-
Túto diskusiu o fyzike a jej jazyku, matematike , dávam za vzor všetkým, ktorí sa odhodlajú vstupovať do diskusie o vedeckých veciach, ktoré sa v súčasnosti považujú vo vedecko akademickej obci za tabu , za nedotknuteľné, nespochybniteľné dogmy .
Môj oponent v tejto diskusii o fyzike, je vysokoškolsky vzdelaný jedinec pôsobiaci ako profesor na jednej slovenskej univerzite. On by ma mohol vysmiať v reakcii už na môj prvý diskusný príspevok a po vzore ostatných, málo rozmerných diskutérov, mohol by ma rovno poslať na psychiatrické vyšetrenie.
On to ale logicky neurobil, ale domáha sa ďalších konkrétnych argumentov na ktorých stojí moja (zatiaľ iba "poburujúca", či iba "chorobomyseľná") hypotéza kvantovej matematiky .
M atematiky budúcnosti .
Tak totiž koná každý rozumný človek, či je on laikom, alebo prírodovedným odborníkom.
Mottom tejto diskusie je: -
„Žijeme preto aby sme povzniesli svojho ducha a nie preto, aby sme ho nechali padnúť do relativistického morálneho bahna.“ -
Nasleduje otázka od môjho diskutujúceho oponenta v origináli: -
Otázka č.6:
Ako uvádzate, aby sa mohli správne pochopiť a rozvíjať prírodné vedy
ako fyzika a chémia, musí byť v prvom rade k dispozícii správny
matematický aparát. Vy presadzujete myšlienky tzv. materialistickej
(literárnej) matematiky a kriticky sa staviate k súčasným matematickým
abstrakciám. Aké druhy čísel a aké operácie s nimi sú akceptovateľné
pre Vaše ponímanie matematiky ?
M.I -
M oja odpoveď n a uvedenú otázku znie nasledovne:
---keď je zlá matematika------zlá je aj fyzika------keď je zlá matematika------zlá je aj fyzika------
Na úvod musím poznamenať, že materialistická matematika nie je slovnou, čiže l iterárnou matematikou , ale takou matematikou, v ktoréj čísla prezentujú konkrétnu, ustálenú, konečnú a všeobecne uzákonenú kvantovú materiálnu hodnotu a preto tieto čísla majú (musia mať aj) celočíselné a kladné exponenty v intervale <0,1,2,3 ,...n>
Literárna matematika je slovná, vulgárna (obecná, dedinská, rustikálna) matematika, v ktorej výraz, dva orechy krát dva orechy sú štyri orechy ,
( 2o x 2o = 4o ) je ekvivalentný výrazu
dva krát dva orechy sú štyri orechy ( 2 x 2o = 4o ).
V literárnej matematike sa namiesto čísel používajú slová, číslovky , bez akýchkoľvek priestorových dimenzií. Práve v procese premiešania sa literárnej matematiky s bodovou matematikou, vznikajú ťažkosti s výučbou matematiky, ale aj s jej aplikáciou vo fyzike pri opise zákonov nie literárnej , ale ani nie bodovej , ale výlučne kvantovej prírody .
Nasleduje definícia princípov kvantovej matematiky , paralene s definíciou princípu súčasnej bodovej matematiky.
Matematika sa stala vedou až po tom, keď sa ona dopracovala k jej absolútnej dokonalosti, k absolútnej presnosti, keď zadefinovala svoje základné a preto aj existenčné dĺžkové kvantum , zvané matematický bod. -
Nepresnosť matematického (vtedy ešte materiálneho) metra, určovala veľkosť (počet) dielov, na ktoré bol matematický (vtedy ešte materiálny) meter rozdelený.
Keďže v časoch zakladania základov matematiky, ako nového vedného odboru, nikto nerozmýšľal v dimenziách nekonečna, preto každý matematický (vtedy ešte materiálny) meter bol rozdelený iba na konečný počet dielov.
Keďže delenie matematického metra, bolo možné až do ničím neohraničenej presnosti, jeho absolútna dokonalosť sa nedala dosiahnuť iba mechanickým delením.
Muselo nastúpiť abstraktné delenie prázdného úseku, dlhého jeden meter.
Tento kardinálny problém nepresnosti v matematike vyriešil Pytagoras svojou geniálnou úvahou, (konkrétne jeho geniálnym objavom) že keď sa úseky na matematickom metri skracujú, súčasne s tým sa k sebe približujú začiatky a konce týchto úsekov (úsečiek) matematického metra.
Z toho potom P yta goras analyticky usúdil , že najmenšou a ďalej už nedeliteľnou časťou absolútne dokonalého, absolútne presného matematického metra, bude úsečka (čiže ten diel, terez už iba bezhmotného abstraktného matematického metra)
ktorej začiatok splynie s jej koncom.
No a túto teoreticky najmenšiu možnú úsečku na (teraz už iba myšlienkovom, abstraktnom) matematickom metri, Pytagoras nazval matematickým bodom , (punktom) a povíšil ho na objektívne existujúcu realitu (i keď iba v matematike, nie však v materiálnom časopriestore).
Tak vznikol analytický základ súčasnej paradigmy (krišťálovo čistéj logiky bodovej matematiky)ktorej základy pretrvávajú do dnešných dní, a bez ktorých by matematika z minúty na minútu skolabovala.
Z týchto matematických bodov je vybudovaná reálna matematická os (x ) na ktorej (iba na nej) platí aj tá matematická premisa, že medzi číslom 1 a číslom 2 , nachádza sa n ekonečne veľa i ných číselných hodnôt.
(Bodovej, výučne vysnenéj matematiky.)
Existencia racionálnych a iracionálnych čísel , bez definície dĺžky matematického bodu, ako úsečky ktorej začiatok splýva s jej koncom, teda bez definície matematického bodu , nebola by možná.
Existencia racionálnych a iracionálnych čísel , pomocou definície dĺžky matematického bodu, ako úsečky ktorej začiatok splýva s jej koncom, teda s definíciou matematického bodu , je v m ateri álnom časopriestore nemožná.
Ma tematické poučky preto môžu platiť iba približne, teda iba štatisticky, iba s určitou pravdepodobnosťou, s určitou deformáciou materiálnej reality a to podľa želania matematického teoretika (ov).
Preto sa matematika musela dopracovať o.i. aj k Schrödimgerovej rovnici pravdepodobnosti hocičoho.
Táto téma je podrobnejšie opísaná na tejto web adrese:
http://jaray.blog.sme.sk/clanok.asp?cl=94839&bk=97688
a aaaaaa aaaaaaaa -
V bodovej matematike, napríklad hodnotu čísla 10, predstavuje bod ( abstraktná úsečka ktorej začiatok splýva s jej koncom) ležiaci na reálnej osi (x ) ktorý od bodu nula , ležiaceho tiež na reálnej osi (x ) je vzdialený o úsek dlhý desať niečoho, napríklad 10cm, ale súčasne aj o úsek vyplnený nekonečným počtom matematických bodov.
Ide o matematickú dualitu, o ktoréj nie je slušné hovoriť v prítomnosti učiteľov matematiky. Aby sa matematický bod 10, ležiaci na reálnej (materiálnej) osi (x ) mohol usadiť na svojom (matematickom) mieste, musí sa k tomu použiť nepresný materiálny meter vytvorený z konečného, z celočíselného počtu atómov chemického prvku, z ktorého je každý reálny, materiálny meter vyrobený. -
V žiadnom prípade nie nekonečne veľký počet absolútne presných matematických bodov .
Takže v reále (čiže v materiálnom časopriestore) nemôžu existovať iné, ako celočíselné a konečné hodnoty ležiace na reálnej nedokonalej materiálnej osi (x), lebo vzdialenosť sa dá merať iba medzi existujúcimi materiálnymi objektmi a iba pomocou celočíselného počtu materiálnych objektov, atómov a to zásadne s chybou, ktorú určuje veľkosť (diferenciou) rozmeru jedného atómu chemického prvku.
Za abstraktné matematické body, teda mohli by sme pri dobrej vôli považovať styčné body medzi atómami chemických prvkov.
Ale v tom prípade vyšiel by na svetlo božie ďalší, dosiaľ matematikou nepoznaný, alebo ignorovaný problém a to, že materiálne, teda reálne, kvantové číslo, ktorého začiatok nesplýva s koncom,
musí mať dve dlžkové hodnoty !!!!!
V tom prípade za hodnotu čísla 10 musíme považovať vzdialenosť styčného bodu medzi kvantom čísla 9 a 10 , od začiatku reálnej materiálnej osi (x ) ale aj vzdialenosť styčného bodu medzi kvantom čísla 10 a čísla 11 !
Atómy chemických prvkov sú nedeliteľné, čiže existujú iba ako celok, alebo neexistujú.
(Jedna z axióm JÁRAYovej kvantovej matematiky .)
No a táto objektívna realita, ktorou sa riadi materiálna, kvantová príroda v stave chemických prvkov, je totálne, ba až antagonisticky, nezmieriteľne , v rozpore so závermi myšlienkovej abstraktnej bodovej matematiky.
Túto objektívnu realitu, ktorá tvorí pilier „JÁRAYovej kvantovej matematiky“ bodová matematika nielenže ignoruje, ale ona je ňou úplne pobúrená.
Stručne povedané, čísla v k vantovej matematike p r edstavujú konečné úseky materiálneho časopriestoru, ktorých začiatky nesplývajú s ich koncami a preto majú jednorozmernú (nie nulovú) dimenziu a dve dĺžkové hodnoty !!!
Ich numerický zápis je (nx 1 ). Hodnotu (x ) tvorí priemer (2r ) atómu chemického prvku, či iné všeobecne dohodnuté nenulové dĺžkové kvantum , zhodné s dĺžkovou hodnotou objektívne existujúceho etalónu materiálneho elementu.
Antagonizmus spojený s neochotou fyzikov zmerať zmenu hmotnosti telies pri ich spomalení a zrýchlení, (ktorá vyvracia Einsteinové sny (bludy) o zmene hmotnosti telies v stave chemických prvkov podľa Lorentzových transformácií) plynie práve zo záverov bodovej matematiky, ktorá definuje prvú deriváciu v konkrétnom, nulovo dlhom matematickom bode , derivovanéj funkcie, ako rovnakú a to či ju prevedieme sprava , alebo zľava.
To ale neplatí v kvantovej matematike, ako tu ukazuje priložený obraz (piramídovej derivácie).
Na priloženom obraze je znázornená funkcia y = 1/3 x3 , ktorej geometrická aplikácia, (interpretácia) v materiálnom časopriestore, predstavuje rovnicu ihlana.
Hodnota prvej derivácie predmetnej funkcie v bodovej matematike je hodnota x2 , čiže je to plocha kolmého rezu ihlana v danom matematickom bezrozmernom bode , ležiacom na neexistujúcej matematickej reálnej osi (x).
Ale aby sme dostali ten, matematikou predpokladaný, jediný výsledok prvej derivácie funkcie, ten ihlan by musel byť vyrobený iba z matematických myšlienok , nie však z materiálnych objektov, teda nie z atómov chemických prvkov, nie z konečných materiálnych kvánt.
V prípade že ten ihlan je reálny, materiálny, tak jeho prvá derivácia dáva dve a pritom nie rovnaké výsledky.
Prvá derivácia predmetného materiálneho ihlana, dáva pre matematické kvantum 5x1 dve plochy rezu (x2 ) a to 5x2 a 6x2 , alebo 5x2 a 4x2 , to závisí od smeru postupu derivácie, či sa ona deje sprava , alebo zľava.
Čo sa v materiálnej praxi prejavuje dvomi rôznymi zotrvačnými hmotnosťami telies vznikajúcich pri ich zrýchlení a pri ich spomalení.
Experimentálnym overením zmeny hmotnosti telies pri ich spomalení sa a pri ich zrýchlení, overila by sa aj platnosť záverov „JÁRAYovej kvantovej matematiky“, ale dokázali by sa aj bludné závery bodovej matematiky aplikované v relativistickej fyzike.
Konkrétne by sa dokázali omyly v Eisteinových teóriách relativity (Boh vie čoho).
Pritom tá zmena hmotnosti telies vyplýva aj z logiky veci, pričom jej experimentálna previerka by nestála žiadne peniaze.
Ale čo by bolo s bodovou matematikou a jej teoretikmi po tejto experimentálnej previerke?
To v tejto veci rozhoduje v prvom rade.
Verím, že už tá arogantná ignorácia akceptácie absolútnej pravdy vedecko akademickou obcou, nebude trvať dlho.
Predmetná kvantová derivácia je podrobnejšie opísaná na nasledovnej adrese:
http://jaray.blog.sme.sk/clanok.asp?cl=217217&bk=76577 aaaaaaaaaaaaaa -
Ak by ste chceli spoznať ďalšie argumenty „JÁRAYovej kvantovej matematiky“ ja som pripravený ich prezentovať v tejto predmetnej diskusii.
(Problematika spojená s delením matematických čísel, vytvára dôvodný podnet pre psychiatrov na ich opodstatnenú požiadavku, aby všetci bodoví matematici podrobili sa povinnému psychiatrickému vyšetreniu.) -
S úprimným pozdravom, A lexander JÁRAY.
V Košiciach 9. 05. 2010.
Jedným zo záverov k vantovej matematiky je aj vysvetlenie príčin pohybu pvôvodných planét slnečnej sústavy v jedinej, v JÁRAYovej rovine.
Planéta Pluto nie je pôvodná planéta slnečnej sústavy a preto bola vyškrtnutá zo zoznamu planét slnečnej sústavy a to v plnej zhode s "JÁRAYov kvantovou matematikou" !
V súlade so Schrödingerovou rovnicou pravdepodobnosti, planéta Pluto mohla by byť považovaná s určitou pravdepodobnosťou za hoci čo, aj za pôvodnú planétu slnečnej sústavy.
Amen.
