Ako je všeobecne známe, tok elektrickej energie je vo fyzike relatívneho pohybu, definovaný tromi parametrami a to intenzitou I, napätím U, a odporom R, v matematickom vzťahu, ktorý vyjadruje takzvaný Ohmov zákon matematickou rovnicou I = U/R.
Pri toku elektrickej energie vieme pomocou prístrojov (avometov) namerať všetky uvedené parametre sprevádzajúce tok elektrickej energia a to naraz v jedom čase. Pri toku elektrickej energie v rôznych vodičoch, vzniká rôzne veľký odpor proti toku elektrickej energie, ktorého hodnotu prezentuje hodnota Ohm, ktorá môže byť nulová, keď ide u supravodiče, ale tiež nekonečne, absolútne veľká, ak ide o izolanty. Keď k toku elektrickej energie nemôže dôjsť.
Tu sa vynára oprávnená otázka či pri prenose kinetickej energie z jedného telesa na druhé, či pri kontaktných silových interakciách nevzniká za rôznych okolností rôzne veľký odpor proti toku kinetickej energie z jedného telesa na druhá, teda rôzne veľký tlak, a či aj pri silových interakciách existuje konečný absolútny tlak, teda taký (izolantný) sprievodný tlak, ktorým vieme identifikovať to, že pri takom tlaku kinetická energia nemohla prejsť z jedného telesa na druhé.
Medzi tokom elektrickej energie a tokom kinetickej energie prirodzene existuje paralela. A to vo forme vodivého tlaku ako aj izolačného, absolútneho tlaku.
Ide však o takú tému, ktorú relativistická fyzika na základe osobných dojmov fyzikov, odmieta vziať na vedomie, pričom arogantne ignoruje experimentálne dôkazy pravdivosti tejto paralely.
Absolútny (izolačný) tlak vzniká iba medzi telesami s (absolútne) rovnako veľkou, ale opačne orientovanou hybnosťou.
(Čiže iba pri nevodivej, statickej silovej interakcii.)
Iné varianty silových interakcií neuvádzam, lebo oni by boli pre relativistických fyzikov iba metúce.
O čo v podstate ide. V zmysle relativity pohybu hmoty, ak sa k sebe približujú dve rovnako hmotné telesá, napríklad relatívnou rýchlosťou, (inú rýchlosť fyzici nepoznajú) v = 10 m/sec. tak nikdy nevieme povedať, (parenejšie, relativistický fyzici nikdy nevedia povedať) ktoré z týchto telies má (absolútne) väčšiu približovaciu rýchlosť (ktoré z tých dvoch telies má absolútne väčšiu hybnosť) nakoľko podľa osobných dojmov relativistických fyzikov pri každej zrážke, uvedených telies (v hocakom smere ich pohybu) vzniká vždy jediný a rovnako veľký (preto relativistický) tlak.
(O tom kedy si to oni experimentálne preverili, sa nikde nedočítate.)
No a ten rovnaký tlak vznikajúci údajne pri každej zrážke, (v každom možnom smere) uvedených telies, je iba (experimentom neoverené) zbožné želanie relativistických fyzikov, nakoľko v prípade (a to v absolútne jedinom prípade) keď obidve telesá majú rovnako veľkú, ale opačne orientovanú absolútnu rýchlosť (5 m/sec + 5 m/sec), (keď majú rovnako veľkú, ale opačne orientovanú absolútnu hybnosť) tak medzi nimi vznikne statická silová interakcia, ktorá je sprevádzaná (JÁRAYom objaveným) absolútnym tlakom, (pre danú približovaciu rýchlosť) ktorý predstavuje paralelu k nekonečne veľkému ohmickému odporu pri netoku elektrickej energie vo vodičoch.
Všetky ostané varianty približovacích rýchlosti uvedených experimentálnych dvoch telies (napríklad, 1m/sec + 9m/sec....) predstavujú, rôzne veľkú vodivú, dynamickú silovú interakciu, ktorá je sprevádzaná rôzne veľkými tlakmi medzi interagujúcimi telesami, a ktoré sú vždy menšíe od (JÁRAYovho) absolútneho - statického tlaku, ktorý vzniká jedine pri nevodivej, statickej silovej interakcii, čiže medzi telesami s rovnako veľkou, opačne orientovanou a najviac aj experimentálne identifikovateľnou hybnosťou (5m/sec + 5m/sec).
Pomocou absolútneho tlaku, dá sa identifikovať smer absolútneho pohybu telesa vesmírom, čo podľa osobných dojmov relativistických fyzikov nie je možné.
Obsah týchto riadkov potvrdzuje experimentálny dôkaz.
To čo v elektrodynamike predstavuje pojem odpor (Ohm) to v silových interakciách predstavuje pojem tlak (Pascal).
Amen.
