľkosť je o polovicu menšia, ako to predpokladal Newton a ako to trestuhodne, no netrestane učia slovenskí, titulovaní hlupáci na školách a univerzitách milovanej Slovenskej buržoázne demokratickej republiky.
Galileo svojím zákonom zotrvačnosti chcel povedať iba to, že rovnomerný pohyb nebeských telies vo vesmíre nepotrebuje žiadnych sprostredkovateľov, stačí ak na nebeské telesá nepôsobia iné telesá, konkrétne keď sa ich anjeli nedotýkajú. (Galileo aj rovnomerný pohybtelies po kružnici považovao, oprávnene, za zortvačný pohyb.)
Otázkou zakrivenia dráh nebeských telies, Galileiho zákon zotrvačnosti sa vôbec nezaoberal.
(Galileo o pojme "hybnosť" nič nevedel. Galileo o atómoch nič nevedel. Galileo o gravitačnom zákone nič nevedel.)
Keďže matéria, hmota, či teleso, skladá sa z atómov, ktorých obvodové, povrchové, valenčné sféry vyplňujú pohybujúce sa elektróny a jadrá atómov tvoria pohybujúce sa jadrové častice vo forme kmitavého, vlnového, cyklického pohybu. Preto o existencii rovnomerného a na viac ešte aj priamočiareho pohybu hmoty vo vesmíre nemôže byť ani len reči.
(Do silovej interakcie nevstupujú metafyzické, abstraktné, nehybné štatistické telesá, ale kmitajúce atómy, z ktorých je to teleso zložené - vytvorené.)
Preto zákon o neexistujúcom rovnomernom a priamočiarom pohybe matérie (atómových častíc) nie je zákonom materialistickým, ale výlučne idealistickým a preto tento zákon nemôže tvoriť pilier reálnej, materialistickej, čiže Božej prírodovedy.
Boží zákon zotrvačného pohybu znie nasledovne:
"Materiálna (atómická) sústava koná iba vizuálný (štatisticky) zotrvačný pohyb vtedy, keď sa nemení hybnosť materiálnej (atómickej) sústavy, keď sa nemení kinetická energia materiálnej (atómickej) sústavy" !!!
V zmysle Božej definície zotrvačného pohybu, aj rovnomerný pohyb po kružnici je vizuálne (štatisticky) zotrvačným pohybom.
Keď vezmeme do úvahy nie práve zanedbateľnú skutočnosť a to tú, že "majster" Galileo považoval pohyb telies iba za jav vizuálny, čiže iba za očnú šaľbu, za jav relatívny, potom jeho " Zákon zotrvačnosti očnej šaľby " nemá žiadanú cenu, lebo v zmysle práve jeho " Princípu relativity pohybu ", neexistuje žiadaný fyzikálny rozdiel medzi stavom kľudu a stavom rovnomerného priamočiareho pohybu telies.
V zmysle Galileiho relativity pohybu, jeho zákon zotrvačnosti by mal znieť nasledovne:
Keďže ja, Galileo Galilei, nikdy nevedel som experimentálne dokázať to, či teleso stojí nehybne vo vesmíre, alebo sa pohybuje rovnomerným priamočiarym pohybom vo vesmíre, preto nikdy nemôžem povedať ani to, že teleso koná rovnomerný a priamočiary, čiže zotrvačný pohyb vesmírom, takže nikdy nemôžem povedať, že či vôbec existuje zotrvačný pohyb !!!
Jedine čo môžem povedať je to, že mám taký osobný pocit, intuíciu, či očnú ilúziu, alebo halucináciu, že existuje aj rovnomerný, priamočiary a teda zotrvačný pohyb.
Pokiaľ sa na školách SR bude vyučovať bludný, relativistický (raz hej, raz nie), Galileo - Newtonov zákon zotrvačnosti pohybu hmoty, pokiaľ sa na školách SR bude vyučovať rovnomerný pohyb telies po kružnici ako pohyb zrýchlený s nulovým, teda s nezrýchľujúcim dostredivým zrýchlením, pokiaľ sa nebudú akceptovať experimentálne dôkazy GRSc. Alexandra Jozefa JÁRAYa, (teda moje experimentálne dôkazy) identifikujúce smer absolútneho pohybu hmoty, dotiaľ Ježiš Nazaretský nemá dôvod založiť Kráľovstvo Božie na Zemi.
Ježiš na Zemi nechce založiť kráľovstvo chudobných v duchu, kráľovstvo vyznávačov satanských relativistických bludov, tým predsa určil kráľovstvo nebeské!
Nie iba ten sa rúha voči Bohu a jeho synovi Ježišovi Nazaretskému, kto vyučuje bludný Galileo-Newtonov zákon zotrvačného pohybu telies, ale aj ten ktorý bez uvažovania nad jeho obsahom, tento bludný - satanský relativistický zákon prírody uznáva, akceptuje za pravdivý.
Preto je a priori (úplne) jasné, že ak by Galilei - Newtonov relativistický zákon zotrvačnosti pohybu hmoty, tvoril filozofický a morálny pricíp Ústav štátov sveta, ako ja všetkých náboženstiev ale aj morálneho kódexu ľudstva, tak by svet bol ešte viac postavený na hlavu, ako je tomu dnes.
Pokračovanie zajtra.
