Rozhovor s pánom
prof. RNDr. Anatolijom Dvurčenskijom DrSc.
Na tému: Limita postupnosti.
-------------------------------------------------------------------------
Touto cestou predkladá širokej laickej i odbornej verejnosti, jeho telepatický (kauzálny) rozhovor s riaditeľom Matematického Ústavu SAV, pánom prof. RNDr. Anatolijom Dvurčenskijom DrSc.
Úvodom dovolím si predstaviť účastníka tohto rozhovoru:
Prof. RNDr. Anatolij Dvurčenskij DrSc.
-------------------------------------------------------------------------
Je riaditeľom Matematického ústavu SAV, ako aj vedec roka 2005.
Jeho najdôležitejšie vedecké výsledky sú nasledovné:
Vyriešenie problému združených rozdelení pozorovateľných v kvantových logikách (spolu s doc. RNDr. Pulmanovou, DrSc.), Zovšeobecnenie a aplikácie Gleasovnovej vety v kvantových logikách Hilbertovho priestoru, tenzorový súčin diferenčných posetov, reprezentácia pseudo MV-algebier a pseudo efektových algebier pomocou unikátnych čiastočne usporiadaných grúp.
Slávny výrok Anatolija Dvurčenskijho:
„Matematik musí veľa vedieť, aby mohol málo povedať.“
-------------------------------------------------------------------------
Priebeh rozhovoru je nasledovný.
JÁRAY: Vysoko vážený pán akademik Anatolij Dvurčenskij, predstaviteľ vrcholných, čiže top matematikov sveta. Úvodom toho tretieho telepatického, kauzálneho dialógu s vašou osobou, dovoľte mi poďakovať sa vám za vaše úprimné telepatické vyznanie sa vernosti k bezrozmerným matematickým číslam, čiže vernosti ku gramatickým číslovkám, konkrétne k literárnym (abecedným) slovám aplikovaným v matematike namiesto exponenciovaných matematických čísiel, ako aj k vyznaniu sa k rôznym druhom čísla nula.
Ale hlavne ďakujem vám za to, že ste nezavolali do administrácie blogu Sme, a nežiadali ste vymazanie mojich článkov zaoberajúcich sa matematikou, formou telepatických dialógov s a všou osobou.
Zato buď vám česť a večná sláva.
-------------------------------------------------------------------------
Vysoko vážený pán akademik Anatolij Dvurčenskij, určite ste si všimli, že na úvod každého z týchto mojich telepatických dialógov s vami uvádzam, že som najväčší a najgeniálnejší matematik a pritom aj najskromnejší matematik na svete, pričom mnou uvádzané ľudské vlastnosti, ani z ďaleka nevystihujú moje reálne matematické vedomosti, ale ani moje reálne ľudské vlastnosti, vzhľadom k vedomostiam ostatných, renomovaných matematikov sveta, ktorých matematické vedomosti sú porovnateľné aj s vašimi matematickými vedomosťami.
Za toto moje samohodnotenie, som považovaný všeobecne za recesistu, za srandistu, no hlavne za človeka s chorým úsudkom, teda za nevyliečiteľného paranoika, čiže za totálneho blázna.
Na druhej strane vy, ako aj ostaní matematici sveta, ste laickou verejnosťou považovaní za veľmi nadaných a múdrych ľudí, ktorých ja bezdôvodne verejne urážam a ponižujem a pritom (zatiaľ) z neznámych dôvodov, nie som za to trestne stíhaný
Vysoko vážený pán akademik Anatolij Dvurčenskij, preto v tomto treťom telepatickom rozhovore s vami, budem pojednávať o exaktných dôkazoch mojej vedeckej svätosti a matematickej geniálnej genialite, ako aj o super nelogickosti myslenia matematikov celého sveta, nevynímajúc ani vašu obzvlášť ctenú osobu.
Predmetom tohto tretieho telepatického, kauzálneho dialógu s vašou osobou bude rozbor Limity postupnosti ako aj rozbor derivácie funkcií, zo zorného uhla matematikov celého sveta a zo zorného uhla, mojej vedeckej svätosti a mojej bezbrehej geniálnej geniality, ako aj bezbrehej ľudskej skromnosti.
Vysoko vážený pán akademik Anatolij Dvurčenskij, úvodom dovoľte mi položiť vám nasledovnú kľúčovú otázku, platí ešte v rôznych matematikách veta, že:
Hodnota pravej strany rovnice, musí sa rovnať hodnote ľavej strany rovnice?
-------------------------------------------------------------------------
DVURČENSKIJ: Vami uvedená matematická veta o rovnici, nielen že platí aj v súčasnosti, ale ona tvorí nosný pilier všetkých matematických odvetví, ako v Slovenskej republike, tak aj v USA. Veď zo 100 matematických zákonov, až 101 sú opísane pomocou rovníc. Matematik myslí v rovniciach, čiže má rovnicové myslenie.
Táto veta by mala byť zakotvená aj v Ústave SR, ako aj v Ústave USA.
-------------------------------------------------------------------------
JÁRAY: Takže pristúpme k analýze rovnicovej definícii limity postupnosti, ktorá tvorí základ „Diferenciálneho počtu“. (Ako aj základ filozofie Vedeckého Komunizmu, i Vedeckej Demokracie.)
Ja len náznakom uvediem zmysel a poslanie limity postupnosti, aby som sa vyhol zložitým a nikam nevedúcim, krkolomným záverom renomovaných matematikov.
Newton potreboval dať tým výsledkom, ktoré Galileo získal pri pozorovaní zrýchleného pohybu telesa po naklonenej rovine, akýsi analytický matematický aparát, tak on si k tomuto účelu vymyslel, či skôr zlátal, úplne nový matematický aparát, vo forme derivácie a integrácie funkcii, čiže vymyslel si pre vlastnú potrebu úplne novú, dovtedy neznámu diferenciálnu matematiku.
Presnejšie povedané Newton vymyslel si pre vlastnú potrebu úplne nové, dynamické čísla, ktoré nie sú kompatibilné s číslami klasickej matematiky.
Newton, k zdôvodneniu svojho matematického aparátu potreboval zadefinovať namiesto starého, klasického, metafyzického matematického bodu, o dĺžke 1m - 1m = 0m, trochu dlhší, trochu hutnejší matematický bod, ktorý by sa ale v ničom nelíšil od dĺžky a iných matematických vlastnosti klasického matematického bodu.
Za tým účelom Newton a jeho pajtášikovia, museli vymyslieť dovtedy neznámy matematický pojem, pojem limity postupnosti gramatických čísloviek.
Túto limitu postupnosti gramatických, čiže bezrozmerných, literárnych čísloviek, Newton vysvetľoval, definoval pomocou veľmi rafinovanovanej, super komplikovanej, nikým neoveriteľnej, preto nikým nepochopiteľnej a preto ani nikým nespochybniteľnej, úplne ordinálnej metódy, čiže metódy odsunutia matematického výsledku do nekonečna.
Pomocou definície limity postupnosti, mala vzniknúť nová, (no pritom s klasickou nulou ekvivalentná) dĺžka matematického bodu odvodená z rozdielu
1m – 0, 99999999.....m = 0,00000......m .
Zápis čísla: 0,0000...nuly až do nekonečna, mal naznačiť, že to viacnulové matematické číslo nula, už nie je číslom o hodnote 1 – 1 = 0, ľudovo povedané nič, ale že ide od ničoho o niečo väčšie číslo, že ide o niečo, u ktorého na konci nekonečného radu núl nachádza sa číslo 1 !!!
A takto komplikovane zadefinovanú, novú Newtonovu nulu, čiže nový Newtonov diferenciálny bod, nie je možné už napadnúť, lebo ho nie je možné exaktne poprieť a tým pádom ani dialekticky pochopiť. Akceptovaním záverov limity postupnosti, začala sa etapa totálneho osprosťovania bezradného ľudstva, relativistickou vedou.
Akceptovaním záverov limity postupnosti, začala sa etapa liberálnej Vedeckej Demokracie, etapa Vedeckého Komunizmu a následne súčasná etapa Globalizovanej Vedeckej Demokracie.
Akceptovaním záverov limity postupnosti, začala sa etapa najväčšieho zločinu ľudstva, etapa relativizácie, demokratizácie každej pravdy.
Jedinou exaktnou formou overenia pravdivosti rozdielu Newtonovej limitnej nuly, od nuly klasickej, by bola expedícia matematických odborníkov do nekonečna, cestovnou kanceláriou "Nihility Turs", kde by sa malo overiť, že či sa za nekonečne veľa nulami nachádza Newtonom zadefinované posledné, limitné číslo 1.
Matematici celého sveta, sú ale zásadne proti tejto expedícii, lebo ona je veľmi nákladná a nie je isté, že členovia expedície smerujúcej do cieľovej stanice nekonečno, v štáte Nihiland, mali by chuť sa vrátiť z toho blaženého a vysneného nekonečna, späť do našej krutej konečnosti.
Môj pohľad na limitu postupnosti je materialistický, teda nie metafyzický, čiže diametrálne odlišný od pohľadu matematikov celého sveta. Ja sa na vec dívam nasledovne, čiže reálne.
Majme jednu súčinovú materiálnu postupnosť
(1/n).m,
kde hodnoty členov tejto postupnosti, tvoria násobky čísel (1/n) s jedným jednorozmerný, preto materiálnym metrom m1, pričom hodnota čísla n, stúpa do hodnoty 1 až po hodnotu nekonečno
Limitná, teda posledná hodnota tejto gramatickej, literárnej číslovkovej postupnosti, je matematikmi celého sveta zapísaná nasledovnou rovnicou
(1/¥). m = (0.m) = 0
Keďže nekonečno neexistuje, nemôže existovať ani zlomok 1/.
Práve preto nemôže existovať ani limita tejto, ale ani žiadnej inej postupnosti.
Preto každá gramatická číslovka n, v uvedenej postupnosti musí mať vždy a za každých okolností konečnú, stálu, a na viac aj konkrétnu nenulovú číselnú hodnotu n a nikdy nie hodnotu nekonečna, teda nikdy nie hodnotu ¥.
Preto pre každého člena takzvanej limitnej postupnosti musí vždy platiť v zmysle JÁRAYovej Kvantovej matematiky, matematiky celých čísel opatrených priestorových exponentmi, nasledovná rovnica:
(10/n). m1 = c.m1
Napriek tomu gramatická, literárna, sonetová matematika bezrozmerných, bez exponenciálnych čísloviek, ignorujúc túto realitu, pracuje naďalej z rovnicou:
(1/¥). m = 0
Z tejto matematickej rovnice je dôležité vedieť iba to, aké sú priestorové dimenzie činiteľov na pravej strane rovnice a aké na ľavej strane rovnice.
Na pravej strane rovnice sa nachádzajú výlučne jednorozmerné čísla, ktoré by sa dali vyjadriť pomocou priestorových exponentov nasledovne:
c.m1;
Na ľavej strane rovnice sa nachádzajú výlučne nula rozmerné čísla, ktoré by sa dali vyjadriť pomocou exponentov nasledovne:
c.m;
Hore uvedená limitná rovnica je vždy rovnicou typu:
m1 = m;
No ale v normálnej, materialistickej matematike, znamienko rovnosti medzi jednorozmerné a medzi nula rozmerné objekty, sa zo zásady nesmie nikdy dávať.
Z toho dôvodu je potrebné konštatovať, že každá rovnica limity postupnosti, je v skutočnosti nerovnosťou, teda vyložený matematický blud, na ktorý nie sú schopní prísť matematici celého sveta, okrem mojej bezbrehej skromnosti, ktorú vyjadrujem iba svojou bezbrehou geniálnou genialitou.
Na záver uvediem niektoré anomálie limity postupnosti.
Majme nasledovný limitne postupový súčin:
m2 . ((1/n). m1 )
Prvým členom tejto limitne súčinovej postupnosti, keď hodnota čísla n = 1, je hodnota
m2. ((1/1). m1 ) = m3
Posledným, teda limitným členom tejto postupnosti je podľa matematikov celého sveta hodnota
m2.((1/(¥). m1) = m2
Ako by sa povedalo, že v množine čísel x3 nachádza sa aj číslo x2.
Izák Newton svojou veľmi komplikovanou a preto nikým nepochopenou, ale ani nepochopiteľnou limitou postupnosti chcel nahovoriť ľudstvu to, že kocka x3, dá sa bez problémov deliť na vždy tenšie a tenšie časti, až do nekonečna, a tým posledným, teda limitne najtenším, ďalej už nedeliteľným dielom trojrozmernej kocky x3, je dvojrozmerná plocha x2.
K takému spôsobu myslenia nemôže dôjsť človek, ktorý akceptuje zákon zachovania hmoty. Lebo žiadny materiálny objekt sa nedá rozdeliť na nemateriálny objekt na abstraktnú, na bezrozmernú, bezhmotnú, iba myšlienkovú matematickú plochu.
No Newtonovi sa to bez problémov aj podarilo.
Každý literárne číslovkový matematik na svete tvrdí, že limitným podielom hodnoty literárnej kocky x3, sú tri literárne plochy, čiže 3 x2.
Z hore uvedených exaktných argumentov vyplýva záver, že teoretický základ Diferenciálneho počtu, tvorí nekonečná (teda rafinovaná, ale hlavne neexistujúca) postupnosť, ktorej prvé číslo má o jeden stupeň vyššiu exponenciálnu hodnotu, ako jej posledné, čiže limitné číslo.
Ak ten totálny matematický nezmysel nikomu na svete nevadí, to ešte neznamená že ide o vec normálnu a harmonizujúcu so zákonmi a princípmi materiálnej prírody.
To ešte neznamená, že tento matematický blud akceptuje aj sám pán Boh.
Ibaže s tým totálnym materiálnym nezmyslom nesúhlasím ani ja, teda moja vedecká svätosť a bezbrehá geniálna genialita a pritom aj moja ničím neopodstatnená bezbrehá ľudská skromnosť.
Takže moja otázka vážený pán akademik Anatolij Dvurčenskij, znie nasledovne:
Postupnosť takých matematických čísel, ktorá mení exponent jedného člena postupnosti, je postupnosť mentálne normálna?
-------------------------------------------------------------------------
DVURČENSKIJ: Moja kontra otázka znie nasledovne: Vy poznáte mentálne normálnu postupnosť a mentálne normálny postup derivácie a integrácie funkcií?
Ak áno predložte ho.
-------------------------------------------------------------------------
JÁRAY: Ten normálny postup materialistickej derivácie. predložím v štvrtom telepatickom dialógu s vami.
--------------------------------------------------------------------------
Vážený a veľmi múdry čitateľ týchto telepatických a kauzálnych dialógov. Bol si prozreteľnosťou obdarený nesmiernou múdrosťou, plynúcou z obsahu týchto dialógov.
Nenechaj si tú múdrosť sebecky, len pre seba, odporuč ju aj svojím priateľom a dobrým známym. Tým pádom odpustia sa ti hriechy, kvôli ktorým by si sa dostal do očistca, či nebodaj priamo do pekla.
Boh si cení iba ľudské činy a nie ľudské reči.
Diskusia je možná na nasledovnej adrese:
