aaaaaa
aaaaaa
Štvorrozmerný časopriestor a trojrozmerný materiálny priestor.
--------------------------------------------
V článku „Latentná hmotnosť telies“, spochybňujem zdravý rozum Izáka Newtona a jeho nasledovníkov, analytickým posudkom jeho zákonov pohybu hmoty, v ktorých Newton, v rozpore s existenčným zákonom prírody, Zákonom kauzality, akceptuje nekonečne veľkú rýchlosť šírenia svetla, ale aj nekonečne veľkú rýchlosť šírenia silových impulzov a to konkrétne vo svojom treťom zákone pohybu, v Zákone akcie a reakcie, svojim tvrdením, že:
„Na impulz sily akcie, okamžite, naraz vzniká rovnako veľká sila reakcie a naraz, okamžite aj zaniká“.
(To by ale znamenalo, že v okamihu vzniku sily reakcie, musela by súčasne sila reakcie aj zaniknúť, čiže nemala by čas na existenciu.)
Slabý, až kvantomechanický (štatistický) algoritmus myslenia I. Newtona exaktne dokážem aj obsahom tohto článku, pod názvom:
"Štvorrozmerný časopriestor a trojrozmerný materiálny priestor".
--------------------------------------------
Ako je všeobecne známe, zakladateľov matematiky, starých Grékov trápila pre nich nevysvetliteľná otázka formy existencie, ale hlavne tvaru viac ako trojrozmerných materiálnych (či geometrických) objektov.
Dnes už táto otázka nikoho netrápi. Dnes už väčšina ľudí presvedčene hovorí, že štvrtým rozmerom materiálnej prírody je čas.
--------------------------------------------
To by mohla byť aj pravda, no iba za podmienky, keby niekto zo štátom platených a obecne autoritu vedca užívajúci ľudský jedinec, ten štvrtý časový rozmer prírody, vedel aj vecne interpretovať, čiže keby niektorý vedec vedel vysvetliť, aký konkrétny rozdiel je medzi trojrozmerným materiálnym priestorom a štvorrozmerným materiálnym časopriestorom.
To ale žiaľ, okrem mňa, nikto na svete nevie reálne vysvetliť.
--------------------------------------------
Skôr než ja podám príslušné vysvetlenie na danú otázku, musím uviesť všeobecne uznávane poznatky ľudstva o hmote, priestore a čase.
Drvivá väčšina ľudstva kozmický priestor chápeme ako nekonečne veľkú, prázdnu a ničím neohraničenú miestnosť, v ktorej sa nachádzajú trojrozmerné, materiálne objekty, ale aj elektromagnetické pole, ktorého súčasťou je aj svetlo.
--------------------------------------------
O vlastnostiach, rozmeroch a veku kozmického priestoru, dozvedáme sa hlavne, ak nie výlučne, iba pomocou svetla, konkrétne pomocou kvánt elektromagnetického poľa, teda pomocou fotónov, ktoré sa šíria konštantou rýchlosťou, rýchlosťou sveta vo vesmírnom vákuu.
(V elektromagnetickom poli vesmíru.)
Ľudstvo z intuitívnej praxi konštatuje, že prázdny a vákuový kozmický priestor, je trojrozmerný, nakoľko sa v ňom môžeme pohybovať, či rozprestierať iba v troch na sebe kolmých smeroch, ale hlavne preto, že materiálne predmety nášho záujmu sú všetky trojrozmerné, ako človek sám.
Nie náhodou aj fotón sme náchylný považovať za trojrozmerný materiálny element.
--------------------------------------------
Takže teraz si už môžeme položiť nasledovnú otázku:
Ako ten náš trojrozmerný kozmický priestor dokáže ovplyvniť ten štvrtý rozmer, čiže čas?
--------------------------------------------
Poznateľnosť kozmického priestoru je preto funkciou rýchlosti svetla, čiže funkcie času. (v = s/t; dv = df(t)/dt)
Keby sa svetlo šírilo dvakrát rýchlejšie ako sa šíri teraz, tak by naše poznatky o vesmíre boli o dvakrát väčšie (videli by sme sa na dvakrát väčšie vzdialenosti kozmu)a naopak, keby sa svetlo šírilo o polovicu pomalšie, nevideli by sme z vesmíru to čo vidíme dnes.
Nás ale zaujíma v prvom rade to, aký by bol pre nás vesmír pri extrémnych hodnotách rýchlosti svetla. A tak si kladieme nasledovné dve otázky:
Aký by bol pre nás vesmír, keby sa v ňom šírilo svetlo nekonečne veľkou rýchlosťou?
Aký by bol pre nás vesmír, keby sa v ňom svetlu šírilo nulovou rýchlosťou?
To hlavne preto, lebo I. Newton, autor zákonov pohybu, bol zástancom nekonečne veľkej rýchlosti šírenia svetla i nekonečnej veľkej rýchlosti vzniku sily reakcie na impulz sily akcie.
(Ignorujúc pritom Zákon kauzality.)
--------------------------------------------
Pre mňa je v tejto kauze nepochopiteľné hlavne to, že prečo I. Newton, z ním akceptovanej, nekonečne veľkej rýchlosti svetla, nedokázal odvodiť taký istý logický záver, ku ktorému som sa dopracoval ja a to bez akýchkoľvek krkolomných teórii, iba logickou, determinalistickou dedukciou.
--------------------------------------------
Pre prípad, že v kozmickom priestore, čiže vo vákuovom vesmíre, svetlo by sa šírilo nekonečne veľkou rýchlosťou, tak v tom prípade, žili by sme v akejsi laterne magike, lebo pred naším nosom by sa nachádzali obrazy všetkých kozmických telies, ale keby sme na ne siahli rukou, zdali by sa nám nehmotné, teda nie všetky, lebo tie ktoré by reálne ležali v dosahu našich rúk, tak tie by sme vedeli aj reálne ohmatať.
V takom prípade, žil by sme v nekonečne malom, nekonečne stiesnenom, iba vizuálnom vesmíre, v ktorom by neexistovali dĺžkové rozdiely medzi kozmickými telesami. Všetko by sme videli iba plošne.
(Veľmi približne asi takto.)
---------------------------------------------
Pre prípad, žeby sa v kozmickom priestore, čiže vo vesmíre, svetlo šírilo nekonečne malou rýchlosťou, (ešte nie nulovou) všetky nebeské i pozemské telesá by sa nám zdali byť nekonečne vzdialené a nekonečne malé, pričom tie telesá, ktoré by boli reálne na dosah našej ruky, i keby sa nám zdali byť nekonečne vzdialené a nekonečne malé, tak by sme ich nahmatali v ich pôvodnej, reálnej, absolútnej trojrozmernej veľkosti.
V takom prípade, žil by sme v nekonečne rozľahlom, ale iba vizuálne rozľahlom vesmíre, v ktorom by zase neexistovali dĺžkové rozdiely medzi kozmickými telesami.
V takom prípade, všetko by sme videli iba rovnako vzdialené, teda rovnako nekonečne vzdialené.
---------------------------------------------
Na záver dalo by sa konštatovať, že čas ako štvrtý rozmer priestoru, dokáže jednoznačne ovplyvniť poznateľnosť, pozorovateľnosť vesmíru, no nedokáže lauter nič zmeniť na trojrozmernosti, čiže na absolútnych, objektívnych vlastnostiach materiálnych objektov.
V časopriestore s nulový parametrom času, teda iba v trojrozmernom kozmickom (bezčasovom) priestore, žijú napríklad slepci, pre ktorých poznateľnosť sveta je redukovaná iba na ohmatávanie reálnych trojrozmerných materiálnych objektov v úplnej tme.
Úplne tmavý priestor, v ktorom nevidíme úplne nič, ani čiernu kravu, ktorá je cez deň biela, tak to je taký priestor, v ktorom sa svetlo šíri nulovou rýchlosťou.
Slepci preto nie sú ovplyvnení, klamaní mylnými svetelnými efektmi elektromagnetického poľa vo forme odrazu fotónových kvánt.
Slepci nežijú v štvorrozmernom materiálnom časopriestore, lebo oni rozľahlosť vesmíru nevidia, nevidia ani nás vidiacich ľudí, i keď žijeme tesne vedľa nich a na viac v štvorrozmernom materiálnom časopriestore.
--------------------------------------------
Takže na záver sa dá jednoznačne konštatovať, že charakteristiku, či úroveň poznania, alebo pozorovania nášho kozmického priestoru, jednoznačne určuje, jednoznačne ovplyvňuje parameter zvaný čas a to práve veľkosťou rýchlosti šírenia kvánt elektromagnetického poľa, čiže aj veľkosťou rýchlosti šírenia svetla vo vesmíre.
--------------------------------------------
Tu sa implicitne vynára otázka, či pre získavanie pravdivých informácií o našom časopriestore, je najvhodnejšia rýchlosť, práve rýchlosť svetla?
Či mottom súčasnej relativistickej fyziky nie je náhodou veta:
"Akú (rýchlosť príroda) mala, takú dala".
--------------------------------------------
Z uvedeného teda plynie taký záver, že k určeniu reálnej predstavy o tom, ako by svet vyzeral pri nekonečnej rýchlosti svetla, alebo pri nulovej rýchlosti svetla, nie je potrebná žiadna genialita, stačí iba sucho aplikovať závery klasickej fyziky v praxi.
Preto mi nejde do hlavy, prečo tak nerozmýšľali aj géniovia vedy, menovite Izák Newton, či A. Einstein, ale ani nikto iný na svete, okrem jedného človeka na zemi a to neskonale skromného až hanblivého, no pritom geniálne - geniálneho (čiže normálneho) autora tohto článku.
(Ktorého ja osobne veľmi dobre poznám.)
Aj tu opísaná objektívna realita dokazuje, že miešať fyziku elektromagnetického poľa, s fyzikou telies v stave chemických prvkov, je neprípustné, scestné a zavádzajúce.
Štvorrozmerný časopriestor, má sa k trojrozmerným materiálnym objektom nachádzajúcich sa v ňom tak, ako sa má nebo ku gajdám.
(Jako nebe a dudy.)
--------------------------------------------
Newtonove zákony pohybu platia iba v nekonečne tesnom a iba v plošne videnom priestore, v ktorom sa svetlo šíri nekonečne veľkou rýchlosťou.
Einsteinove postuláty sa nezhodujú s Newtonovými kecmi jedine preto, že v nich rýchlosť svetla nie je nekonečná, ale menšia, skôr konečná, vyjadriteľná celým číslom.
Aj Einsteinove postuláty sú odvodené iba z vizuálnych efektov el. magnetického poľa a preto nemôžu byť objektívne reálne.
Objektívne reálne zákony prírody, nemajú nič spoločného s rýchlosťou svetla. Objektívne reálne zákony prírody nie sú zákonmi štvorrozmerného časopriestoru.
Objektívne reálne zákony prírody fungujú bezchybne aj v absolútnej tme. Materiálna príroda je slepá a hluchá.
Štvorrozmerný časopriestor potrebuje iba taký človek, ktorí dokáže vidieť prírodu jedine svojimi očami a nie však svojím rozumom, či svojou dušou!!!
Rozumom a dušou prírodu vidí zatiaľ jedine:
Jeho vedecká svätosť a Jeho neskonalá skromnosť,
Jeho..., Jeho...., Jeho..., Jeho...., Jeho..., Jeho....,
GRSc. Alexander Jozef JÁRAY, I.
a to preto, lebo on rozum i dušu má!!!
--------------------------------------------
Ak túto tému podrobím matematickým interpretácii, čiže ak matematikou dovolenými operáciami odstránim zo štvorrozmerného časopriestoru C(x3).t, štvrtý priestorový parameter čas (t1), tak dostanem nasledovné závery:
1.) C(x3).t1/t1 = C(x3).t
2.) C(x3).dt/dt = C(x3)
V prvom prípade dostávam úplne tmavý časopriestor a v druhom prípade ide o redukciu časopriestoru na geometrický tvar trojrozmerných materiálnych telies.
Ale to len tak mimochodom pre tých, ktorí bez matematiky neurobia ani ránu.
--------------------------------------------
A to už je úplný koniec.
Poznateľnosť kozmického priestoru je ovplyvnená výlučne rýchlosťou, akou sa vieme dopracovať k informáciám o vesmíre.
