X+Žeby matematika bola samý blud?
-----keď je zlá matematika------zlá je aj fyzika------keď je zlá matematika------zlá je aj fyzika---
Otázka:
Spomínate, že na objasnenie efektov kvantovej fyziky "existuje nekonečne veľa rovnocenných vysvetlení". Zoberme si ako príklad atóm vodíka. Aké iný, rovnako dobrý teoretický aparát, konkurujúci súčasnému kvantovo-mechanickému modelu atómu, by sme mohli použiť pre výpočet energetických hladín tohto jednoelektrónového atómu ?
-----keď je zlá matematika------zlá je aj fyzika------keď je zlá matematika------zlá je aj fyzika-----
Odpoveď:
Vedný odbor zvaný fyzika, zaoberá sa zákonmi pohybu hmoty v stave atómov chemických prvkov, (klasická fyzika) potom pohybom atómových častíc (atómová fyzika) a následne pohybom elektromagnetických a iných poľných foriem hmoty (kvantová fyzika).
Z uvedených skutočnosti plynie taký záver, že zákony pohybu hmoty v stave chemických prvkov, nie sú úplne kantabilné, nie sú ekvivalentné so zákonmi pohybu atómových častíc, no so zákonmi pohybu rôznych druhov materiálnych polí, sú dokonca v antagonistickom protiklade.
Takže vami predloženú fyziku spektrálnych čiar elektrónových obalov atómov, nie je možné považovať za platformu na diskusiu, či polemiku o problémoch fyziky. Spektrálna analýza je iba partikulárna oblasť záujmu fyziky.
Pri takomto spôsobe posudzovania problémov fyziky, vynechala by sa chronológia vývoja fyziky a jej dialektocko - historické súvislosti, ktoré doviedli mechanickú, klasickú fyziku až do jej súčasného stavu, do kvantovej fyziky, ktorá nielen že nie je kantabilná so zákonmi klasickej fyziky, ale ona nie je kantabilná ani so zákonmi atómovej fyziky, ba čo viac zákony kvantovej fyziky popierajú existenčné zákony ako klasickej, tak i atómovej fyziky. Ignorujú napríklad najdôležitejší zákon prírody a to zákon kauzality.
-----keď je zlá matematika------zlá je aj fyzika------keď je zlá matematika------zlá je aj fyzika-----
Netreba v zápale revolučného vývoja fyziky zabudnúť na to, že vývoj klasickej fyziky ešte nebol dovŕšený a že klasická fyzika sa naďalej vyvíja a pri tom naďalej tvorí podstatnú časť materiálnej prírody, ako aj telesnej schránky človeka.
Je potrebné v prvom rade vziať do úvahy to, že akceptáciou zákonov kvantovej fyziky, dobrovoľne, či skôr rezignovane, popierame zákony klasickej fyziky, fyziky atómov chemických prvkov. Pritom veľa vecných argumentov naznačuje tomu, že kvantová fyzika je iba slepou uličkou vedy, z ktorej sa raz bude musieť fyzika vtátiť na cestu kauzálnej fyziky.
Rozmery samotných atómov, ako aj atómových častíc sú tak malé, že ich priamu, objektívnú existenciu nevieme exaktným dôkazom vykázať. Jedinou (akože exaktnou) metódou potvrdzujúcou existenciu atómových častíc v takej forme, ako ich opisuje atómová fyzika, sú iba nepriame dôkazy, ktoré podporujú ten ktorý hypotetický matematický model atómu, či atómových častíc.
V kvantovej fyzike ide už viac menej výlučne iba o matematické aparáty, ktoré predpovedajú, (aj to iba s určitou pravdepodobnosťou) alebo dovysvetľujú pozorované (či zatiaľ nespozorované bozóny) efekty kvantovej fyziky.
-----keď je zlá matematika------zlá je aj fyzika------keď je zlá matematika------zlá je aj fyzika-----
Sma sumárum, veci sa vo fyzike majú tak, že jediná vec ktorá je spoločná pre všetky odvetvia fyziky, to sú paradoxne zákony matematiky, ktorou je fyzika (a zákony jej rôznorodých odvetví) opísaná.
Takže najjednoduchším nepriamym dôkazom relevantnosti či mylnosti zákonov fyziky na rôznych úrovniach matérie, je preverenie relevantnosti samotných matematických zákonov, ktoré tvoria filozofické piliere fyziky na všetkých jej stupňoch.
(Každý fyzik i chemik, myslí výlučne matematicky, čiže rovnicovo.)
Túto moju tézu, hypotézu, či paradigmu, potvrdzuje aj slávny výrok Galilea Galileiho, adresovaný k matematike.
-----keď je zlá matematika------zlá je aj fyzika------keď je zlá matematika------zlá je aj fyzika-----
Ten Galileiho výrok znie nasledovne:
„Príroda je napísaná vo veľkej knihe, ktorú máme stále otvorenú pred sebou. Myslím tým vesmír. Tejto knihe porozumieme, ak si osvojíme jej jazyk a spoznáme litery, ktorými je napísaná. Jej jazyk je jazykom matematiky a písmenami sú trojuholníky, kruhy a iné geometrické útvary.“
-----keď je zlá matematika------zlá je aj fyzika------keď je zlá matematika------zlá je aj fyzika-----
(A hlavne čísla.) Maďarský jazyk matematiku označuje ako učenie o číslach (számtan).
Takže podľa Galilea, (ktorý na srandu králikov je aj autorom princípu relativity zákonov pohybu hmoty) ak chceme poznať prírodu musíme veľmi dobre (čiže v prvom rade) ovládať jej jazyk a to matematiku. No s tým sa ale nedá nesúhlasiť.
Takže teraz upriamme pozornosť na samotnú matematiku a jej zákony.
-----keď je zlá matematika------zlá je aj fyzika------keď je zlá matematika------zlá je aj fyzika-----
The Matematika!
Matematika sa v drvivej väčšine vyjadruje iba pomocou čísel a to bez toho, aby matematika uviedla, čo pod tými číslami konkrétne rozumie, teda bez toho, aby matematika uviedla, aké materiálne hodnoty svojimi číslami vyjadruje, či prezentuje.
A to je prvý a kardinálny problém matematiky.
-----keď je zlá matematika------zlá je aj fyzika------keď je zlá matematika------zlá je aj fyzika-----
Matematika by bola ako tak v priadku, keby všetky jej číselné hodnoty vedela vyjadriť aj v priestorovej, čiže vo viditeľnej, teda v geometrickej podobe. Aby som bol presnejší, matematika by bola v priadku, keby dokázala prezentovať hodnoty svojich čísel v materiálnom časopriestore.
Matematická číselná hodnota, ktorá nemá miesto v materiálnom časopriestore, ktorú nie je možne vložiť, ktorú nie je možne zviditeľniť na konkrétnom mieste v materiálnom časopriestore, to nie je materiálna hodnota, to je iba metafyzická predstava, či lepšie povedané, to je iba fantazmagória, v lepšom prípade iba spomienka na hodnotu a tvar matérie, to je iba metafyzický spomienkový obraz materiálneho telesa v hlavách matematikov, je to vlastne matematický dejepis.
-----keď je zlá matematika------zlá je aj fyzika------keď je zlá matematika------zlá je aj fyzika-----
Kružnicu môžeme evidovať vo svojich spomienkach ako útvar vyjadrený číselným vzorcom 2.p.r, ale v momente zmaterializovania tohto numerického matematického vzorca, čiže v momente jeho premiestnenia z hlavy matematikov do súradníc materiálneho časopriestoru, matematická kružnica (zmysel rovnice 2.p.r) zaniká a vzniká mnohosten vytvorený konečným počtom atómov chemického prvku, ktoré kružnicu zviditeľňujú, ktoré kružnicu zrealizujú v materiálnej objektívnej realite.
Objektívna realita je ale taká, že matematické poučky pretransformované do materiálneho časopriestoru, automaticky strácajú na svojej logike, presnejšie povedané matematické poučky uplatnené na materiálnych objektoch, prestávajú platiť v ich numerickéj, v matematicko - analytickej podobe, oni v praxi človeka prestávajú dávať matematikou predpovedané výsledky.
V tom prípade začína platiť heslo tesárov, cól sem, cól tam, kramľa to dotiahne.
-----keď je zlá matematika------zlá je aj fyzika------keď je zlá matematika------zlá je aj fyzika-----
Predstava matematikov, že ich závery odvodené iba z ich myšlienkových dematerializovaných číselných operácii, dajú sa aplikovať v materiálnej praxi bezo zvyšku, je zásadne mylná predstava, ktorá robí matematiku nezmyselnou, nejednoznačnou, ťažko pochopiteľnou a hlavne nelogickou vedeckou disciplínou, pritom jej závery sa v praxi nedajú analyticky interpretovať ani v súlade so samotnými zákonmi matematiky, ani v súlade s reálnymi zákonmi materiálnej prírody.
Matematikou predpokladané výsledky v materiálnej praxi v žiadnom prípade nefungujú.
-----keď je zlá matematika------zlá je aj fyzika------keď je zlá matematika------zlá je aj fyzika-----
Nejednoznačnosť hodnôt matematických čísel, prejavuje sa vo fyzike ako relativita fyzikálnych zákonov, alebo ako štatistická pravdivosť fyzikálnych zákonov.
Výsledkom nejednoznačnosti hodnôt matematických čísel je deformácia fyzikálnych zákonov do takej miery, že oni vyúsťujú do fyzikálnych fantazmagórii, ktoré existujú iba v štatistickej, či iba v teoretickej rovine, pričom ich experimentálna verifikácia je nemožná, ba dokonca už ani nie je želateľná.
-----keď je zlá matematika------zlá je aj fyzika------keď je zlá matematika------zlá je aj fyzika-----
Nasleduje dôkaz potvrdzujúci mnou opísané závery o zhubnej činnosti materiálne nedefinovaných, preto iba metafyzických číselných hodnôt literárnej matematiky, na prírodné vedy, konkrétne na fyziku.
-----keď je zlá matematika------zlá je aj fyzika------keď je zlá matematika------zlá je aj fyzika----
Matematika svoje metafyzické, výlučne iba myšlienkové čísla, veľmi mylne, ba až trestuhodne označuje ako reálne čísla, ako číselné hodnoty, ktorých geometrické miesto je na reálnej osy x.
Pre jednoduchosť zaoberajme sa iba prirodzenými číslami aj to iba kladnými celými číslami. (1, 2, 3, 4, 5, ....) ležiacimi na reálnej matematickej osi x.
Takže v čom je problém spojený s tými matematickými celými číslami?
-----keď je zlá matematika------zlá je aj fyzika------keď je zlá matematika------zlá je aj fyzika-----
Prvým katastrofálnym problémom matematiky nie sú len jej myšlienkové čísla, ale hlavne jej matematická reálna os x.
Matematika totiž aj túto jej reálnu os x, považuje iba za metafyzickú, iba za myšlienkovú osu x, nie však za objektívne existujúcu materialistickú os x, ktorá by sa mala nachádzať v materiálnom časopriestore.
Z tohto dôvodu matematické čísla majú zmysel iba vtedy, keď oni ležia výlučne na tej vysnenej matematickej reálnej osi x, ktorá sa ale nenachádza v materiálnom časopriestore, ale výlučne iba a jedine v hlavách matematikov. (No fuj, až ma to ztriasa.)
-----keď je zlá matematika------zlá je aj fyzika------keď je zlá matematika------zlá je aj fyzika-----
Teraz podrobme analytickému rozboru jednu jednoduchú matematickú poučku a to poučku o súčine dvoch čísel v nasledovnom tvare:
2.2 = 4.
Jediným výsledkom dôkladnej analýzy tejto rovnice je poznatok, že všetky jej čísla majú rovnakú priestorovú dimenziu. Presnejšie povedané, platnosť výsledku tohto súčinu je podmienená rovnakou priestorovou dimenziou jej číselných hodnôt !!!
Ešte ináč: Predmetné čísla nemajú (nesmú mať) rôzne priestorové dimenzie.
-----keď je zlá matematika------zlá je aj fyzika------keď je zlá matematika------zlá je aj fyzika-----
Ak by pravdivosť tohto matematického súčinu platila iba mimo materiálného časopriestoru, potom by táto matematická poučka nemala pre človeka, ale ani pre fyziku žiadny zmysel.
Ak by pravdivosť tohto matematického súčinu mala platiť univerzálne, teda okrem metafyziky (okrem matematických hláv) aj v materiálnom priestore, (čo tvrdí matematika) potom by tie čísla museli predstavovať rovnaké, ale pritom konkrétne, celočíselné priestorové dimenzie, vyjadrené celočíselnými (nie je podmienkou) exponenciálnymi hodnotami čísel tohto súčinu. (Ináč by nemohli byť zviditeľnené v materiálnom časopriestore.
-----keď je zlá matematika------zlá je aj fyzika------keď je zlá matematika------zlá je aj fyzika-----
Vychádzajme z predpokladu, že spoločným exponentom všetkých čísel tohto súčinu:
2.2 = 4, je číslo nula ().
Potom by muselo platiť, že: 2.2 = 4.
Zo zákonov matematiky ale plynie, že každé číslo umocnené na nulu, dokonca aj číslo nula umocnené na nulu, , je číslo 1.
(Metafyzické, mimo priestorové číslo 1, bez exponenta, v skutočnosti je to iba gramatická číslovka, čiže iba Slovenské slovo.)
Potom súčin 2.2 = 4, by nedával žiadný zmysel, lebo potom by platilo, že:
1.1 = 1.
Potom by matematika bola vedou iba o jedinom čísle (1), iba o jednom slove a to o slove jeden.
-----keď je zlá matematika------zlá je aj fyzika------keď je zlá matematika------zlá je aj fyzika-----
Skrátka a dobre súčin 2.2 = 4, neplatí pre čísla s nulovým exponentom, ale ani pre čísla bez exponentov, lebo v tom prípade by šlo o súčin mimo materiálného časopriestoru. O násobok ničoho s násobkom ničoho.
(V tom prípade išlo by iba o babské reči.)
-----keď je zlá matematika------zlá je aj fyzika------keď je zlá matematika------zlá je aj fyzika-----
Po dôkladnej analýze predmetného súčinu s číslami ktoré mali rovnakého nulového exponenta, prejdime k podrobnej analýze tohto istého súčinu s číslami, ktoré budú mať rovnakého exponenta o hodnote čísla 1 a to v tvare:
21. 21 = 41.
Ibaže aj takýto výsledok odporuje zákonom myšlienkovej matematiky. (A to už aj na prvý pohľad.) Lebo aj v zmysle zákonov matematiky bez exponenciálnych, iba slovných čísel, muselo by platiť:
(21. 21 = 21+1= 22) 22 = 41,
čo by ale už nebola rovnica čísel s rovnakými exponentmi.
No a takú rovnicu ani literárna matematika zo zásady neuznáva.
Literárna matematika nepozná rovnosť medzi číslami s rôzne veľkými exponentmi.
-----keď je zlá matematika------zlá je aj fyzika------keď je zlá matematika------zlá je aj fyzika-----
Pre prípad predmetného súčinu s rovnakými exponentmi vyššej hodnoty ako je číslo 1, dostávame tiež výsledky odporujúce zákonom metafyzickej, oficiálnej matematiky.
Takže na záver musím konštatovať, že matematikou propagovaný výsledok súčinu
2.2 = 4,
teda výsledok súčinu čísel s rovnakými exponentmi typu:
2n.2n = 4n, (n = 0,1, 2, 3, ...),
je neplatný v plnom rozsahu, napriek tomu, že tento súčin čísel s rovnakými exponentmi tvorí základný pilier matematiky, ktorá si nárokuje opisovať zákony fyziky a ktorá sa na školách a univerzitách vyučuje ako vec nevyhnutná k pochopeniu zákonov materiálnej prírody.
-----keď je zlá matematika------zlá je aj fyzika------keď je zlá matematika------zlá je aj fyzika-----
Takže skôr než by sa dala viesť diskusia o spektrálnej analýze elektrónovej sféry atómov chemických prvkov, nebodaj o kvantovej fyzike, museli by sme podrobiť dôkladnej matematickej analýze, matematické vzorce (aparáty) spektrálnej analýzy a kvantovej fyziky, aby sme vedeli či oni vôbec akceptujú aspoň tie pravidlá, ktoré od nich vyžaduje literálna matematika, matematika bez exponenciálnych, čiže slovných čísel.
To je moja odpoveď na vami položenú otázku. Teším sa na ďalšiu otázku od vás.
-----keď je zlá matematika------zlá je aj fyzika------keď je zlá matematika------zlá je aj fyzika-----
S úprimným pozdravom, Alexander JÁRAY.
V Košiciach 4. 5. 2010
