Pravdivosť tohto princípu plynie z nasledovnej „geniálnej“ úvahy Alberta Einsteina:
„Keď vypustíme z ruky predmet (dýmku) z výšky jedného metra (1m) nad povrchom Zeme, (kde pôsobí gravitačné zrýchlenie g = 9,81m/sec2), alebo keď vypustíme z ruky ten istý predmet (dýmku) z výšky jedného metra (1m) nad podlahou rakety, ktorá sa pohybuje zrýchlením a = 9,81m/sec 2, tak v obidvoch prípadoch to teleso (dýmka) prekoná dráhu jedného metra za úplne rovnaký čas.“
Z tejto svojej „geniálnej“ úvahy potom Einstein vyvodil záver, že zotrvačná a gravitačná hmotnosť telies je identická, teda ekvivalentná, (uhoď ako prašť) čiže rovnicová.
Na základe tohto záveru potom Einstein vyhlásil, že všetky fyzikálne interakcie prebiehajúce v gravitačnej sústave, sú totožné - ekvivalentné s fyzikálnymi interakciami prebiehajúcim v zrýchľujúcich sa sústavách, napríklad aj v raketách.
No a na tejto svojej „geniálnej“ úvahe si potom A. Einstein vytvoril aparát Obecnej teórie relativity a stal sa najväčším géniom ľudstva všetkých čias. (Iba pre mňa nie.)
Toto tvrdenie Alberta Einsteina sa nedá vyvrátiť, ani pomocou toho jediného kritéria pravdivosti, teda ani pomocou experimentu, lebo žiadaním experimentom nikto nedokáže vykázať opak tohto konkrétneho tvrdenia. (Je nemerateľne malé.)
Na šťastie existuje aj taký vedný odbor, zvaný matematika, ktorý svojou logikou dokáže odhaliť mylnosť aj nemerateľných argumentov "geniálnych" úvah a to bez exaktného experimentálneho dôkazu.
V tom je matematika nenahraditeľná pri skúmaní materiálnej prírody.
Čo teda hovorí matematika na „geniálnu“ úvahu A. Einsteina vo veci Princípu ekvivalencie, čiže vo veci padania telies (jeho dýmky) v gravitačnom poli Zeme a v ekvivalentne zrýchlej rakete.
Matematika hovorí toto:
Na povrchu Zeme, intenzita gravitačného poľa, je vyjadrená hodnotou g = M.m/R2.
Pričom M je hmotnosť Zeme, m je hmotnosť experimentálneho predmetu (Einsteinovej dýmky) a R je vzdialenosť povrchu Zeme od jej stredu, pri hladine mora.
Intenzita gravitačného poľa na povrchu Zeme, pri hladine mora, má hodnotu g = 9,81m.sec-2.
S narastaním vzdialenosti od povrchu Zeme, intenzita gravitačného poľa Zeme klesá štvorcom vzdialenosti.
Potom jej hodnotu matematicky zapisujeme rovnicou g = M.m/(R+x)2.
Z toho potom teoreticky, matematicky plynie, že vo výške jedného metra od povrchu Zeme, intenzita gravitačného poľa Zeme je menšia ako na jej povrchu, lebo v matematike nemôže platiť rovnosť medzi hodnotami M.m/R2 = M.m/(R+1)2.
Rozdiel intenzity gravitačného poľa na povrchu Zeme a vo výške jedného metra ( 1m ) od povrchu Zeme, nie je schopný nikto na svete identifikovať pomocou experimentu, teda pomocou meracieho prístroja.
Je tak strašne malá, že je prístrojmi nemerateľná.
Alle pomocou matematiky je to ale úplná hračka.
Vráťme sa ale k rakete, ktorá sa pohybuje takým zrýchlením, aké je na povrchu Zeme, teda zrýchlením a = M.m/R2.
Keďže hodnota a = M.m/R2, je v zmysle matematiky väčšia ako hodnota g =M.m/(R+1)2, je jasné, že teleso (Einsteinova dýmka) spustené z výšky jedného metra (1m) spadne na dlážku rakety skôr ako teleso spustené na povrch Zeme z výšky jedného metra (1m).
Ešte väčšie rozdiely vzniknú vtedy, keď telesá (viac Einsteinových dýmek) v obidvoch uvedených sústavách budú padať z väčšej (až kozmickej) výšky.
Ak by sme pustili naraz rovnako hmotné telesá z rôznych (kozmických) výšok nad povrchom Zem, tak na ne by pôsobila rôzne veľká (a preto ľahko zmerateľná) gravitačná intenzita (príťažlivá sila) Zeme.
Ak by sme pustili naraz rovnaké telesá z tých istých rôznych (kozmických) výšok nad podlahou rakety, pohybujúcou sa zrýchlením a = 9,81m.sec-2, tak tie telesá by sa pohybovali smerom k podlahe tak, ako by na ne pôsobilo vždy úplne rovnaké zrýchlenie a to bez rozdielu ich vzdialenosti od podlahy rakety.
No to je ale dosť veľký rozdiel na to, aby sme mechanizmus zrýchlenia v gravitačnom poli a mechanizmus zrýchlenia v rakete považovali za identický za ekvivalentný, už len preto, že takýto rozdiel sa dá bez problémov identifikovať aj pomocou experimentu, teda aj pomocou nepresných meracích prístrojov, ak je on aplikovaný na väčších vzdialenostiach od povrchu Zeme a od podlahy rakety.
To preto, lebo kým v gravitačnom poli telesá sa skutočne pohybujú a to naviac absolútným pohybom k povrchu Zeme, tak v prípade rakety sa ani len nehnú z miesta, pričom iba podlaha rakety sa blíži k všetkým tým telesám rovnakým rýchlením a to bez rozdielu ich vzdialenosti od podlahy rakety. To všeko preto, lebo oni sa pohybujú k podlahe rakety iba vizuálne, iba relatívne.
A to je k sakru nejakej rozdíl, že jó..
Až bude platiť matematická rovnosť medzi hodnotami M.m/R2 = M.m/(R+1)2, až potom bude platiť aj „geniálna“ úvaha Alberta Einsteina o ekvivalencii fyzikálnych procesoch prebiehajúcich v gravitačnom poli a v zrýchlených (neinerciálnych) sústavách, napríklad aj v raketách.
Zatiaľ táto rovnosť v matematike neplatí a preto zatiaľ nemôže platiť ani pravdivosť Einsteinovej Obecnej teórie relativity, ktorá stojí i padá s pravdivosťou tejto rovnosti.
Aký je rozdiel medzi pohybom hmoty v gravitačnom poli Zeme a pohybom hmoty v zrýchlenej rakete, taký je rozdiel medzi absolútnym a relatívnym pohybom hmoty vo vesmíre.
Ide o principiálny rozdiel.
Einsteinova Obecná teória relativity bude platiť „Až keď naprší a uschne“.
Žiaľ ani tento exaktný a každým človekom na Zemi experimentálne overiteľný dôkaz, nič nezmení na tom, že experimentom vyvrátené bludy hlásajúci Bertík od Einsteinov bude považovaný aj naďalej za nadľudského génia.
Žiaľ ani tento exaktný a každým človekom na Zemi experimentálne overiteľný dôkaz nič nezmení na tom, aby ľudstvo jedného korunovaného hlupáka prestalo považovať za génia.
A v tom spočíva bieda súčasnej zrelativizovanej ľudskej civilizácie.
Již vzhůru Einsteinem ohloupeni této Zemně….
