Analýza obsahu troch zákonov pohybu báčika Izáka Newtona.
Keďže krutá každodenná prax dokazuje to, že už aj elementárne zákony fyziky nie sú ľudskou spoločnosťou jednotne pochopené a preto sú na školách a univerzitách vysvetľované rôznymi spôsobmi, rozhodol som sa uviesť pravý obsah týchto elementárnych fyzikálnych zákonov a to v snahe o ich jednotný výklad celou ľudskou spoločnosťou.
Na úvod uvádzam pravý obsah Prvého Newtonovho zákona pohybu.
Prvý Newtonov zákon pohybu, alebo Zákon zotrvačnosti.
Izák Newton (relativistický fyzik) stal sa svetoznámym vedcom svojimi tromi zákonmi relatívneho (preto iba očami videného) pohybu materiálnych telies.
Prvý Newtonov zákon relatívneho pohybu, „Zákon zotrvačného samopohybu“ materiálnych telies, je zákonom ktorý pojednáva výlučne iba o očami videnom samopohybe materiálnych telies. V skutočnosti je to zákon iba o očnej ilúzii pohybu materiálnych telies.
Prvý Newtonov zákon relatívneho pohybu materiálnych telies je dvojitým zákonom, ktorý sa skladá z týchto dvoch pod zákonov:
Prvý Newtonov pod zákon „Zákona zotrvačného samopohybu“ materiálnych telies pojednáva iba o očami videnom rovnomernom, priamočiarom samopohybe materiálnych telies.
Druhý Newtonov pod zákon „Zákon zotrvačného samopohybu“ materiálnych telies pojednáva iba o očami videnom nehybnom stave materiálnych telies.
Súhrnné znenie prvého Newtonovho zákona relatívneho, iba očami videného samopohybu pohybu materiálnych telies z fyzikálneho, čiže z vedeckého, z experimentálneho, prístrojmi merateľného hľadiska je nasledovne:
V uzavretej miestnosti, (v kabíne rakety) ktorá sa vznáša v kozmickom priestore (mimo gravitačných polí), nedokážeme pomocou žiadnych, ani najmodernejších meracích prístrojov vôbec nič nenamerať, čo by sa týkalo určenia smeru ako aj veľkosti rýchlosti rovnomerného pohybu miestnosti (kabíny rakety) kozmickým priestorom. Z toho dôvodu musíme (chtiac, nechtiac) konštatovať, že:
Uzavretá miestnosť, (či kabína rakety), stojí nehybne vo vesmíre.
ale súčasne aj to, že:
Uzavretá miestnosť, (či kabína rakety), pohybuje sa vesmírom rovnomerným a priamočiarym pohybom, neznámym smerom, ako aj neznámou rýchlosťou.
Podľa Newtona tie dva neoprávnene rôzne pomenované, pritom iba očami videné dva rôzne pohybové stavy materiálnych telies nedokážeme vedeckým, čiže experimentálnym spôsobom od seba odlíšiť a to ani pomocou najmodernejších meracích prístrojov, lebo ani pomocou nich nedokážeme vôbec nič namerať, čo by nasvedčovalo tomu, že tie dve, i keď neoprávnene rôzne pomenované pohybové stavy materiálnych telies majú aj dve rôzne fyzikálne (prístrojmi merateľné) vlastnosti, ktoré by oprávňovali ich rôzne pomenovania.
Z uvedeného dôvodu Newton došiel k (logickému, úspornému) záveru, že nič sa vo fyzike nestane, keď tieto dva neoprávnene rôzne pomenované, i keď iba očami videné dva rôzne pohybové stavy materiálnych telies zjednotí do jediného (úsporného) zákona, ktorého obsahom bude konštatovanie, že každé teleso, ktoré sa pohybuje rovnomerným, priamočiarym samopohybom, v skutočnosti stojí na jednom mieste vo vesmíre a naopak.
Newton svojim prvým zákonom pohybu zotrel, zahmlil experimentom nedokázateľné, prístrojmi nemerateľné (a preto neexistujúce) rozdiely medzi nehybnosťou a rovnomerným priamočiarym pohybom materiálnych telies, tým, že pre obidva rôzne pomenované pohybové stavy materiálnych telies určil iba jeden zákon a to „Zákon zotrvačnosti“, čiže „Zákon zotrvačného samopohybu“ materiálnych telies.
Zákon o Zotrvačnej nehybnosti telies, úmyselne vynechal.
Zákon zotrvačnosti, alebo prvý pohybový zákon, alebo prvý Newtonov zákon, alebo princíp zotrvačnosti, je jeden z troch Newtonových pohybových zákonov a tvrdí nasledovné:
„Každý hmotný bod zotrváva v pokoji, alebo v rovnomernom priamočiarom pohybe, kým nie je nútený vonkajšími príčinami tento svoj stav zmeniť.“
Toto je citát z Wikipédie.
Správne znenie Newtonovho zákona zotrvačného pohybu malo by malo byť nasledovne:
„Každý hmotný bod zotrváva v pokoji a súčasne aj v rovnomernom priamočiarom pohybe, kým nie je nútený vonkajšími príčinami tento svoj stav zmeniť.“
Toto je môj súkromný citát.
Preto pravým obsahom prvého Newtonovho zákona relatívneho (iba očami videného) samo pohybu materiálnych telies je jeho nevyslovené tvrdenie, že telesá konajúce zotrvačný samopohyb nachádzajú sa naraz v dvojitom, čiže v duálnom pohybovom stave.
V experimentálnej praxi to znamená iba toľko, že telesá podliehajúce Prvému Newtonovmu zákonu pohybu, naraz v jednom čase sa pohybujú, ale aj sa nepohybujú.
(A psychiatri jeho doby mlčali a mlčia aj v súčasnosti.)
To preto, lebo existenciu jedného i druhého (diametrálne odlišného) pohybového stavu materiálnych telies, nedokážeme vedeckým - experimentálnym spôsobom, čiže ani pomocou najmodernejších meracích prístrojov od seba odlíšiť.
Tým pádom ale vedeckým - experimentálnym spôsobom nevieme dokázať ani len samotnú existenciu pohybu ako aj existenciu nehybnosti telies.
Z toho dôvodu Prvý Newtonov zákon pohybu, nemôže byť zákonom pohybu materiálnych telies.
Prvý Newtonov zákon pohybu, je iba zákonom očnej ilúzii pohybu materiálnych telies, ktorý s experimentálnou vedou nemá vôbec nič spoločného.
Problémom je už aj nesprávne pomenovanie prvého Newtonovho zákona.
To však v zmysle samotných fyzikálnych kritérií určených na overenie pravdivosti fyzikálnych záverov (fyzikálnych zákonov) znamená iba toľko, že už aj obsah prvého zákona fyziky, prvého Newtonovho zákona, „Zákona zotrvačného nepohyblivého samopohybu materiálnych telies“,
je experimentom nedokázateľný blud,
ako všetky fyzikálne závery a zákony + teórie, ktorých pravdivosť sa nedá experimentálne dokázať. (Iba očami vidieť.)
Už aj prvý zákon relativistickej fyziky je evidentný blud, preto že sa nezakladá na experimentom overených parametroch, ale iba na primitívnej očnej ilúzii pohybu materiálnych telies.
Ako sa mohlo stať, že super bludný (experimentom nedokázateľný) obsah už aj prvého zákona relativistickej fyziky, nikto za uplynulých 300 rokov si ani len nevšimol.
Ako sa mohlo stať, že bludný obsah už aj prvého zákona relativistickej fyziky sa vyučuje aj v súčasnosti na školách a univerzitách ako experimentom overená pravda, i keď ani jeden postulát toho zákona sa nedá experimentálne dokázať.
Čo je dokonca pravým obsahom (odkazom) toho zákona.
Odpoveď je strašne jednoduchá. To sa mohlo stáť preto, lebo učitelia relativistickej fyziky, ako aj zamestnanci relativistického Fyzikálneho Ústavu SAV, sú mentálne nespôsobilí na výkon ich povolania.
Sú to absolútni fyzikálni ********.
Sú to biologické magnetofóny, bezducho opakujúce texty učebníc fyziky.
Ako je potom možné od tých fyzikálnych ******** očakávať reálny náhľad na absolútne postuláty materiálnej prírody.
Zotrvávanie týchto fyzikálnych ******** vo svojich povolaniach nakoniec uvedie spoločnosť do morálnej i ekonomickej záhuby.
********* v štátnej službe je horší ako triedny nepriateľ, alebo náboženský fanatik.
To píšem preto lebo ja viem pomocou experimentu dokázať bludný obsah už aj prvého Newtonovho zákona.
Ja viem pomocou experimentu dokázať rozdiel medzi absolútnymi rýchlosťami pohybu telies.
Ibaže na ten experimentálny dôkaz ******** z vedecko - akademickej obce reagujú ako teľa na novo natreté vráta, čiže mlčia, alebo bučia.
Ani prokuratúra s tými „vedeckými“ ********* nevie si dať rady.
