Silová interakcia medzi dvomi telesami s rovnakou hybnosťou je iná ako medzi telesami s nie rovnakou hybnosťou.
Opis experimentálnych dôkazov neplatnosti Galileiho:
"Princípu relativity pohybu materiálnych telies",
ako aj Einsteinovej:
"Špeciálnej teórii relativity pohybu materiálnych telies."
Silová interakcia medzi dvomi telesami s rovnakou hybnosťou je iná ako medzi telesami s nie rovnakou hybnosťou.
Galileov odkaz ľudstvu znie nasledovne:
„O novej vedeckej pravde nerozhodujú vedecké autority, ani osobný názor davu vyjadrený v tajných a priamych demokratických voľbách. Vo vede pravdu môže mať ktokoľvek, aj bežný človek, aj farmár (pred tým sedliak) pričom akákoľvek vedecká autorita (i nositeľ Nobelovej ceny za fyziku +....) môže sa mýliť.
Dôležité je iba to, či pravdivosť novej vedeckej pravdy dá sa experimentálnym spôsobom preskúmať, overiť, potvrdiť, alebo vyvrátiť.
Ak je nová vedecká pravda podrobená širokému skúmaniu a nikto ju nedokáže spochybniť a keď počas experimentálnej previerky novej vedeckej pravdy nájdu sa iba argumenty a dôkazy potvrdzujúce tú novú vedeckú pravdu, vtedy sa taká vedecká pravda musí (povinne) akceptovať za objektívnu vedeckú pravdu, čiže za skutočnú vedeckú pravdu.
Naopak, ak je nejaká všeobecne uznávaná, tradičná vedecká pravda v rozpore s hodnoverným pozorovaním, či výsledkami jej experimentálnej previerky, nie je to skutočne vedecká pravda. Vtedy takúto pravdu je potrebné pomenovať jej pravým menom a to ako: vedecký omyl, či vedecký blud.“
Silová interakcia medzi dvomi telesami s rovnakou hybnosťou je iná ako medzi telesami s nie rovnakou hybnosťou.
Z tohto Galileovho výroku je najdôležitejšia nasledovná veta:
„Ak je nejaká vedecká pravda podrobená širokému skúmaniu...“
To preto, lebo tento Galileov odkaz dá sa elegantným spôsobom obísť tak, že tá nová vedecká pravda sa úmyselne (niekdy až pod hrozbou trestu smrti) nepodrobí širokému, ale ani úzkemu ale ani žiadnemu inému skúmaniu a iba preto všetko zostáva po starom.
A to je aj môj prípad.
Ja som sa (aj tu opísanými) výsledkami mojich experimentálnych previerok principiálneho omylu fyziky, čiže z výsledkami mojich experimentálnych previerok principiálne novej fyzikálnej pravdy, obrátil (on - line, v reálnom čase) okrem iných, aj na predsedu SAV, v skutočnosti na viacerých predsedov SAV, ktorí sa medzičasom (počas uplynulých 30. rokov) vymenili vo funkcii predsedu SAV, ale ani od jedného z oslovených nedostal som žiadnu odozvu. (Ani, búú, ani, béé.)
To sa dá vysvetliť dvomi spôsobmi.
(A): Je to preto, lebo oslovení svojou mentálnou nedostatočnosťou na výkon ich povolania, neboli schopní pochopiť dôležitosť obsahu výsledkov mojich experimentálnych previerok principiálne novej fyzikálnej pravdy a tým pádom neboli schopní na ne akokoľvek racionálne zareagovať.
(B): Je to preto, lebo oslovení svojou mentálnou nedostatočnosťou na výkon ich povolania, cítili sa vtedy a cítia sa aj v súčasnosti byť urážaní tou pre nich krutou skutočnosťou, že tú principiálne novú fyzikálnu pravdu objavil niekto iní a nie oni, vedomosťami nabití a štátom zbytočne platení zamestnanci FÚ SAV a iba preto, zo zásady, z trucu, tú novú fyzikálnu pravdu odmietajú do dnešných dní experimentálne preveriť.
Oslovení zamestnanci FÚ SAV sa cítili (a aj dnes sa cítia) byť urážaní preto, lebo i keď oni sú nabití vedomosťami z vyššej matematiky a relativistickej, ako aj kvantovej fyziky, ale vo svetle exaktných argumentov mnou objavenej, novej fyzikálnej pravdy, ktorej pravdivosť je dokázaná experimentálnym spôsobom, oni sa razom stávajú iba obyčajnými, čiže vulgárnymi, štátom zbytočne platenými bludármi a trestuhodnými (no netrestanými) ohlupovačmi študujúcich občanov SR.
V obidvoch prípadoch (A a B) zamestnanci FÚ SAV, nenaplnili (nenaplňujú) svoje štátom určené poslanie, lebo oni s bezočivou drzosťou odmietli (a aj v súčasnosti odmietajú) overiť výsledky mojich experimentálnych previerok ich vlastných omylov, ako aj pravdivosti mnou objavenej, principiálne novej fyzikálnej pravdy.
Takže teraz už ide iba o to, aby po viac ako 30. rokoch kontinuálneho a bezočivo drzého odmietania previerok pravdivosti výsledkov mojich experimentálnych previerok principiálne novej fyzikálnej pravdy, jedinci zodpovední za chod štátu, ako aj jedinci zodpovední za vzdelanie občanov SR,
prinútili štátom zbytočne platených a mentálne nedostatočných na výkon ich povolania, čiže zamestnancov FÚ SAV k tomu, aby oni bez odvrávania naplnili svoje štátom určené poslanie, aby experimentálne preverili pravdivosť (aj tu opísaných) výsledkov mojich experimentálnych previerok pravdivosti principiálne novej fyzikálnej reality v súvislosti s reálným pohybom matérie.
Za tých zodpovedných jedincov považujem konkrétne, pána predsedu vlády SR, pána ministra školstva SR, ako aj pána predsedu SAV, ktorým touto cestou dávam do láskavej pozornosti obsah tohto článku, v ktorom sú opísané tie výsledky mojej experimentálnej previerky principiálne novej fyzikálnej pravdy, ktoré sú zamestnancami FÚ SAV už viac ako 30 rokov drzo - arogantne ignorované.
Silová interakcia medzi dvomi telesami s rovnakou hybnosťou je iná ako medzi telesami s nie rovnakou hybnosťou.
Nasleduje opis výsledkov mojej experimentálnej previerky, principiálne novej fyzikálnej pravdy, ktorej pravdivosť zamestnanci FÚ SAV bezočivo drzým spôsobom odmietli a aj v súčasnosti odmietajú experimentálne preveriť.
Úvod:
Poslaním (predmetom) fyziky je experimentálne skúmanie rôznych foriem pohybu matérie. To preto, lebo tak ako neexistuje samostatný pohyb mimo pohybu matérie, tak neexistuje ani matéria mimo pohybu.
Súčasná fyzika pozná dva základné druhy pohybu matérie a to:
1.) zotrvačný - inerciálny pohyb matérie.
2.) zrýchlený - nie inerciálny pohyb matérie.
Ibaže súčasná fyzika nie je schopná naplniť svoje poslanie. To preto, lebo súčasná fyzika obidve formy pohybu matérie (inerciálny i neinerciálny) považuje iba za očné ilúzie pohyby matérie, čiže iba za očné vidiny pohybu matérie, čiže iba za také druhy pohybu matérie, ktoré vnímame iba zrakom, iba očami, ale ktorých objektívnu existenciu fyzika nevie experimentálne, čiže meracími prístrojmi identifikovať, dokázať.
Preto súčasná fyzika je iba vedou o zrakových vidinách, iba o ilúziách pohybu matérie, čiže je iba akože vedou, konkrétne relativistickou vedou.
A keďže žiadne ilúzie nedajú sa merať meracími prístrojmi, preto ani zraková ilúzia pohybu matérie, čiže ani relatívny pohyb matérie, nedá sa meracími prístrojmi jednoznačne zmerať, nedá sa jednoznačne vykázať jej objektívna, skutočná, pravdivá, absolútna existencia.
Z toho dôvodu relativistická fyzika už sa ani nesnaží hľadať experimentálny dôkaz existencie akéhokoľvek druhu objektívneho reálneho - prístrojmi merateľného skutočného - absolútneho pohybu matérie.
Preto relativistická fyzika už skúma výlučne iba zrakovú ilúziu pohybu matérie, iba relatívny pohyb matérie a nič viac.
Silová interakcia medzi dvomi telesami s rovnakou hybnosťou je iná ako medzi telesami s nie rovnakou hybnosťou.
V tomto článku sa nezaoberám iba omylmi fyziky pri jej mylnom definovaní zrakovej ilúzie zotrvačného pohybu matérie, čiže iba relativitou zotrvačného pohybu matérie,
ale aj objektívne reálnymi, preto dobre merateľnými (nie iba iluzórnymi, nie iba relatívnymi) argumentmi - dôkazmi existencie dvoch rôznych druhov absolútneho zotrvačného - inerciálneho pohybu matérie.
(Až v druhom článku budem sa zaoberať objektívne reálnymi parametrami dvoch druhov zrýchleného, nie inerciálneho pohybu matérie.)
Silová interakcia medzi dvomi telesami s rovnakou hybnosťou je iná ako medzi telesami s nie rovnakou hybnosťou.
Súčasná relativistická (iluzionistická - relativistická) fyzika, definuje zotrvačný - inerciálny pohyb hmotných bodov - matérie nasledovným primitívnym spôsobom:
Učebnicové znenie:
„Každý hmotný bod zotrváva v pokoji, alebo v rovnomernom priamočiarom pohybe, kým nie je nútený vonkajšími silami tento svoj stav zmeniť.“
Pre mentálne nedostatočných učiteľov fyziky a zamestnancov FÚ SAV, na výkon ich povolania, pre ktorých latentný (skrytý) obsah tejto super primitívnej fyzikálnej definície relatívneho zotrvačného pohybu matérie je neprístupný, uvádzam jeho pravý, skrytý obsah:
"Každý hmotný bod zotrváva v stave:
1.) pokoja, (+) ako aj v stave:
2.) rovnomerného priamočiareho zotrvačného pohybu
a to súčasne, čiže naraz, teda v jednom čase a v jednom objeme priestoru."
To preto lebo relativistická fyzika nedokáže žiadnou vedeckou metódou, čiže žiadnymi meracími prístrojmi (žiadnym experimentom) identifikovať, namerať rozdiel medzi 1.) stavom pokoja - nehybnosti a stavom 2.) rovnomerného priamočiareho zotrvačného pohybu hmotných bodov - matérie!!!+!!!!!
Táto experimentálna neschopnosť, táto experimentálna mizéria relativistickej fyziky, automaticky splodila (okrem iných aj) ten horibilný fyzikálny blud, ktorý tvrdí to, že každé teleso (každý hmotný bod) nachádza sa naraz v dvoch (v binárnych) pohybových stavoch, čiže naraz sa sa pohybuje vo vesmíre zotrvačným pohybom nekonečne veľa rôznymi rýchlosťami a nekonečne veľa rôznymi smermi, pričom súčasne stojí nehybne na jednom mieste vo vesmíre.
Mentálna nedostatočnosť učiteľov fyziky SR, ako aj zamestnancov FÚ SAV, na výkon ich povolania, nedovoľuje im pochopiť obludnosť týchto principiálne nezmyselných, dvojpohybových (binárnych) stavov hmotných bodov a to v jednom čase i v jednom objeme kozmického priestoru.
V zmysle obsahu tu opísanej, super bludnej definície relatívneho zotrvačného pohybu hmotných bodov (matérie), ktorá sa beztrestne vyučuje na školách a univerzitách SR, každý hmotný bod nie len že môže sa nachádzať, ale on sa aj nachádza v nehybnom stave, ale súčasne sa pohybuje nekonečne veľa rôznymi rýchlosťami, ako aj nekonečne veľa rôznymi smermi v kozmickom priestore a to v jednom čase, ako aj v jednom objeme priestoru.
To preto, lebo v zmysle obsahu super bludnej fyzikálnej definície relatívneho zotrvačného pohybu hmotných bodov (matérie), ktorá sa beztrestne vyučuje na školách a univerzitách SR, akákoľvek rôzne veľká rovnomerná a priamočiara rýchlosť pohybu hmotného bodu - matérie, akákoľvek rôzne veľká hybnosť hnémotho bodu - matérie, nemá žiadaný vplyv (na prístrojmi merateľnú) zmenu fyzikálnych vlastnosti hmotného bodu - matérie.
To zase preto nie, lebo žiadna (iba) zraková ilúzia, (iba) vidina zotrvačnej rýchlosti pohybu jediného hmotného bodu, nedokáže ovplyvniť reálny (absolútny) pohybový stav žiadaného hmotného bodu, žiadnej matérie.
(Iba očami sa pohybový stav matérie zmeniť nedá.)
Iba očná ilúzia pohybového stavu jedného hmotného bodu, ktorá je videná z rôznych zotrvačných sústav, z rôznych uhlov pohľadu, rôznymi rýchlosťami a rôznymi smermi, nemôže zmeniť jednotný, objektívne reálny, preto meracími prístrojmi (experimentálne) identifikovateľný (absolútny) vesmírny pohybový stav hmotného bodu - matérie, ako si to mylne nahovára súčasná relativistická fyzika,
keď obsahom dvoch Einsteinových teórii relativity pohybu matérie, hovorí o rôznej rýchlosti plynutia času, a o rôznych rozmeroch matérie, ako aj o rôzne veľkej hmotnosti telies, v rôzne relatívne rýchlych zotrvačných sústavách.
Silová interakcia medzi dvomi telesami s rovnakou hybnosťou je iná ako medzi telesami s nie rovnakou hybnosťou.
Praktické závery mylnej relativistickej definície zotrvačného pohybu hmotného bodu, matérie sú nasledovné:
Majme dva rovnako hmotné body, dva rovnako hmotné oceľové bloky (A a B), v kozmickom priestore (mimo dosahu iných materiálnych telies), ktoré sa k sebe približujú iba očami viditeľnou, iba relatívnou zotrvačnou rýchlosťou (v = 10m/sec).
Podľa mylnej, relativistickej definície zotrvačného pohybu hmotného bodu - matérie, pozorovateľ na bloku (A), logickým uvažovaním môže dôjsť k takému logickému záveru, že jeho blok (A) sa približuje k bloku (B) rýchlosťou (v(A) = 10m/sec), pričom blok (B) stojí nehybne v kozmickom priestore (v(B) = 0m/sec).
Po chvíli logického uvažovania môže pozorovateľ na bloku (A) dôjsť aj k takému logickému záveru, že blok (B) sa približuje k jeho bloku (A) rýchlosťou (v(B) = 10m/sec) a že blok (A) stojí nehybne v kozmickom priestore (v(B) = m/sec).
K takému istému výsledku logického uvažovania, môže dôjsť aj pozorovateľ na bloku (B), za podmienky že bude uvažovať logicky.
Po dlhšej chvíli logického uvažovania, môže pozorovateľ na bloku (A) dôjsť aj k takému logickému záveru, že obidva bloky (A a B) môžu sa k sebe približovať rovnako veľkou, ale opačne orientovanou rýchlosťou
(v(A) = 5m/sec) + (v(B) = 5m/sec) = (v(A,B) = 10m/sec).
Po ešte dlhšej chvíli logického uvažovania, môže pozorovateľ na bloku (A) dôjsť aj k takému logickému záveru, že bloky (A a B) môžu sa k sebe približovať nekonečne veľa rôznymi variáciami dvoch zotrvačných rýchlostí, ktorých súčet dáva hodnotu: (v(A,B), = 10m/sec).
K takému istému výsledku logického uvažovania môže dôjsť aj pozorovateľ na bloku (B), ak bude logicky uvažovať.
Silová interakcia medzi dvomi telesami s rovnakou hybnosťou je iná ako medzi telesami s nie rovnakou hybnosťou.
Čo ale na túto logickú úvahu pozorovateľov na bloku (A) i na bloku (B) hovorí nelogická, relativistická fyzika obsahom Galileovho „Princípu relativity pohybu matérie“, ako aj obsahom Einsteinovej „Špeciálnej teórie relativity pohybu matérie“, ale aj obsahom troch "Newtonových zákonov pohybu matérie?"
Nelogická relativistická fyzika na logickú úvahu pozorovateľa na bloku (A) i pozorovateľa na bloku (B) hovorí toto:
Keďže akákoľvek, iba očami videná, iba, ilúzorna, iba relatívna zotrvačná rýchlosť pohybu hmotných bodov, nemá žiadny vplyv na zmenu fyzikálnych (prístrojmi merateľných) vlastnosti (relatívne pohybujúcich) sa hmotných bodov, preto v relativistickej fyzike je úplne zbytočne uvažovať logicky, preto je aj úplne zbytočné meditovať nad rôznymi variáciami približujúcich sa rýchlosti dvoch rovnako hmotných blokov (A a B).
Z toho dôvodu podľa relativistickej fyziky, stačí (musí sa) brať do úvahy iba jediná, iba očami videná, iba relatívna približovacia rýchlosť obidvoch blokov (A a B) a to iba rýchlosť:
(v(A,B) = 10m/sec).
To zase preto, lebo podľa experimentálne nikdy overeného tvrdenia relativistickej fyziky, prístrojmi merateľný tlak zrážky blokov (A a B), pri všetkých variáciách ich priblžovacích rýchlostiach, ktorých súčet má hodnotu:
(v(A,B) = 10m/sec)
musí byť vždy rovnako veľký!!!!!+?????
(To okrem iného aj preto, lebo podľa 3NZ, sila akcie (+F), vyvoláva v jednom čase, čiže naraz, vždy rovnako veľkú silu reakcie (-F); (+F= -F).
Ignorujúc pri tom "Zákon kauzality", čiže zákon časového odstupu medzi príčinou, čiže silou akcie (+F), a jej následkom, čiže silou reakcie (-F).
Relativistická fyzika nepozná ľudovú múdrosť ktorá hovorí:
Musí je veľký pán, ale Nemusí je ešte väčší!
Silová interakcia medzi dvomi telesami s rovnakou hybnosťou je iná ako medzi telesami s nie rovnakou hybnosťou.
Ale aj toto dojmové, pocitové tvrdenie relativistickej fyziky, mali by (bezpodmienečne, povinne) potvrdiť výsledky experimentálnych meraní veľkosti tlaku zrážok dvoch rovnako hmotných bodov, ako aj týchto dvoch rovnako hmotných oceľových blokov (A a B), ktoré by potvrdili ten dojmový argument relativistickej fyziky, že veľkosť tlaku zrážok dvoch rovnako hmotných bodov, ako aj tu spomenutých dvoch rovnako hmotných oceľových blokov (A a B), pri všetkých možných variáciách ich približovacích rýchlostiach, ktorých súčet tvorí hodnotu: (v(A,B) = 10m/sec), prebieha podľa 3.NZ a preto vždy je rovnako veľký!!!+!!!!
Toto dojmové, pocitové tvrdenie relativistickej fyziky, malo by potvrdiť aj to, že sila akcie (+F), podľa 3. Newtonovho zákona pohybu, vždy vyvolá, vždy indikuje v jednom čase, čiže naraz rovnako veľkú silu reakcie (-F), ignorujúc pri tom "Zákon kauzality", čiže zákon časového odstupu medzi príčinou a jej následkom (ktorý zaručuje to, aby sa dalo učiť, čo je príčina a čo je následok).
"Zákon kauzality" zaručuje to, aby sa dalo učiť, že ktorá z dvoch rovnako veľkých síl, je silou akcie (+F), a ktorá silu reakcie (-F), to sa ale z 3. Newtonovho zákona pohybu nikto, nikdy nedozvie.
Silová interakcia medzi dvomi telesami s rovnakou hybnosťou je iná ako medzi telesami s nie rovnakou hybnosťou.
Čo by sa ale malo vo fyzike stať, keby výsledky experimentálnych meraní veľkosti tlaku zrážok, aj týchto dvoch rovnako hmotných oceľových blokov (A a B), pri rôznych variáciách ich približovacích rýchlostí, ktorých súčet by tvorí hodnotu: (v(A,B = 10m/sec), dokázali to, že tie tlaky pri všetkých variáciách tejto súčtovej rýchlostí (v(A,B = 10m/sec) nie sú rovnako veľké??????
Čo by sa ale malo stať vo fyzike, keby sa experimentom dokázalo to, že veľkosť tlaku zrážok týchto dvoch rovnako hmotných oceľových blokov (A a B)
pri (a) variante ich približovacích rýchlostí:
(v(A,B) = 10m/sec) = (v(A) = m/sec) + (v(B) = 10m/sec)
ako aj pri (b) variante ich približovacích rýchlostí:
(v(A,B) = 10m/sec) = (v(A) = 5m/sec) + (v(B) = 5m/sec)
ktorých súčet tvorí rovnakú hodnotu (v(A,B) = 10m/sec), nie je rovnako veľký?????
Silová interakcia medzi dvomi telesami s rovnakou hybnosťou je iná ako medzi telesami s nie rovnakou hybnosťou.
Táto otázka by stratila zmysel iba vtedy, keby v dejinách relativistickej fyziky niekto (už aspoň raz) zmeral veľkosť tlakov zrážok dvoch rovnako hmotných bodov s ich rovnakou súčtovou približovacou rýchlosťou, ale rôznymi variantmi súčtu tých dvoch približovacích rýchlosti.
Táto otázka by stratila zmysel iba vtedy, keby zamestnanci FÚ SAV na uvedenú otázku dokázali okamžite zareagovať protokolmi, v ktorých sa nachádzajú výsledky merania veľkosti variačných tlakov zrážok dvoch rovnako hmotných bodov s ich rovnakou súčtovou približovacou rýchlosťou.
Táto otázka by stratila zmysel iba vtedy, keby zamestnanci FÚ SAV vedeli uviesť, kto, kedy a kde, zmeral veľkosť tlaku zrážky dvoch rovnako hmotných telies s ich rovnakou súčtovou približovacou rýchlosťou, ale s rôznymi variantmi súčtu tých dvoch približovacích rýchlosti a nameral vždy rovnako veľký tlak ich zrážky.
Táto otázka má zmysel aj v súčasnosti, lebo zatiaľ nikto z fyzikov na celom svete, preto ani nikto zo zamestnacov FÚ SAV, predmetné merania tlakov zrážok dvoch teliess ich rovnakou súčtovou približovacou rýchlosťou, ale rôznymi variantmi súčtu tých dvoch približovacích rýchlosti,
nikdy neuskutočnil, nikdy nezmeral a preto všetko čo relativistickí fyzici o uvedených rovnako veľkých tlakoch zrážok dvoch rovnako hmotných telies tvrdia, pomocou rôznych princípov, či pomocou rôznych teórií relativity pohybu hmotných bodov, ako aj tromi Newtonovými zákonmi relatívneho pohybu matérie, to sú iba ich ničím nepodložené, iba z ich prsta vycucané, bludné osobné dojmy či pocity relativistických fyzikov. (V skutočnosti to sú iba ich zbožné želania.)
To sú to iba trestuhodné tradicionalistické fyzikálne bludy, ktoré sa ale beztrestne vyučujú na školách a univerzitách SR!!!!+!!!!!
Silová interakcia medzi dvomi telesami s rovnakou hybnosťou je iná ako medzi telesami s nie rovnakou hybnosťou.
Ale aj bez experimentálnej previerky veľkosti variačných zrážok dvoch predmetných rovnako hmotných oceľových blokov (A a B), dvoch rovnako hmotných bodov, logicky mysliaci človek musí dôjsť k takému záveru, že zrážka dvoch rovnako hmotných telies, z ktorých jedno má približovacú rýchlosť:
(v(A) = 10m/sec) a druhé (v(B) = m/sec)
prebieha úplne (diametrálne) iným spôsobom, ako zrážka dvoch rovnako hmotných telies, z ktorých obidve telesá majú rovnakú približovacú rýchlosť:
(v(A) = 5m/sec) + (v(B) = 5m/sec) = (v(A,B) = 10m/sec)
To zas preto, lebo pri zrážke dvoch rovnako hmotných telies, z ktorých jedno má približovacú rýchlosť:
(v(A) = 10m/sec) a druhé (v(B) = m/sec),
1.) Iba jedno teleso sa spomalí z rýchlostí:
(v(A) = 10m/sec) na rýchlosť (v(A) = m/sec), iba jedno teleso sa zastaví
2.) Iba jedno, to druhé teleso sa zrýchli z rýchlosti:
(v(B) = m/sec) zrýchli na rýchlosť (v(B) = 10m/sec).
V takom prípade iba jedno teleso sa spomalí - zastaví a iba jedno teleso sa zrýchli. Pritom takáto silová interakcia prebehne iba v jednom smere spomalenia i zrýchlenia tých dvoch telies.
Silová interakcia medzi dvomi telesami s rovnakou hybnosťou je iná ako medzi telesami s nie rovnakou hybnosťou.
Ale pri zrážke dvoch telies, v ktorej obidve telesá majú rovnako veľkú približovacú rýchlosť (rovnako veľkú hybnosť):
(v(A) = 5m/sec) + (v(B) = 5m/sec) = (v(A,B) = 10m/sec)
obidve telesá sa:
1.) Naraz spomalia z rýchlosti: (v(A) = 5m/sec), (v(B) = 5m/sec),
na rýchlosť: (v(A)= m/sec), (v(B) = m/sec), čiže obidve telesá sa naraz zastavia.
2.) Potom sa opačnými smermi a to tiež naraz, začnú zrýchľovať z rýchlosti:
(v(A) = m/sec), (v(B) = m/sec), na ich pôvodnú rýchlosť:
(v(A) = 5m/sec), (v(B) = 5m/sec), ale už v opačnom smere ich pohybu.
Kým v prvom prípade obidve telesá konajú navzájom dve diametrálne rôzne formy zmeny ich pohybových stavov, tak v druhom prípade obidve telesá konajú navzájom úplne rovnaké formy zmeny ich pohybových stavov.
Silová interakcia medzi dvomi telesami s rovnakou hybnosťou je iná ako medzi telesami s nie rovnakou hybnosťou.
Tu sa vynára nasledovná logická otázka:
Môže pri týchto dvoch diametrálne odlišných mechanizmoch zrážok dvoch rovnako hmotných bodov - matérie, s ich rovnakou súčtovou približovacou rýchlosťou, ale rôznymi variantmi súčtu tých dvoch približovacích rýchlosti, vzniknúť vždy rovnako veľký tlak zrážky tých dvoch telies, ako to iba z brucha tvrdí relativistická fyzika?
Moja experimentom potvrdená odpoveď znie nasledovne:
Pri tu uvedených, dvoch diametrálne odlišných mechanizmoch zrážok dvoch rovnako hmotných telies, s ich rovnakou, jedinou súčtovou približovacou rýchlosťou, ale rôznymi variantmi súčtu tých dvoch približovacích rýchlosti:
"V žiadnom prípade nemôže vzniknúť vždy rovnako veľký tlak zvážok tých dvoch telies"!!!+!!!!!+!!!!!
A to ani vtedy nie, keď tie rôzne veľké tlaky zrážok dvoch rovnako hmotných bodov, odporujú obsahu Galileiho "Princípu relativity pohybu matérie", ako aj obsahu Einsteinovej "Špeciálnej teórii relativity pohybu matérie".
Ale ani vtedy nie, keď keď tie rôzne veľké tlaky zrážok dvoch hmotných bodov odporujú aj obsahu 3. Newtonovmu pohybovému zákonu, konkrétne zákonu "Akcie a reakcie" (+F = -F).
A to preto, lebo to (zatiaľ iba moje) tvrdenie o nerovnako veľkých tlakoch zrážok dvoch rovnako hmotných telies, neodporuje výsledkom mojich experimentálnych meraní rôzne veľkých tlakov zrážky dvoch rovnako hmotných telies, s ich rovnakou súčtovou približovacou rýchlosťou, ale rôznymi variantmi súčtu tých dvoch približovacích rýchlosti.
No a toto (zatiaľ iba moje) logické i experimentom overené tvrdenie, podopriem pomocou opisu nasledujúceho experimentálneho dôkazu.
Silová interakcia medzi dvomi telesami s rovnakou hybnosťou je iná ako medzi telesami s nie rovnakou hybnosťou.
Mechanizmus zrážky dvoch rovnako hmotných a dokonale tuhých hmotných bodov, dvoch kovových blokov (A a B), prebieha na úrovni ich atómov, ktorých rozmer tvorí hodnota (1m*(-10), meter na mínus desiatu), čiže na úrovni jednej desatiny z miliardtiny metra.
Z toho dôvodu ten atómový mechanizmus zrážky dvoch kovových blokov, je pre ľudské oči nedostupný. Z toho istého dôvodu predmetná zrážka dvoch rovnako dvoch kovových blokov (A a B), trvá iba zlomok sekundy. Preto jediné čo pri tej zrážke vieme (mohli by sme) experimentálne zmerať, to je veľkosť tlaku zrážok týchto dvoch rovnako hmotných kovových blokov (A a B).
Keďže z obsahu primitívnej definície relativity pohybu hmotných bodov jednoznačne vyplýva to, že jediné čo pri zrážke dvoch rovnako hmotných bodov môžeme brať do úvahy, to je ich jediná relatívna, ilúzorná približovacia rýchlosť, v našom prípade iba rýchlosť (v = 10m/sec), preto prípadné iné varianty súčtov dvoch rýchlosti pohybu dvoch hmotných telies, konkrétne aj variant:
(v(A) = 5m/sec) + (v(B) = 5m/sec) = (v(A,B) = 10m/sec),
princípy a teórie relativity pohybu matérie, ako aj 3 Newtonové zákony relatívneho pohybu považujú za irelevantné, za nepodstatné, za ignorovateľné (za smiešne), za nedôstojné.
Následkom obsahu princípov a teórií relativity pohybu matérie, ako aj následkom obsahu troch Newtonových zákonov relatívneho pohybu materiálnych telies, za celú dobu existencie relativistickej fyziky, teda od Galileiho éry, (zomrel roku 1642),
nikto, nikdy a nikde na svete ešte ani raz nezmeral veľkosť zrážky dvoch rovnako hmotných a dokonale tuhých bodov, dvoch kovových blokov, aj pri pri variante ich približovacích rýchlostí:
(v(A) = 5m/sec) + (v(B) = 5m/sec) = (v(A,B) = 10m/sec),
A aby som bol dôslední, tak toto meranie aj v súčasnosti odmietajú zmerať zamestnanci FÚ SAV, a to s bezočivou drzosťou.
Oni to meranie považujú nie len za zbytočné, ale aj pre nich ponižujúce. To preto, lebo oni považujú overovanie už zavedených (tradicionalistických, večne pravdivých) postulátov relativistickej fyziky, za úplne zbytočné a to aj napriek tomu, že také merania ešte nikto na svete, preto ani jeden zamestnanec FÚ SAV ešte ani raz nepreviedol.
Silová interakcia medzi dvomi telesami s rovnakou hybnosťou je iná ako medzi telesami s nie rovnakou hybnosťou.
Keď však dokážeme mechanizmus zrážky atómov dvoch rovnako hmotných bodov, dvoch kovových blokov (A a B), urobiť pre ľudské oči dobre viditeľným, potom môžeme aj vlastnými očami posúdiť reálny (nie iba špekulatívny, nie iba hypotetický, relativistický) priebeh zrážky dvoch kovových blokov (A a B), aj na atómovej úrovni. Potom môžeme aj vlastnými očami posúdiť chovanie sa atómov počas zrážky dvoch kovových blokov (A a B).
To dosiahneme tak, že k predmetným dvom kovovým blokom pripevníme dve kyvadlá, lepšie povedané, dve dvoj kyvadlá.
Tie dvoj kyvadlá musia mať primerane malú hmotnosť, aby svojim pohybom neovplyvnili rýchlosť pohybu tých dvoch veľmi hmotných kovových blokov.
Na obraze č.1) je znázornený variant približovania sa bloku (A), (spodného bloku) smerom k nehybnému bloku (B) rýchlosťou:
(v(A) = 10m/sec); (v(B) = m/sec)
Na obraze č.2) je znázornený moment zrážky tých kovových dvoch blokov.
Na obraze č.3) je znázornený stav pohybu kyvadiel po zrážke tých dvoch kovových blokov (A a B).
Po tejto vzájomnej zrážke dvoch kovových blokov (A a B), blok (A) by za zlomok sekundy spomalil svoju rýchlosť (v(A) = 10m/sec), na rýchlosť (v(A) = m/sec), čiže by sa blok (A) za zlomok sekundy zastavil.
Po tejto vzájomnej zrážke dvoch kovových blokov (A a B), blok (B) by sa zo svojej rýchlosti (v(B) = m/sec), za zlomok sekundy zrýchlil na rýchlosť (v(B) = 10m/sec).
Silová interakcia medzi dvomi telesami s rovnakou hybnosťou je iná ako medzi telesami s nie rovnakou hybnosťou.
A teraz analyzujme to, ako by na túto konkrétnu zmenu pohybových stavov bloku (A), ako aj bloku (B), zareagovali ich dvoj kyvadlá, teda ako by zareagovali aj atómy tých dvoch kovových blokov.
Tým že blok (A) by sa po zrážke s blokom (B), za zlomok sekundy spomalil z rýchlosti (v(A) = 10m/sec) na rýchlosť (v(A) = m/sec), čiže by sa zastavil,
nezatavili by sa závažia jeho dvoj kyvadla a preto oni by pokračovali vo svojom zotrvačnom pohybe rýchlosťou (v(A) = 10m/sec), po kružnicovej dráhe, čím vytvorili v ramenách kyvadiel rovnaké, stále napätie, rovnomernú, konštantnú silu (F = m.(v.v/r).
Takže v ramenách dvoj kyvadla bloku (A), by sme namerali od prvého momentu zastavenia sa bloku (A), vždy len rovnomernú, konštantnú silu (F = m.(v.v/r),(rovnomerné napätie).
S blokom (B) by to bolo naopak. Blok (B) po zrážke s blokom (A), by sa za zlomok sekundy zrýchlil z rýchlosti (v(B) = m/sec), na rýchlosť (v(B) = 10m/sec), a touto rýchlosťou by dva stredy otáčania dvoch ramien kyvadla, ťahali za sebou závažia toho dvoj kyvadla a to dovtedy, kým by sa závažia kyvadiel nedostali z rýchlosti (v(B) = m/sec) na relatívne obvodovú rýchlosť (v(B) = 10m/sec).
V tomto prípade by sme v ramenách dvoch kyvadiel na bloku (B) nenamerali rovnomernú silu (rovnomerné napätie), ako v ramenách dvoj kyvadiel na bloku (A), ale nerovnomernú silu i nerovnomerné napätie!!!+!!!!
To okrem iného aj preto, lebo pohyb dvoj kyvadiel na bloku (B) prezentuje nerovnomerne zrýchlený pohyb, ktorý na viac neprebieha po kružnici ale po cykloidnej krivke.
Na obraze č.4), je znázornený mechanizmus zrážky dvoch materiálnych bodov, dvoch kovových blokov (A a B), majúcich rovnako veľké a opačne orientované rýchlosti - hybnosti.
Napriek obsahu Galileiho "Princípu relativity pohybu", ako aj napriek obsahu dvoch Einsteinových teórii relativity pohybu, ale aj napriek obsahu troch Newtonových zákonov relatívneho pohybu materiálnych telies, veľkosť zrážky dvoch rovnako hmotných bodov, ako ja dvoch rovnako hmotných kovových blokov (A a B), pri Konkrétnej variante ich približovacej rýchlostí:
(v(A) = 10m/sec); (v(B) = m/sec)
čiže pri rôzne veľkej hybnosti zrážajúcich sa telies.
vykazuje (logicky) úplne odlišné napäťové (tlakové) hodnoty v ramenách jeho dvoj kyvadla, od tých ktoré vzniknú v ramenách dvoj kyvadla pri zrážke dvoch rovnako hmotných blokoch (A a B) pri ich variante približovacej rýchlostí:
(v(A) = 5m/sec) + (v(B) = 5m/sec) = (v(A,B) = 10m/sec)
čiže pri rovnakej hybnosti zarážajúcich sa telies.
Iba pri zrážke dvoch rovnako hmotných bodov, dvoch rovnako hmotných blokov (A a B), čiže iba pri variante ich približovacích rýchlostí:
(v(A) = 5m/sec) + (v(B) = 5m/sec) = (v(A,B) = 10m/sec)
vzniká v obidvoch ramenách dvoj kyvadiel rovnaké napätie.
A práve pomocou rôznej veľkosti tlakov v ramenách dvoj kyvadiel počas variačných zrážok dvoch rovnako hmotných bodov, dvoch rovnako hmotných blokov (A a B), aj pri ich jedinej relatívnej približovacej rýchlosti, vieme bez problémov určiť rôzne veľkú hybnosť zrážajúcich sa telies, čiže vieme bez problémov určiť absolútnu rýchlosť ich zotrvačného pohybu.
To čo sa deje s pohybom dvoj kyvadiel, to sa deje aj s atómami v kovových blokoch.
Preto hmotnosť spomaľujúcich sa telies je väčšia ak hmotnosť zrýchľujúcich sa telies!!!!+!!!!!!+!!!!!!!!
Silová interakcia medzi dvomi telesami s rovnakou hybnosťou je iná ako medzi telesami s nie rovnakou hybnosťou.
Vážený pán
Doc. JUDr. Robert Fico, CSc.
Predseda vlády Slovenskej republiky.
Vážený pán
Prof. Ing. Peter Plavčan CSc.
Minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.
Vážený pán
Prof. RNDr. Pavol Šajgalík, DrSc.
Predseda SAV.
Moje argumenty, opísané v tomto článku, ktoré hovoria o tom, že tlak zrážok dvoch rovnako hmotných bodov, dvoch rovnako hmotných oceľových blokov (A a B)
pri (a) variate ich približovacích rýchlostí:
(v(A,B) = 10m/sec) = (v(A) = m/sec) + (v(B) = 10m/sec),
ako aj pri (b) variante ich približovacích rýchlostí:
(v(A,B) = 10m/sec) = (v(A) = 5m/sec) + (v(B) = 5m/sec),
nie je rovnako veľký, boria piliere relativistickej fyziky a zo zamestnancov FÚ SAV robia mentálne nedostatočných jedincov na výkon ich povolania.
Ale tom, či moje argumenty opísané v tomto článku skutočnosti boria piliere relativistickej fyziky, a či zamestnanci FÚ SAV sú skutočne mentálne nedostatoční jedinci na výkon ich povolania,
môžu rozhodnúť iba merania veľkosti tlaku zrážok dvoch hmotných bodov, pri rôznych variantoch ich jedinej, relatívnej pribižovacej rýchlosti!!!+!!!!
Keďže ja som veľkosť tlaku zrážok dvoch rovnako hmotných bodov pri rôznych variantoch ich jedinej, relatívnej pribižovacej rýchlosti, zmeral už pred 40. rokmi, preto ja na 101% môžem tvrdiť, že zamestnanci FÚ SAV sú mentálne nedostatoční na výkon ich povolania.
Takže vážení oslovení páni,
ide už iba o to, aby Vy ste mocou vašich vysokých štátnych i vedeckých funkcií,
prinútili mentálne nedostatočných a na výkon ich povolania neschopných, ako aj bezočivo drzých zamestnancov FÚ SAV k tomu, aby oni už konečne a prvý raz, premerali veľkosť tlaku zrážok dvoch rovnako hmotných bodov pri rôznych variantoch ich jedinej, relatívnej, pribižovacej rýchlosti,
lebo to oni nikdy nemerali a ani to dobrovoľne merať nechcú!
A aby oni svojimi, (experimentom nikdy neoverenými) relativistickými bludmi prestali beztrestne ohlupovať študujúcich občanov SR.
Podotýkam, že predmetné experimentálne meranie je veľmi jednoduché a finančne zanedbateľné.
S úprimným pozdravom, Alexander JÁRAY.
(Obsah článku sa priebežne upravuje.)
Exaktné dôkazy následkov ohlupovania študujúcich občanov SR, experimentom nikdy neoverenými relativistickými fyzikálnymi bludmi, nachádzajú sa aj v diskusných príspevkoch k tomuto článku. Vrelo odporúčam si ich prečítať.
