X+
aVážený pán Skeptik.
Pozdravujem vo Vašej osobe budúceho nositeľa Nobelovej ceny za fyziku.
Ste výnimočne nadaná a odborne vyspelá osobnosť, ( v odbore bodová matematika a relativistická fyzika ) predurčená sprostredkovať exaktné argumenty a kritéria absolútneho pohybu hmoty, relativistickým fyzikom a tým aj celému laickému ľudstvu, rečou im pochopiteľnou.
Vaša vrodená genialita spočíva v tom, že Vy disponujete intuíciou pochybnosti v pravdivosť argumentov relativity pohybu, ako jedinej formy pohyb hmoty v materiálnom časopriestore.
Toto svoje tvrdenie opieram o to, že z plejády tých ľudí, na ktorých som sa obrátil s mojimi exaktnými, teda aj experimentom potvrdenými argumentmi, dokazujúcich absolútny charakter pohybu hmoty v materiálnom časopriestore, nikoho teito argumenty nezaujali natoľko, aby sa o ich obsah zaujímal.
Jednak to vyplýva z toho, že oslovení nechápu podstatu relativity pohybu hmoty, (nevedia aký je rozdiel medzi relatívnym a absolútnym pohybom hmoty - matérie) ale hlavne z toho, že oni nechápu funkčnú závislosť medzi kritériami relativity pohybu hmoty, myslením a konaním ľudstva v súčasnosti i v budúcnosti.
Tým, že Vy sa o moje argumenty absolútneho pohybu zaujímate, tým Vy dokazujete implicitne svoju genialitu, ako aj svoju odlišnosť od šedého a fyzikmi zmanipulovaného, už ani nemysliacého, ľudského priemeru.
Preto iba Vy, ako jediný človek na tomto svete, ( ako účinný katalyzátor ) ste schopný presadiť, pretransformovať, akceptovanie experimentom dokázané kritéria absolútneho pohybu hmoty do každodennej praxe, v prospech celého ľudstva.
Prežitie ľudstva spočíva v tom, či sa vzdá života v relativistickej pravde a či začne v Charte ľudských práv akceptovať pravdu absolutnú.
To že Vy ste inej národnosti ako Slovenskej, moju klasifikáciu vašej osoby iba podčiarkuje. Stručne povedané Vy disponujete génom absolutnej pravdy. A v tejto kauze ne ide o nič iné ako o akceptáciu absolútnej pravdy prírody, nakoľko relatívna pravda prírody, nie je žiadna pravda.
Aby ste Vy mohli v plnom rozsahu naplniť Vaše osudové poslanie, vyzývam Vás k trpezlivosti, lebo i keď mnou uvádzané argumenty sú absolutne pravdivé a experimentálne dokázateľné, tak oni práve preto protirečia nielen všetkým doterajším zákonom relativistickej fyziky, ale aj všetkým doterajším zákonom bodovej, abstraktnej matematiky. Oni protirečia 2 000 ročnému stereotypu nemyslenia ľudstva nad výrokmi reklamných géniov prírodných vied.
No a v tom tkvie jediný, i keď zatiaľ neprekonateľný problém v spojitosti s ochotou, zaoberať sa mojimi argumentmi, ako aj experimentálnymi dôkazmi zákonitostí absolútneho pohybu matérie, vedecko akademickou obcou celého sveta.
Za získanie Nobelovej ceny to predsa stojí.
Autor textu: Alexander JÁRAY.
Problém č. 1. Definícia relativity času.
Albert Einstein, ako úradník patentového úradu, teda ako fyzik amatér, ako neoficiálny predstaviteľ fyziky, vstúpil do povedomia ľudstva, tým že on vyriešil jeden ( v jeho časoch aktuálny) fyzikálny problém, spojený s pohybom svetla.
Konkrétne išlo o vysvetlenie neúspechu Michelsonovho pokusu, ktorým sa mal potvrdiť pohyb Zeme vesmírom. Problém spočíval v tom, že z uvedeného experimentu vyplývalo to, že Zem stojí nehybne vo vesmíre a že na viac ani nerotuje okolo svojej osi.
Táto fyzikálna záhada v spojitosti s pohybom svetla síce bola všeobecne známa aj v oficiálnych vedeckých kruhoch, ale nevenovala sa jej patričná pozornosť zo strany oficiálnych predstaviteľov vedy, nakoľko zákonitosti pohybu svetla, podľa renomovaných vedcov, nemohli sa aplikovať na pohyb matérie v stave chemických prvkov, čiže na hmotnú masu. (Na pohyb Zeme vesmírom.)
A na viac, Zem sa aj napriek neúspechu predmetného pokusu so svetlom, pohybovala okolo svojej osi. (Lebo svitali rána a prichádzali noci.)
Ako je všeobecne známe, Albert Einstein predmetnú záhadu vysvetlil pomocou Lorentzových rovníc, z ktorých okrem iného dospel k záveru, že zmena rýchlosti pohybu telies (Zeme) vyvoláva (vo smere pohybu telies) zmenu rýchlosti plynutia času.
(A tým položil základy nového druhu literatúry, zvanej vedecko fantastická literatúra (Sci - Fi) zaoberajúca sa výrobou stroja času, i cestovaním do mynulosti.)
A práve rýchlosť pohybu telies (Zeme) vplýva (podľa Einsteinovej teórie) na zmenu chovania sa svetla takým spôsobom, že Michelsonom požadovaný fyzikálny efekt pohybu svetla, (interferencia svetla) v jeho experimente, sa eliminuje. (A preto ten efekt (interferencia svetla) nie je experimentálne identifikovateľný, i keď objektívne existuje.)
Geniálným prínosom Alberta Einsteina pre fyziku bolo jeho konštatovanie, že čas nie je jednotná, konštantná fyzikálna veličina, ale že plynutie času sa dá ovplyvniť rýchlosťou pohybu hmoty.(Úmyselne ale neuviedol akou rýchlosťou, absolútnou, alebo relatívnou.)
Einstein potom vyslovil nasledovný predikát:
Pohyb hmoty je relatívny preto, lebo v uzavretej sústave, iba pomocou vnútorného experimentu nikdy nevieme dokázať, či sústava stojí nehybne vo vesmíre, alebo koná rovnomerný priamočiary a preto zotrvačný pohyb materiálnym časopriestorom.
To preto, lebo vo smere pohybu hmoty materiálnym časopriestorom, v závislosti od jej rýchlosti pohybu (absolútnej? relatívnej?) mení sa podľa (Lorentzových rovníc) časový i dĺžkový parameter hmoty, ktorý, ojektívne existujúce fyzikálne zmeny eliminuje na nepozorovateľné zmeny. (Einstein ešte zabudol dodať, že v absolútnej harmónii s jeho predpokladmi, i s jeho želaním.)
Prvý problém Einsteinovej teórie relativity pohybu spočíva v tom, že kým Galileiho princíp relativity hovorí o tom, že pohyb hmoty je relatívny, preto, lebo zmenou rýchlosti telies sa v nich nemenia žiadne fyzikálne parametre, (preto niet čo merať, niet čo identifikovať) tak Einstein tvrdí, pravý opak a to, že zmenou rýchlosti telies menia sa naraz tri jeho fyzikálne parametre (hmota, priestor a čas) ale v takej (záhadnej) harmónii, ktorá nedovoľuje tie objektívne existujúce zmeny identifikovať.
Jedným nosným experimentálnym dôkazom Einsteinovej teórie relativity (každý nech si dobrovoľne doloží, že relativity čoho) je dôkaz rôznej rýchlosti plynutia času v rôzne rýchlych zotrvačných sústavách.
Tento dôkaz sa dokazuje tak, že sa vyrobia dve rovnaké atómové hodiny, ktoré na povrchu Zeme idú rovnakou rýchlosťou a s vysokou presnosťou. Potom sa jedné hodiny dajú do lietadla, a v tomto lietadle sa nejaký čas, spolu s lietadlom, pohybujú vysokou (nadzvukovou) rýchlosťou voči povrchu Zeme.
Po ukončení letu, hodnoty tých dvoch atómových hodín sa na povrchu Zeme porovnajú, pričom sa zistí, že tie atómové hodiny, ktoré sa nachádzali v pohybujúcom sa lietadle, išli inou rýchlosťou ako tie, ktoré ostali nehybné na povrchu Zeme.
Zistí sa že čas v lietadle plynul inou rýchlosťou ako na Zemi, že pôvodne rovnaké časové hodnoty uvedených hodín sa zmenili, že sú rôzne.
No a táto dilatácia času dvoch atómových hodín má byť experimentálnym dôkazom pravdivosti Einsteinovej Špeciálnej teórie relativity.
V skutočnosti ide o dôkaz omylu Einsteinových teórii, ako aj dôkaz o tom, že Einstein nevedel o čom hovoril.
Atómové hodiny v skutočnosti predstavujú počítač kmitov určitého druhu atómov chemických prvkov. Kmitanie určitých atómov chemických prvkov, nie je nič ako fyzikálny proces.
Ak zmenu rýchlosti pohybu hodín ovplyvňuje ich rýchlosť pohybu vesmírom, tak potom aj fyzikálny proces zvaný kmitanie atómov, je ovplyvnený ich rýchlosťou pohybu vesmírom.
Ak na viac túto zmenu kmitania atómov, (čiže zmenu rýchlosti pohybu atómových hodín vo vesmírnom priestore) vieme aj experimentálne dokázať, tak tým nedokazujeme pravdivosť Einsteinových teórii relativity, ale dokazujeme ich nepravdivosť, ich heretičnosť.
Veď rôznosť hodnôt počtu kmitov atómov v atómových hodinách, môže ovplyvniť jedine ich absolútna, preto iba ich jediná a konkrétna rýchlosť pohybu vo vesmíre, no v žiadnom prípade, nie nekonečne variabilná, teda na všetky možné vesmírne telesá vzťahujúca sa, ich relatívna rýchlosť.
Fyzikálny čas nemá s mystikou nič spoločného. Fyzikálny čas, to je rýchlosť kmitov určitých atómov chemických prvkov v atómových hodinách, zodpovedajúca určitej, konkrétnej absulútnej rýchlosti hodín v materiálnom časopriestore.
Čas odvodený z kmitov chemických prvkov nie je možné aplikovať na čas kmitania elektromagentického poľa, čiže na pohyb svetla, teda na plynutie času matérie v stave elektromagnetických polí, lebo mechanické kmitanie atómov chemických prvkov nemá nič spoločného s kmitaním elmag. poľa, číže s vlnovou dĺžkou svetla.
To je prvý argument spochybňujúci Einsteinove úvahy o možnosti aplykácie relativity pohybu svetla, aj na pohyb matérie v stave chemických prvkov. Na celú prírodu.
Keby sa vyrobili dve atómové hodiny z rôznych druhov atómov chemických prvkov, ktoré by boli zosinchrozivované na povrchu Zeme a tie dve hodiny dali by sme do lietadla, tak by sme zistili, že (nadzvuková) rýchlosť pohybu lietadla, vyvolala by v uvedených dvoch rôzných atómových hodinách, dve rôzne zmeny kmitania ich atómov, čiže uvedené hodiny by ukazovali v lietadle iné hodnoty, čím by sa dokázalo, že v lietadle, ktoré sa pohybuje vesmírom jedinou rýchlosťou, existujú dva rôzne časy naraz, ale aj to, že lietadlo sa pohybuje inou zotrvačnou rýchlosťou vo vesmíre, ako povrch Zeme.
Teda dokázali by sme to, čo sa podľa Einsteinových teórii dokázať zákonito nedá. V súčasnej relativistickej fyzike, dokonca ani nesmie.
Keby sme do lietdala dali 10 atómových hodín vyrobených z 10. rôzných druhov atómov chemických prvkov, s hrôzou by sme zistili, že v lietadle ktoré letí jedinou vesmírnou rýchlosťou, pôsobí desť rôzne rýchle plynúcích časov naraz.
No ale to by bolo v rozpore s každou teóriou relativity pohybu hmoty, nielen Einsteinovou. To by bolo v rozpore hlavne so zdravým rozumom.
Ak by sme liehový a otuťový teplomer zosúladili tak, žeby oni ukazovali rovako bod tuhnutia vody, to ešte neznamená, žeby oni rovnako ukazovali aj bod varu vody, lebo špecifická roztažnosť liehu a ortuti nie je rovnaká, podobne ako nie je rovnaké kmitanie rôzných druhov atómov chemických prvkov v rôzne rýchlych inerciálných sústavách.
To všetko uvádzam hlavne preto, aby opodstatnenosť mojich experimentálnych dôkazov, spochybňujúcich výlučne relativitu pohybu hmoty v materiálnej prírode, bola jednoznačne zdôvodnená a hlavne pochopiteľná tým, že z tu uvedeného textu by mal plynúť poznatok o tom, že ja nikdy nehovorím o takých veciach o ktorých nič neviem. Že ja nikdy nehovorím do vetra.
Na záver uvádzam citáty jedného ľudského Génia menom Cicero.
Cicero :
Ak sa necháme viesť prírodou, nemôžeme sa pomýliť.
"Umelcom sa treba narodiť, rečníkom sa treba stať."
Druhé myšlienky sú tie najlepšie.
Najväčšmi sa previňuje človek, ktorý nechce vypočuť pravdu.
Cicero :
Nesnaž sa prekonať ostatných, ale sám seba.
Cicero :
Nie je nič neznesiteľnejšie ako hlupák, ktorý má šťastie.
Nie je nič neznesiteľnejšie ako hlupák, ktorý má vstup na internet.
Cicero :
Nijaké umenie nemôže napodobniť mnohotvárnosť prírody.
Nasleduje druhé pokračovanie.
