sssssssss
ssssssssssss
Boli časy, keď o mne na Slovensku písali denne všetky noviny a to len preto, že v dobe divokej privatizácie nastolil som problém existencie definície absolútnej pravdy, odvodenej z existencie absolútneho pohybu hmoty, teda problém protirečiaci Einsteinovým „Geniálnym“ teóriám relativity pohybu hmoty.
Vtedy sa ku mne ozval jeden môj známy a povedal mi nasledovné slová:
Ja relatívny pohyb viem pochopiť, ale neviem pochopiť čo je to absolútny pohyb.
Ja som sa nad jeho slovami iba pousmial, lebo on mi svojimi slovami iba potvrdil, že on nevie ani to čo je relatívny pohyb.
Bez znalosti prvotnej definície absolútneho pohybu, nie je možné definovať jeho opak, teda sekundárny, relatívny pohyb hmoty.
Aby aj široká, laická, (kvôli učiteľom fyziky strašne, strašne tupá) nevedecká pospolitosť vedela čo je to absolútny pohyb a čo jeho opak, relatívny pohyb, uvádzam slávnu, ba až geniálnu, no hlavne jedinú, JÁRAYovú definíciu absolútneho pohybu hmoty.
V dávnych (v drevných) dobách, (keď sa voda sypala a piesok lial) Zem bola celým ľudstvom, (pod hrozbou trestu smrti upálením) považovaná za nehybný stred celého vesmíru, okolo ktorého sa všetky ostatné nebeské telesá pohybovali s pokorou a oddane po rôznych nebeských sférach, po rôznych kruhových dráhach. (Nebeských sférach.)
Preto v tých drevných dobách, rýchlosť pohybu každého telesa vo vesmíre bola jednoznačne zadefinovaná, jednoznačne za definovateľná. (Bohom stanovená.)
Čo ležalo nehybne na povrchu Zeme, to bolo nehybné aj v celom vesmíre.
Čo sa pohybovalo po povrchu Zeme, určitou rýchlosťou a určitým smerom, vzhľadom k povrchu (nehybnej) Zeme, tak tá jeho rýchlosť i ten jeho smer pohybu, boli súčasne aj jeho jedinou vesmírnou rýchlosťou, ale aj jediným smerom jeho pohybu vo vesmíre.
Takýto pohyb telesa, jedinou vesmírnou rýchlosťou a jediným vesmírnym smerom, nazýva sa, (ale iba v súčasnosti) absolútnym pohybom telesa.
Absolútny pohyb telesa v drevných časoch bol jediným možným pohybom telies vo vesmíre a tak v drevných dobách pohyb telies nepotreboval žiadny prívlastok, žiadne dodatočné pomenovanie.
Pohyb bol proste iba pohybom. (I keď pohybom absolútnym.)
Absolútna rýchlosť i absolútny smer pohybu telies, v drevných časoch, boli odvodené od ich rýchlosti a ich smeru pohybu, vzhľadom k povrchu nehybnej Zeme.
Čiže v drevných časoch (keď sa ešte mačky priatelili so psami) telesá sa pohybovali iba jedinou vesmírnou rýchlosťou a iba jediným vesmírnym smerom, ktorého veľkosť a smer boli totožné s ich rýchlosťou a smerom vzhľadom k povrchu nehybnej Zeme.
Bez existencie nehybného vzťažného telesa (bez existencie nehybnej vzťažnej sústavy) vo vesmíre, (bez existencie nehybnej Zeme) nebolo by možne určiť (v drevných dobách) jedinú a preto absolútnu vesmírnu rýchlosť pohybu hmoty a tým pádom nebolo by možné ani zadefinovať pohyb hmoty vesmírom.
Po tom, čo Koperník, roku 1543 vyslovil predpoklad, premisu, či fanatickú vieru (fanatickú premisu) v to, že Zem nie je nehybným stredom vesmíru, ale že tým nehybným stredom (s vysokou pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou) je slnko, výpočet absolútnej rýchlosti telies, pohybujúcich sa na povrchu Zeme, trochu sa skomplikoval, lebo absolútnu rýchlosť telesa potom už tvorili dve zložky a to rýchlosť vzhľadom k povrchu Zeme, plus rýchlosť pohybu Zeme vzhľadom na nehybné slnko.
Keď sa ale zistilo, že ani slnko nestojí nehybne vo vesmíre, ale že aj ono sa pohybuje okolo stredu galaxie, ktorá tiež nie je nehybná, ktorá sa tiež pohybuje určitou rýchlosťou vesmírom, a.t.d. potom pojem jedinej vesmírnej rýchlosti telies, čiže pojem absolútneho pohybu hmoty, stratil svoj zmysel.
Potom sa vo fyzike začal používať úplne nový a dovtedy neznámi termín a to termín: relatívny pohyb telies, ktorého veľkosť rýchlosti a smer boli odvodené iba vzhľadom na svojvoľne vybranú vzťažnú sústavu.
Teleso pohybujúce sa relatívnou rýchlosťou vzhľadom k jednému telesu, môže mať úplne inú relatívnu rýchlosť pohybu vzhľadom k inému telesu.
Teleso pohybujúce sa relatívnym pohybom, môže mať nekonečne veľa rôznych rýchlosti v nekonečne veľa rôznych smeroch, vzťahom k nekonečne veľkému počtu vesmírnych telies (vzťažných sústav) a to v jednom, reálnom čase. (On line, čiže naraz.)
A práve v tej nekonečnej rozmanitosti rýchlosti a smerov pohybu jedného telesa v jednom čase, naraz, tkvie čaro, či skôr totálna nezmyselnosť relativity pohybu hmoty, ktorú môj priateľ bez problémov vedel pochopiť.
No a teraz nasleduje "slávna a neomylná" a zatiaľ jediná definícia absolútneho pohybu hmoty:
JÁRAYova definícia absolútneho pohybu hmoty:
"Teleso pohybujúce sa absolútnou pohybom, môže mať iba jedinú vesmírnu rýchlosť a iba jediný vesmírny smer vzhľadom k takému telesu, u ktorého jednoznačne poznáme veľkosť a smer jeho jedinej vesmírnej absolútnej rýchlosti, alebo tomu aspoň fanaticky veríme že tú jeho absolútnu rýchlosť a smer poznáme."
(Viera sa vo vede nazýva ako „Premisa“).
Z jedinečnej a geniálnej JÁRAYovej definície absolútneho pohybu hmoty, ale explicitne, sekundárne, druhotne, vyplýva aj to, že absolútny pohyb hmoty nemôže existovať, ak u žiadneho telesa vo vesmíre nepoznáme jeho jedinú absolútnu vesmírnu rýchlosť.
(Ak pomocou experimentu nevieme dokázať, že to naše vzťažné teleso stojí nehybne v časopriestore, alebo či sa pohybuje konkrétnou, konštantnou, zotrvačnou (Božou) absolútnou rýchlosťou vo vesmíre.)
Keďže ani u jediného telesa vo vesmíre, nevieme (to v žiadnom prípade neplatí na geniálneho - génia, veľmi, veľmi skromného GRSc. Alexandra JÁRAYa) vedeckým spôsobom dokázať veľkosť a smer jeho vesmírneho, absolútneho pohybu, lebo pomocou žiadneho experimentu nevieme dokázať, (to v žiadnom prípade neplatí na geniálne - geniálneho, veľmi, veľmi skromného GRSc. Alexandra JÁRAYa) či teleso stojí nehybne vo vesmíre, alebo či sa pohybuje konštantnou inerciálnou, zotrvačnou rýchlosťou vo vesmíre, tak musíme sucho, smutne a rezignovane konštatovať, že každý pohyb vo vesmíre je iba pohybom relatívnym, tak ako tvrdili Galileo vo svojom princípe relativity pohybu a ako to tvrdil aj Einstein vo svojich dvoch teóriách relativity pohybu.
Keďže musíme je veľký pán, ale nemusíme je ešte väčší, skúsme sa na vec pozrieť práve pomocou analýzy Einsteinovej špeciálnej teórii relativity, ktorej základným pilierom je stála, konštantná, čiže jediná (preto absolútna) rýchlosť pohybu svetla vo vákuovom vesmíre.
Postupujme výnimočne geniálnou úvahou najväčšieho fyzika všetkých dôb, geniálneho - génia, veľmi, veľmi skromného, GRSc. Alexandra JÁRAY.
Nasleduje geniálna "JÁRAYova úvaha":
Keby sme vedeli experimentálne dokázať, že určité teleso vo vesmíre nie je v kľude, nie je v nehybnom stave, ale že ono sa pohybuje konkrétnou, jedinou vesmírnou a preto absolútnou rýchlosťou, napríklad 1m/sec, tak by sme bez problémov vedeli odvodiť absolútne rýchlosti všetkých ostatných telies vo vesmíre vzhľadom k (absolútnej) rýchlosti toho telesa.
Keby sme vedeli experimentálne dokázať, že určité teleso vo vesmíre nie je v kľude, nie je v nehybnom stave, ale že ono sa pohybuje konkrétnou, jedinou vesmírnou a preto absolútnou rýchlosťou, napríklad 100 km/sec, aj tak by sme bez problémov vedeli odvodiť absolútne rýchlosti všetkých telies vo vesmíre vzhľadom k rýchlosti toho telesa.
Keby sme vedeli experimentálne dokázať, že určité teleso vo vesmíre nie je v kľude, nie je v nehybnom, ale že ono sa pohybuje konkrétnou, jedinou vesmírnou a preto absolútnou rýchlosťou, napríklad 300 000 km/sec, ešte aj tak by sme bez neprekonateľných problémov vedeli odvodiť absolútne rýchlosti všetkých telies vo vesmíre vzhľadom k rýchlosti toho telesa.
I keď sme zatiaľ vo vesmíre nespozorovali žiadne teleso, ktoré by sa vesmírom pohybovalo jedinou vesmírnou a preto absolútnou rýchlosťou, konkrétne rýchlosťou 300 000 km/sec, nemusíme strácať nádej, nemusíme klesať na duchu, nemusíme ihneď myslieť na sebe vraždu skokom pod vlak rýchlika, či pražského metra, lebo nič zlého sa nedeje.
Vo vesmíre totiž existuje experimentom identifikovateľný prúd fotónov, ktoré majú tú zvláštnu, ba až výnimočnú vlastnosť, že oni sa vesmírom pohybujú jedinou, vždy konštantnou vesmírnou a preto absolútnou rýchlosťou a to konkrétne rýchlosťou 300 000 km/sec, ktorú fyzika prezentuje ako stálu rýchlosť svetla vo vesmíre.
Na tú stálu, jedinú a preto absolútnu rýchlosť svetla vo vesmíre, prišiel "Báťuška Bertík" z rodu Einsteinovcov. (Albert Von Einstein.)
A teraz div sa svete. Súčasná fyzika aj napriek tomu (ako rozumu zbavená) tvrdí, že na túto stálu a jedinú a preto absolútnu rýchlosť sveta, nedajú sa vzťahovať absolútne rýchlosti ostatných telies vo vesmíre a to preto, že tá absolútna rýchlosť svetla je v prvom rade veľmi vysoká rýchlosť a nie celkom materiálna rýchlosť a čo je ešte horšie (na potvoru fyzikov celého sveta, okrem GRSc. A. JÁRAYa.) táto stála vesmírna rýchlosť svetla, je tiež iba rýchlosť relatívna.
No kardinálnym problémom súčasnej vedy je to, že fyzici celého nevedia čo je to absolútny pohyb (v žiadnej škole ne svete sa geniálna JÁRAYova definícia absolútneho pohybu neučí) a tak oni, absolútnu, teda jedinú vesmírnu rýchlosť svetla, sú automaticky nútený považovať (klasifikovať za im jedine známu a na školách vyučovanú rýchlosť, čiže) za rýchlosť relatívnu. Za pomnožnú rýchlosť.
No keď sa hociktorého fyzika spýtate: Pajtášik relatívny fyzik, vzhľadom k čomu je rýchlosť svetla rýchlosťou relatívnou? Namiesto odpovedi nastane hrobové ticho, alebo oni povedia, ty si nás teraz poriadne poplietol, takú otázku nám ešte doteraz nikto nedal a z miznú v nedohľadne.
Veľmi smutným paradoxom, veľmi smutným protirečením súčasnej relativistickej fyziky je to, že základným pilierom, údajne geniálnej, Einsteinovej špeciálnej teórie relativity pohybu je absolútna, jediná rýchlosť pohybu svetla vesmírom.
(Že základnou vlastnosťou Einsteinovho vynikajúceho cukru je jeho prenikavá slaná chuť.)
(Ha-ha-ha, he-he-he, hi-hi-hi, ho-ho-ho, hu-hu-hu.)
Čo dokazuje, že geniálny Albert Einstein nevedel ani to, aký je rozdiel medzi absolútnym a relatívnym pohybom hmoty.
A po ňom to nevie ani žiadny fyzik, ale ani žiadny metafyzik na svete.
Česť jednej (niekoľko krát už uvádzanej, svetlej) výnimke.
Einstein, v skutočnosti zadefinoval (primitívnu) teóriu absolútneho pohybu hmoty, o čom ale nemal ani potuchy.
Až tak slabomyseľným jedincom bol Albert Einstein.
Nie náhodou ostaní slabomyseľní jedinci mu za túto jeho (slabomyseľnú) teóriu udelili slabomyseľnú Nobelovu cenu.
Amen.
