Vážený pán Skeptik, budúci nositeľ Nobelovej ceny za fyziku.
(Za matematický opis absolútneho pohybu hmoty.)
Aby sme my dvaja našli spoločnú reč, respektíve, aby sme sa my dvaja nadobro rozišli vo svojich úvahách o reálnych zákonoch pohybu hmoty v stave chemických prvkov, na ktoré ja mám diametrálne odlišné názory než ich majú relativistický fyzici celého sveta, teda aj Vy, je potrebné najprv uviesť niektoré podporné argumenty mojich úvah, ktoré smerujú k opodstatnenosti existencie absolútneho pohybu hmoty v časopriestore a o ktoré ja opieram svoje kritické pripomienky na adresu relativistických fyzikov.
Bez poznania týchto podporných argumentov nie je schopný žiadny relativistický fyzik (ale ani laik) na svete pochopiť absolútny charakter pohybu hmoty.
Aby som bol konkrétnejší, bez pochopenia nasledovných podporných argumentov a bez následnej konštruktívnej polemike o ich obsahu, všetky moje argumenty obhajoby a experimentálne dôkazy absolútneho pohybu, hmoty vyznievajú v očiach relativistických fyzikov, ako recesia, či ako výplod chorého ducha.
Až po zverejnení všetkých mojich podporných argumentov, pristúpim k experimentálnemu zdôvodneniu mojich kritérií absolútneho pohybu hmoty. Lebo až potom to bude mať nejakú reálnu cenu.
Problém č. 2.
Problém definície dostredivého zrýchlenia.
Okrem vypuklému problému s pohybom svetla, v Michelsonovom experimente s jeho Interferometrom, ktorý vykazoval nehybnosť zeme vo vesmíre a ktorý popieral aj rotáciu zeme okolo jej osi, už aj vtedy existoval vo fyzike ešte vypuklejší problém a to, problém spojený s vysvetlením silovej interakcie, bez výsledného efektu zrýchlenia, či bez výsledného efektu spomalenia interagujúcích telies, teda problém s vysvetlením mechanizmu fungovania dostredivej sily, pri rovnomernom pohybe telies po kružnici.
(Podľa Feymana „Fungovania sily pôsobiacej z boku“.)
V súvislosti s dostredivou silou vynárala sa nasledovná kardinálna otázka:
Ako sa dá vysvetliť tá skutočnosť, že i keď na teleso pohybujúce sa rovnomernou, teda zotrvačnou rýchlosťou po kružnici, pôsobí dostredivá sila
o veľkosti jej zrýchlenia (a = v2/R)
prečo táto dostredivá sila (s uvedenou veľkosťou zrýchlenia), neudeľuje predmetnému telesu žiadne zrýchlenie?
Ako je možné, že sila ktorá pôsobí na nulovej dráhe s nulovým zrýchlením, dá sa identifikovať jedným zo silových parametrov a to parametrom zvaným tlak o veľkosti:
F/m2 = (m.v2/R)/ m2 ?
Otázka sa ďalej pýta, prečo tomuto jednoznačne nevysvetlenému problému, nevenoval sa ani Einstein, ale ani ostaní fyzikálny géniovia 19 a 20 storočia?
Prečo sa tento problém ani len nespomenul vtedy a sa nespomína ani dnes?
Odpoveď je veľmi jednoduchá. Nikto z uvedených "géniov" na danú otázku nepoznal reálnu odpoveď a tak sa z núdze rozumu urobila cnosť a bezducho akceptovala sa Newtonová zjednocujúcu premisa (predpoklad) fyziky, že statický silový tlak je identický tlaku dynamickému, že nikdy nemôžeme experimentálne dokázať, ktorý tlak je výsledkom statickej a ktorý tlak je výsledkom dynamickej silovej interakcie.
Kvôli zjednoteniu statického a dynamického tlaku, Newton vymyslel si (veľmi primitívny a hlavne nepravdivý) princíp ekvivalencie statickej a dynamickej silovej interakcie, o ktorý sa potom Einstein slepo opieral vo svojich dvoch teóriách relativity staticko - dynamických silových interakcii.
Za princíp ekvivalencie sa pánovi JÁRAYovi, telefonicky ospravedlnili ako I. Newton, Tak aj A. Einstein.
http://jaray.blog.sme.sk/clanok.asp?cl=96781&bk=85506
http://jaray.blog.sme.sk/clanok.asp?cl=96596&bk=48556
K obhajobe absolútneho charakteru pohybu hmoty vo vesmíre, teda k obhajobe neplatnosti princípu ekvivalencie, najprv uvediem oficiálny relativistický výklad dostredivej sily a po ňom (v nasledonom pokračovaní) uvediem môj absolutistický výklad rovnomerného pohybu telesa po kružnici.
A . Toto je oficiálny text definujúci relativistické dostredivé zrýchlenie hmoty.
Odstredivá sila.
V tomto článku by sme sa mali zaoberať fyzikálnym vysvetlením javu, ktorý poznáme z každodennej skúsenosti s krivočiarymi pohybmi − z jazdy na bicykli, v aute, alebo aj na retiazkovom kolotoči, ktorý sme zjednodušene znázornili na obr. 3-59.
Pri krivočiarom pohybe vnímame silu, ktorá na nás pôsobí smerom na vonkajšiu stranu zakrivenej trajektórie. Túto silu sme zvykli nazývať odstredivá sila.
Na obr. 3-59a je sústava síl nakreslená tak, ako ju vníma chlapec na kolotoči.
Chlapec pociťuje, že naňho pôsobí tiažová sila Fg a zároveň odstredivá sila Fo. Obidve tieto sily sa skladajú a ich výslednica Fv, napína záves, na ktorom je upevnené sedadlo.
Obr. 3-59 Skúsenosť: Odstredivú silu veľmi výrazne vnímame na retiazkovom kolotoči.
Na obrázku sú dvojakým spôsobom znázornené sily, ktoré pri pohybe na kolotoči pôsobia na chlapca, ktorý sedí na sedadle:
a) z hľadiska „cestujúceho“ na sedadle,
b) z hľadiska vonkajšieho pozorovateľa.
Na obr. 3-59b je sústava síl nakreslená tak, ako ju vníma vonkajší pozorovateľ, ktorý stojí vedľa kolotoča. Vidí, že na chlapca na kolotoči pôsobia dve sily − tiažová sila Fg a zároveň sila Fz, ktorou retiazka nedovolí sedadlu, aby sa odtrhlo od závesu. Obidve tieto sily sa skladajú a ich výslednicou je dostredivá sila Fd, vďaka ktorej sa sedadlo s chlapcom pohybuje po kružnici.
Reálny je pohľad vonkajšieho pozorovateľa na obr. 3-59b. Obidve sily Fg, Fz skutočne existujú, a preto aj dostredivá sila, ktorá vznikla ich zložením, je skutočná sila.
Odstredivá sila Fo znázornená na obr. 3-59a v skutočnosti neexistuje.
Chlapcov dojem, že taká sila pôsobí, je vyvolaný tlakovou silou, ktorou naňho pôsobí sedadlo dovnútra kružnice, smerom k jej stredu. Sedadlo tak sprostredkuje pôsobenie dostredivej sily potrebnej na to, aby sa chlapec udržal v pohybe na kružnici. Chlapec vníma toto silové pôsobenie tak, ako keby naňho pôsobila opačne orientovaná odstredivá sila.
Odstredivá sila je zdanlivá sila, ktorá patrí do skupiny zotrvačných síl. (Tiež sa používa názov inerciálna sila, podľa latinského názvu inertia – zotrvačnosť).
Odstredivá sila je rovnako veľká ako sila dostredivá a má opačný smer. To často vedie k omylu, že sila odstredivá je reakcia k sile dostredivej.
Nie je tomu tak. Sily akcie a reakcie sú sily vzájomného pôsobenia telies a každá z nich pôsobí na iné teleso.
Odstredivej sile však prisudzujeme pôsobisko na tom istom telese, na ktoré pôsobí aj dostredivá sila.
Odstredivá sila je len zdanlivá sila, ktorú vníma pozorovateľ preto, že je viazaný na zrýchlene sa pohybujúcu sústavu. Napriek tomu vo fyzike používa pri riešení niektorých úloh, ak je potrebné zjednodušiť problém.
Na záver uvádzam slová renomovaného profesora relativistickej fyziky, pána Kulvánka,
Aby ste sa vyhli rôznym nepresnostiam a omylom riešte radšej príklady na kruhový pohyb z hľadiska inerciálnych SS. V nich nepotrebujete odstredivú silu. A ak by sa Vám aj náhodou zdalo, že odstredivú silu jasne vidíte, respektíve cítite, prejdite do inerciálnej sústavy, zamyslite sa a zistíte, že všetko je to trochu inak.
Na obhajobu čitateľov, ktorí nemajú aspoň dva semestre fyziky a s odstredivou a dostredivou silou sa im to stále pletie a pravdepodobnejšie sa im zdá, že auto v zákrute vytláča von odstredivá sila a že na družicu musí pôsobiť odstredivá sila, inak by spadla na Zem, treba povedať, že patria vlastne do celkom dobrého klubu. Aj v serióznych fyzikálnych knihách, učebniciach a zbierkach príkladov nájdeme podobné vysvetlenia.
Jedným z prominentov, zastávajúcich odstredivú silu, bol aj zakladateľ modernej kozmonautiky Wernher von Braun.
Ten v sérii populárnych článkov 60. rokoch minulého storočia vysvetľoval pohyb družíc po kruhových dráhach rovnováhou medzi odstredivou a gravitačnou silou.
Nuž, aj ozajstní velikáni majú svoje slabé miesta.
Peter Kluvánek
Nasleduje komentár Alexandera JÁRAYa,
k hore uvedenému textu.
K hore uvedenému opisu rovnomerného pohybu telesa po kružnici, nevznáša žiadne námietky ani jeden relativistický fyzik, ale ani jeden, relativistickými fyzikmi ovplyvnený (do slova a do písmena osprostený) laik.
Ibaže ľudia, ktorí boli Bohom obdarení génom pravdy, akým bol aj Herbert Von Braun a akým je aj Alexander JÁRAY, k hore uvedenému opisu rovnomerného pohybu telesa po kružnici, majú zásadné pripomienky, lebo v tomto prípade ide o zlyhanie ľudského intelektu.
V tomto prípade ide o nemyslenie, o totálne táranie relativistických fyzikov, ktorý svojimi táraninami systematicky ohlupujú ľudstvo, takže ľudstvo už je v takom intelektuálnom štádiu ohlúpenia, že už bez rozmýšľania uverí aj tomu, čomu vôbec nerozumie.
Celé hlupáctvo, celá zločinnosť relativistických fyzikov, sú zhutnené do idiotského opisu rovnomerného pohybu telesa po kružnici.
Väčšia sprostosť ako nezrýchľujúce zrýchlenie, snáď už vo fyzike ani nemôže byť.
Relativistický fyzici pod pojmom vektorom sily, nechápu zrýchľujúce účinky sily, ale iba rovnú čiaru na konci ktorej je šípka.
A. Fyzikálny vektor sily prezentuje svojou dĺžkou veľkosť hodnoty súčinu hmoty a jej zrýchlenia v časopriestore.
B. Na hmotný objekt, ktorý v priestore nekoná zrýchlený pohyb nepôsobí žiadna sila, zadefinovaná vzorcom
F = m.a!
C. Na teleso ktoré nemení svoju rýchlosť v čase a priestore, nepôsobí žiadna sila a preto ani žiadny vektor sily.
Výsledkom vektorového súčtu, alebo rozdielu síl má byť jeden substitučný, výsledný vektor sily, ktorý dokáže nahradiť zrýchľujúce účinky rôzne orientovaných silových vektorov pôsobiacich na jedno teleso.
Vektorový súčet síl aplikovaný na rovnomerný pohyb chlapcov po kružnici na predmetnom kolotoči je rukolapným dôkazom mojich tvrdení o nemyslení relativistických fyzikov celého sveta. (Okrem svetlých výnimiek.)
Keby platil vektorový súčet ktorého výsledkom je dostredivá sila, tak by sa chlapec musel približovať zrýchleným pohybom k stredu kolotoča.
Keby platil vektorový súčet ktorého výsledkom je odstredivá sila, tak by sa chlapec musel vzďaľovať zrýchleným pohybom od stredu kolotoča.
Nič takého sa ale v prírode nedeje!
Problém je v tom, že celý opis rovnomerného pohybu po kružnici je výplodom chorého mozgu (či skôr málo kapacitného mozgu).
Ako sa má správne opísať rovnomerný, absolútny pohyb telesa po kružnici, opíšem v nasledovnom pokračovaní.
Alexander JÁRAY. v.r.
