Keď (profesorovi matematiky a fyziky na univerzite v Pise) Galileovi hrozilo verejné upálenie za šírenie "bludu o pohybe Zeme okolo slnka", čiže za propagáciu Koperníkovej heliocentrickej sústavy, Galileo dobrovoľne a kajúcne odvolal pravdivosť Koperníkovej heliocentrickej sústavy a to z jediného prostého dôvodu. Galileo ani rotáciu Zeme okolo jej osi, ale ani pohyb Zeme okolo slnka nevedel vedeckou metódou, čiže experimentálne obhájiť.
Dnes už vieme, že Foukaltovym kyvadlom dá sa dokázať veľmi jednoducho rotácia Zeme okolo svojej osi.
Následne (iba pre vedeckú obec) Galileo vyhlásil, že uvedené pohyby Zeme sa nedajú experimentálne dokázať, lebo v tom prípade ide o zotrvačné pohyby a tie sú z fyzikálneho hľadiska (ani experimentom nerozoznateľné) úplne, demokraticky rovnaké.
Dnes sa tomu hovorí, že vo všetkých zotrvačných sústavách platia rovnaké fyzikálne rovnice.
Sedliacky rozum ale tento Galileov záver, čiže Galileov "Princíp relativity pohybu", spochybňuje tým, že ak jedno teleso má väčšiu (inú) rýchlosť (hybnosť) ako druhé, musí mať v sebe naakumulovanú aj väčšiu pohybovú energiu a ten rozdiel energetických potenciálov musí meniť fyzikálne rovnice.
Keby tomu tak nebolo, bol by narušený zákon zachovania energie. To preto lebo energia vynaložená na zrýchlený, či spomalený pohyb telesa by sa po ukončení zrýchlenia, či spomalenia telesa stratila v jednej, univerzálnej (demokratickej) rovnici zotrvačného pohybu, ktorá by bola spoločná pre všetky možné, ako aj rôzne veľké energetické hladiny (potenciály).
A práve tento sedliacky rozum, táto sedliacka, pritom dialektická filozofia, viedla aj fyzika (USA) Michelsona k spochybneniu Galieovho "Princípu relativity pohybu" a to k experimentálnému spôsobu zmerania absolútneho pohybu Zeme voči nehybnému éteru pomocou pohybu svetla v tom éteri. (Pomocou prístroja zvaného spektrometer.)
Výsledok Michelsonovho experimentu bol šokujúci, lebo vykázal nečakaný výsledok a to ten, že Zem stojí nehybne vo vesmíre (v nehybnom éteri), to zase preto, lebo svetlo sa šíri vo všetkých smeroch rovnakou rýchlosťou. (Čo by sa pri pohybe Zeme v nehybnom éteri nemohlo - nesmelo stať.)
Keďže v akademických kruhoch výsledok Michelsonovho experimentu sa ticho ignoroval, jeho vysvetlenie stalo sa výnimočnou výzvou pre fyzikov tretej kategórie, akým práve vtedy bol aj Albert Einstein.
Výsledok Michelsonovho experimentu dal sa vysvetliť aj Lorentzovými rovnicami z ktorých vyplývalo to, že rýchlosť pohybu telies vplýva aj na zmenu ich rozmerov (aj na zmenu ich geometrie), lenže v tom prípade by sa z tej zmeny geometrie telesa, dala určiť konkrétna, absolútna, kozmická rýchlosť pohybu telesa, čo by zase protirečilo Galieovmu "Princípu relativity pohybu".
Uvediem konkrétny príklad. Podľa Lorentzových rovníc, vplyvom vysokej rýchlosti pohybu sústavy (kabiny kozmickej rakety), guľový tvar telesa by sa premenil na sploštenú guľu, čiže na elipsoid (spolu s kabínou rakety). No a z veľkosti sploštenia gule, dala by sa zistiť (odvodiť) jediná kozmická, absolútna rýchlosť pohybu telesa.
Práve preto Lorentz svojim rovniciam nepripisoval žiadnu dôležitosť pri vysvetlení absurdného výsledku Michelsonovho experimentu.
Do tejto pre vedu patovej situácie, vstúpil fyzikálny ofsajder, menom Albert Einsten a povedal toto: "Aby sa odstránila možnosť videnia sploštenia gule vplyvom nárastu absolútnej rýchlosti telesa, aby sa zachránila relativity pohybu všetkých zotrvačných pohybov telies, je potrebné zaviesť do fyziky ešte aj rovnicu zmeny plynutia času, vplyvom nárastu rýchlosti telesa."
Potom ten zmenený (ohnutý) čas bude vplývať aj na mozog pozorovateľa, nachádzajúceho sa v sústave pohybujúcej sa vysokou (zotrvačnou) rýchlosťou takým spôsobom, že on bude vidieť sploštenú guľu ako nesploštenú, ako normálnu guľu a preto bude tvrdiť, že aj v jeho sústave, ktorá sa pohybuje sa vysokou rýchlosťou, všetky fyzikálne rovnice sú také isté (demokratické) ako v sústave pohybujúcej sa nízkou rýchlosťou.
Tento mentálny výplod Einsteina, (tento jeho návod na fyzikálny podvod) Konrád Lorentz spak ruky zamietol ako nie reálny, ako nie logický. Tento mentálny výplod Einsteina (tento jeho návod na fyzikálny podvod) zamietli všetci vedci a vyhlásil ho za pavedca, čiže za bludára - heretika.
Napriek tomu, tento Einsteinov fyzikálny podvod je (dočasne) považovaný za pravdu materiálnej prírody, za pravdivý prírodný zákon.
Na záver uvádzam výroky fyzikov, ktorí boli rovesníci Einsteina.
Fyzik Gotthard Barth:
"Keby sme hneď zajtra vypustili Teóriu relativity z fyziky, nezostala by po nej žiadna medzera ...."
Fyzik Julio Palacios:
"Všeobecná teória relativity sprostredkuje fiktívne riešenia neexistujúcich problémov. Je to hokus-pokus."
Gotthard Barh:
"Najväčší problém teoretickej fyziky nepredstavujú Einsteinove teórie, ale to ako tento diletantský nezmysel mohol dobyť (ohlúpiť) celý svet."
Aj (+) pána profesora: Ctirada Klimčíka.
Tento článok reflektuje na obsah článku pána profesora Ctirada Klimčíka, ktorý sa nachádza na tejto web adrese:
https://ctiradklimcik.blog.sme.sk/c/458032/o-zmysle-pojmu-relativita-vo-fyzike.html
Vrelo odporučená literatúra:
https://jozefkamensky.blog.sme.sk/c/170868/Bol-Einstein-podvodnik.html
Článok sa priebežne aktualizuje.
