sssssssssssss
ssssssssssssssssssssssssss
sssssssssssss
Rozhovor s pánom
prof. RNDr. Anatolijom Dvurčenskijom DrSc.
Na tému: Ktoré je prvé číslo matematiky.
Touto cestou predkladá širokej laickej i odbornej verejnosti, jeho telepatický (kauzálny) rozhovor s riaditeľom Matematického Ústavu SAV, pánom prof. RNDr. Anatolijom Dvurčenskijom DrSc.
Úvodom dovolím si predstaviť účastníka tohto rozhovoru:
Prof. RNDr. Anatolij Dvurčenskij DrSc.
Je riaditeľom Matematického ústavu SAV, ako aj vedec roka 2005. Jeho najdôležitejšie vedecké výsledky sú nasledovné:
Vyriešenie problému združených rozdelení pozorovateľných v kvantových logikách (spolu s doc. RNDr. Pulmanovou, DrSc.), Zovšeobecnenie a aplikácie Gleasovnovej vety v kvantových logikách Hilbertovho priestoru, tenzorový súčin diferenčných posetov, reprezentácia pseudo MV-algebier a pseudo efektových algebier pomocou unikátnych čiastočne usporiadaných grúp.
Slávny výrok Anatolija Dvurčenskijho:
„Matematik musí veľa vedieť, aby mohol málo povedať.“
Priebeh rozhovoru je nasledovný.
JÁRAY: Vysoko vážený pán akademik Anatolij Dvurčenskij, úvodom toho druhého telepatického, kauzálneho dialógu s vašou osobou, ďakujem vám za vaše úprimné vyznanie sa vernosti k bezrozmerným matematickým číslam, čiže vernosti ku gramatickým číslovkám, konkrétne k literárnym slovám aplikovaným v matematike.
V tomto druhom telepatickom dialógu, chcel by som poznať váš vzťah k prvému číslu matematiky, čiže k číslu nula, lebo s týmto číslom sa už nezhoduje ani gramatická číslovka nula, teda ani obsah slovenského slova nič.
Takže moje otázky znejú nasledovne:
1. Je číslo nula prvým matematickým číslom?
2. Je číslo nula jednorozmerným, či nula rozmerným číslom?
3. Existuje jediná univerzálna matematická definícia čísla nula?
4. Alebo každý matematik si číslo nula vysvetľuje po svojom?
DVURČENSKIJ: Koľko rozmerné je číslo nula, to neviem, nezaoberal som sa s tým. To matematikov zatiaľ nezaujíma. (Nemajú prístup k vašej „Kvantovej matematike".)
Na vaše ďalšie otázky už existuje aj dostatočne vyčerpávajúca odpoveď, ale tá by sa dala vysvetliť obsahom minimálne 5. hrubých matematických kníh. Buďte preto konkrétnejší.
JÁRAY: Uvediem dve varianty čísla nula a to:
A: 1 – 1 = 0
B: 1 – 0,999999...... = 0,0000000..
Ktorá z nich je správna, tá prvá, jednonulová, či tá druhá nekonečne nulová nula?
Ktorá z tých dvoch núl tvorí prvé matematické číslo?
DVURČENSKIJ: Vami položená otázka už smeruje do zložitosti súčasnej veľmi rozvetvenej matematiky, lebo tak ako
nula typu A: 1 – 1 = 0,
tak aj nula typu B: 1 – 0,999999...... = 0,0000000..
ale aj iné druhy núl, sú matematikmi považované, akceptované za rovnocenné, za ekvivalentné preto, že oni tvoria prvé čísla rôznych vetiev, dnes už veľmi, veľmi rozvetvenej matematiky.
Matematik jemu zverenú úlohu najprv numericky, teda obrazne povedané, najprv na prstoch vypočíta a až potom sa snaží ten svoj výsledok vtesnať do nejakého, už existujúceho, čí nim vytvoreného, nového, špecializovaného matematického aparátu, aby sa nepovedalo, že počíta iba na prstoch, či iba na počítači. (Typu Abakus.)
Jednou z hlavných úloh matematikov, je hľadať a nájsť analytickú rovnicu výsledku, či postupu jeho počítania. Rôzne odbory matematiky preto zákonito zavádzajú aj rôzne druhy čísla nula, tak ako im to práve pasuje. Obrazne povedané, tak ako rôzne teplomery majú aj rôzne hodnoty ich stupňa nula, tak isto rôzne odvetvia matematiky majú rôzne druhy čísla nula. Ja osobne pracujem so siedmimi druhmi matematických núl.
JÁRAY: Sú študenti matematiky na univerzitách SR, informovaní o existencii viacerých druhov núl, čiže o viacerých druhov prvých čísel v matematike?
Teraz dovoľte mi požiadať vás, aby ste vy boli vo veci existencie viacerých matematických núl, viac konkrétnejší.
DVURČENSKIJ: Študenti sa rozumejú do matematiky ako húsa do piva. A viem o čom hovorím. Študentom robí problém pochopiť existenciu čo i len dvoch druhov matematických núl, teda aj dvoch rôznych druhov matematík.
A tak sa matematici celého sveta dohodli na tom, že s tým problémom okolo viacerých núl, študentov nebudú zaťažovať.
Nula typu A: 1 – 1 = 0,
sa vyučuje na základných školách
a nula typu B: 1 – 0,999999...... = 0,0000000..
sa vyučuje na gymnáziách a univerzitách.
A ostatné druhy núl sa používajú pri aplikovanej matematike výlučne v matematických ústavoch akadémii vied na celom svete, podľa potreby matematikov. Existujú aj nuly podliehajúce utajeniu, respektíve patentované nuly. Ide vo väčšine prípadov o vojenské nuly, vo vojenskej zbrojnej matematike. Tie nepoznám ani ja. Pravdepodobne pôde o nuly viac ako trojrozmerných matematických aparátov, opisujúcich viacnásobne zakrivené, či zauzlené časopriestory, s ich zakrivenými a zauzlenými elementárnymi časticami, čiže so zakrivenými a zauzlenými bodmi týchto špecifických priestorov. Čiže pôjde o zakrivené, či zauzlené nuly Möbiusového typu.
JÁRAY: Tu sa ale vynára zásadná otázka, či dĺžku matematického bodu tvorí, alebo netvorí úsečka, ktorej začiatok splýva s jej koncom, teda konkrétne dĺžka nula metrov, typu A?
A: 1m – 1m = 0m?
DVURČENSKIJ: V matematike aplikujeme rôzne druhy matematických bodov. Neexistuje iba jeden druh matematických bodov! Existuje nekonečne veľa druhov matematických bodov.
JÁRAY: Čím sa líšia tie nekonečne rôzne druhy matematických bodov?
DVURČENSKIJ: V podstate ničím, je to čistá vzájomná dohoda matematikov, nič iné, nič analytické, nič objavné. Všetky nekonečne rôzne druhy matematických bodov, majú jednu spoločnú, principiálnu vlastnosť, že oni neexistujú v časopriestorových dimenziách.
(Majú rovnakú, teda žiadnu váhu.)
V skutočnosti sú to len rôzne druhy abstrakcií, teda výlučne rôzne myšlienkové predstavy matematikov, prispôsobené k ľahšiemu riešenú určitých matematických problémov. A tie abstrakcie, (čiže slobodné, ale iba matematikmi dohodnuté, schválené myšlienky) sa nedajú merať materiálnymi parametrami.
(Nemajú farbu, vôňu ani zápach. Nemajú váhu a nestarnú, pričom sa rodia a niektoré časom i umierajú na smetisku matematických dejín.)
Na tieto rôzne druhy matematických bodov, samostatne uvažujúci človek nikdy sám nemôže prísť. V tomto prípade ide o kolektívne mentálny výplod matematikov. Tie rôzne matematické body sa rodia iba na matematických konferenciách, v tajných či verejných uzneseniach matematikov.
Kto nechodí po matematických konferenciách, ten z matematiky nič nie je schopný pochopiť.
Z tohto dôvodu, my matematici sa vysmievame každému nekonferenčnému samoukovi, keď on naivne poukazuje na nelogickosť matematických záverov.
Ak je niečo super nelogické, tak je to práve matematika.
V budúcnosti matematika stratí aj poslednú štipku svojej logiky a dostane sa na úroveň svetských zákonov, ktoré budú prijímané matematickým parlamentom pre prospech vládnucej strany, či koalície strán matematikov.
JÁRAY: Materiálna príroda je zastúpená na tých matematických konferenciách, aj ona akceptuje matematikmi dohodnuté rôzne dĺžky matematických bodov, rôzne dĺžky hodnoty čísla nula, čiže rôzne veľkosti jedného univerzálneho ničoho.
DVURČENSKIJ: Pozvali by sme aj zástupcu materiálnej prírody, ale nepoznáme jeho adresu.
JÁRAY: Takže sama príroda je v skutočnosti matematickým laikom, matematickým hlupákom, pretože ona nemá ani šajnu o dohodách matematikov prijatých na konferenciách, ktoré určujú (kedy, vtedy menia) veľkosť čísla nula.
DVURČENSKIJ: Poviem to inak, matematici svoje závery neodvodzujú zo zákonitosti materiálneho časopriestoru. Matematici materiálny časopriestor ignorujú. Tým pádom ignorujú aj celú materiálnu prírodu, takže načo by ju potom pozývali na matematické konferencie. Predmetom matematikov sú objekty, ktoré sa nachádzajú mimo priestor, hmotu a čas. Matematické objekty nemajú materiálne dimenzie (kg, m, sec).
V tej od materializovanej, čisto abstraktnej oblasti, nachádzajú sa aj všetky zatiaľ nevysvetlené, exaktne nepreverené nebeské javy, teda aj čierne diery, čiže matematikmi deformovaná, presnejšie matematikmi zadefinovaná príroda. Z toho dôvodu matematika vytvorila formou konferenčných dohôd matematikov, aj dohodový matematický aparát čiernych dier. V duchu: Kto neverí nech tam beží.
Z tohto dohodového matematického aparátu sa dajú odvodiť také bizarné (nezmyselné) závery, na aké by neprišiel žiadny rozprávkar, či autor vedecko fantastickej literatúry. Ale ani stály obyvateľ psychiatrického ústavu. Práve preto matematika má veľmi vysoké renomé u laikov. Matematika pôsobí výlučne v exaktne neoveriteľnej, čiže iba teoretickej oblasti zvanej metafyzika. Ak viete čo to je.
JÁRAY: Máte na mysli holiaci strojček?
DVURČENSKIJ: Nie, veď holiaci strojček je z tohto materiálneho sveta a nie z metafyziky.
JÁRAY: Takže tento telepatický rozhovor s vami, o prvom matematickom čísle musím ukončiť, lebo ja som otázku zle sformuloval. Mal som sa správne opýtať, koľko druhov matematík pozná súčasná, zastrešujúca matematika a až potom som sa mal spýtať, že v tých ktorých matematikách, ktoré číslo je tým prvým číslom. Čiže mal som sa opýtať, koľko druhov núl v matematike existuje. Tak je to už dobre?
DVURČENSKIJ: Áno.
JÁRAY: Mohli by ste mi uviesť jeden z tých rôznych druhov matematík?
DVURČENSKIJ: Veľmi rád, napríklad: “Diferenciálna matematika“. A verte mi že diferenciálna nula, nemá nič spoločného s tradičnou nulou typu:
A: 1 – 1 = 0.
JÁRAY: Čo si myslíte, Boh pozná, alebo aspoň chápe diferenciálnu matematiku?
DVURČENSKIJ: V žiadnom prípade nie. Ja osobne som presvedčený, že diferenciálnu matematiku nepozná - nechápe ani jeden človek na svete. Ona je etalónom (mernou mincou) syntetickej, umelej, výlučne dohodovej matematiky, vytvorenej výlučne úzkym kruhom matematikov, bez vedomia, či súhlasu prírody, ľudu i Boha. Diferenciálnu matematiku nie je možné, ale ani potrebné pochopiť. Diferenciálnu matematiku je potrebné iba stroho, bez rozmýšľania vziať na vedomie a následne akceptovať jej predpisy dohodnuté matematikmi.
(Študent ktorý by chcel pochopiť základy diferenciálnej matematiky, nikdy by nedoštudoval školu, či univerzitu, lebo tie základy by nikdy nepochopil, oni sú absolútne nelogické, sú to iba literárne sonety.)
Ja to robím celý život a nie je mi zle na tomto svete. Pritom podotýkam, že Diferenciálna matematika nie je len vecou matematikov. Diferenciálna matematika je aj matematikou vedeckého komunizmu, ako aj vedeckej demokracie.
V diferenciálnej matematike sa stotožňujú obidva uvedené spoločenské systémy. Matematická rovnica komunizmu a demokracie je totožná, čiže ekvivalentná!!! Diferenciálna matematika je aj filozofickým základom myslenia (skôr bezduchej viery) celého pokrokového ľudstva. Ľudia veria slepo a oddane, Bohu a matematikom!
Aj súčasný pápež Benedikt XVI, plne dôveruje diferenciálnej matematike. Keby sme chceli, tak on ju aj pokrstí, v mene otca i syna i ducha svätého. Takže konkrétny úsudok o Diferenciálnej matematike, môžete si urobiť slobodne sám, aj bez môjho prispenia.
JÁRAY: Nezdá sa vám, že zmenou diferenciálnej matematiky, mohol by sa zmeniť, či aspoň eliminovať zločinný charakter Vedeckého Komunizmu, ako aj Vedeckej Demokracie, ba čo viac aj bezcieľne blúdenie ľudstva?
DVURČENSKIJ: To už je materialistická, politická otázka a nie metafyzická, apolitická, matematická otázka. Ja som metafyzik, čiže vedec skúmajú veci ktoré neexistujú v reáli, teda matematik. Mojou úlohou nie je naprávať zločinecké spoločenské systémy, i keď sa oni vo svojej filozofii opierajú o dohody matematikov celého sveta, teda aj o mnou schvaľované a akceptované ľudské dohody.
A to je koniec rozhovoru.
Diskusia je možná na nasledovnej adrese:
