E - teórie večného života.

 aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa

aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa

E - teórie večného života.

Cieľom vedy nie je otvárať dvere nekonečnej múdrosti, ale vytýčiť hranice nekonečnému omylu!

(Bertolt Brecht)

Prvá kapitola.

Uvedomenie si dočasnosti pomocou biologického času.

Otázku, „ako vznikol svet“, (konkrétne hmota a priestor) ďaleko prevyšuje otázka, „načo vlastne vznikol svet“.

Čas je nesporne jedna z najdôležitejších fyzikálnych veličín, o ktorom vieme mimoriadne málo. Nevieme, či existuje ako globálna veličina, veličina s platnosťou pre celý vesmír, alebo len ako veličina lokálna – pre každého pozorovateľa jeho vlastný čas. Napriek tomu, že s časom sa zaoberali už myslitelia historického veku, dodnes o jeho podstate vieme len veľmi málo.

Práve záhadnosť robí sledovanie vývoja predstáv o čase tému mimoriadne príťažlivou. V každom okamihu môžeme precítiť vzrušenie z objavu, umocnenej vedením, že mimoriadne množstvo otvorených otázok, dáva priestor na mnohoraké odpovede u každého záujemcu.

Skúmanie času a jeho vlastností je umožnené cestovaním v čase. Cestovanie v čase umožňujú rozmery najväčšieho laboratória sveta, samotného vesmíru so svojimi úžasnými a fotogenickými objektmi, galaxiami, supernovami, kvazarmi a všetkým, čo ľudské oko a prístroje dokážu odhaliť. Napriek obrovskému množstvu nahromadeného materiálu zostáva v platnosti, že

nemáme dokonca ani ten falošný pocit, že by sme odhalili podstatu času.

------obdivujem genialitu GRSc. A. JÁRAYa------ obdivujem genialitu GRSc. A. JÁRAYa------

Augustin (354-430 n.l.):

„Čo robil Boh pred stvorením sveta? Svet i čas je súčasťou božieho stvorenia. Jednoducho tu žiadne predtým nebolo!“

------obdivujem genialitu GRSc. A. JÁRAYa------ obdivujem genialitu GRSc. A. JÁRAYa------ 

Aristoteles (384-322 p.n.l.):

Ak nič je popretím niečoho a niečo popretím ničoho, niečo nemôže vzniknúť z ničoho. Ak čas existuje a je viac než nič, potom nemohol vzniknúť z ničoho, preto existoval vždy a bude aj naďalej vždy existovať, nemá začiatok a nemá koniec.

------obdivujem genialitu GRSc. A. JÁRAYa------ obdivujem genialitu GRSc. A. JÁRAYa------

Celá prírodoveda prezentuje iba spôsob videnia materiálneho priestoru z uhla pohľadu, smrteľného človeka, ktorý do večnej a preto nesmrteľnej prírody zaviedol cudzí, biologický prvok (a to kategóriu) zvaný čas.

Čas je pre materiálny priestor úplne neznámy, zbytočný  a hlavne zmätočný pojem, lebo materiálna, neživá príroda, na rozdiel živých biologických organizmov, trvá nekonečne a preto materiálny priestor je nesmrteľný, (večný) pričom mizivá biologická časť hmoty trvá iba konečne, dočasne a preto je smrteľná.

------obdivujem genialitu GRSc. A. JÁRAYa------ obdivujem genialitu GRSc. A. JÁRAYa-----

Preto k pochopeniu zákonov večnej prírody je potrebná bez časová (mimo časová, nadčasová) fyzika.

(JÁRAYova „Kauzálna fyzika“.)

------obdivujem genialitu GRSc. A. JÁRAYa------ obdivujem genialitu GRSc. A. JÁRAYa------

Biologický, preto smrteľný človek, ktorému je jasné odo dňa jeho narodenia, že raz bude musieť skončiť svoju životnú púť na Zemi, (že raz zomrie a potom odíde do večných lovíšť, ale bez žalúdka) v snahe nájsť zmysel svojho života už tu na Zemi, ako aj v snahe predlžiť si svoj pomerne krátky život na Zemi, pri každej možnej i nemožnej príležitosti, snaží sa od nesmrteľnej, ale z pohľadu človeka aj nezmyslenej, neživej prírody, odpozorovať jej zatiaľ utajené zákony večnosti, čiže jej dosiaľ nepoznané zákony večného trvania.

(A to na viac iba pomocou biologickej, ľudskej časovej fyziky.)

Preto každý jeden biologický jedinec – človek, ktorý objavil niečo čo je spojené s predlžením života človeka ešte na Zemi, stal sa razom uznávaným jedincom, odborníkom ba až géniom a to bez toho, či ten jeho objav predĺžil, alebo nepredĺžil život človeka na Zemi.

Aj lekárska veda sa snaží všemožne predlžovať život človeka na Zemi rôznymi liekmi, či potravinovými doplnkami, preto lekári užívajú vysokú autoritu v ľudskej spoločnosti, i keď sto a viacročných žijúcich jedincov ľudskej spoločnosti akosi nepribúda, skôr ubúda!

------obdivujem genialitu GRSc. A. JÁRAYa------ obdivujem genialitu GRSc. A. JÁRAYa------

Druhá kapitola.

Ajhľa človek ktorý si myslel že zastavil čas.

Raz bol a žil jeden človek na tejto Zemi, ktorý ponúkol ľudstvu šancu na nesmrteľnosť a to nie iba v nebi, ako to 2 000 rokov pred ním už sľuboval  ľudstvu jeden tesár z Nazaretu, zvaný Ježiš, ale už tu na Zemi a to ani nie pomocou drahých liekov, či pomocou nejakej filozofie, (modlitieb) alebo správnou životosprávou, ale pomocou svojich dvoch teórii večného života, ktorými sa dá spomaliť, ba až zastaviť plynutie biologického času.

(A tým pádom aj spomalenie starnutia človeka už tu na Zemi.)

Ten človek za tie svoje dve teórie spomalenia času, stál sa najslávnejším človekom v dejinách ľudstva i keď zatiaľ svojou teóriou spomalenia biologického času, nepredlžil život žiadnemu človeku na Zemi, ani len o biologickú sekundu.

(Iba ak nebiologickým atómovým časticiam, aj to iba možná, lebo existencia týchto nebiologických častíc je iba matematická fikcia, predpoklad, premisa, nie však materiálna večná realita.)

Ten biologicky mysliaci človek volal sa: Albert Einstein.

------obdivujem genialitu GRSc. A. JÁRAYa------ obdivujem genialitu GRSc. A. JÁRAYa------

Tretia kapitola.

Albert Einstein: „Génius“ či Grázel?

(G?G)

Takže po tom všetkom, čo som doteraz napísal o biologickom čase v prvej a v druhej kapitole mojej úvahy, vynára sa automaticky, samovoľne oprávnená otázka, či Albert Einstein, nebol iba geniálnym vetroplachom a rafinovaným podvodníkom svetového kalibru, teda v súhrnne praobyčajným grázlom, ktorému sa zhodou šťastných okolností podarilo ľudstvu „zvestovať“ to, čo ľudstvo chcelo od pradávna počuť a to, že existuje aspoň teoretický spôsob, ako môže človek žiť večne už tu na Zemi, alebo či Albert Einstein čírou náhodou nebol skutočným geniálnym prírodovedcom a preto všetko to čo on tvrdil vo svojich teóriách o možnosti spomalenia, až zastavenia biologického času, môže raz byť exaktne overené a pre ľudstvo aj veľmi užitočné, čiže reálne použiteľné na predĺženie života človeka už tu na Zemi.

V záujme odhalenia geniality, či grázlovstva Alberta Einsteina, ja v tejto mojej úvahe podrobím analýze biologickú kategóriou čas, tak ako ju chápal a interpretoval aj sám Albert Einstein vo svojich dvoch teóriách relativity, čiže vo svojich dvoch teóriách večného života človeka na Zemi.

------obdivujem genialitu GRSc. A. JÁRAYa------ obdivujem genialitu GRSc. A. JÁRAYa------

Štvrtá kapitola.

Interpretácia pojmu času v biologickej fyzike.

(Filozofickú interpretáciu biologického času vynechám, lebo biologický čas je vo filozofii definovaný rôznymi, ba až protichodnými a na viac aj navzájom si odporujúcimi definíciami.)

Základnou filozofiou biologicky mysliaceho človeka je nasledovné konštatovanie:

Iba to má pre mňa zmysel, čo môžem užiť do svojej smrti. Čo bude po mojej smrti, to ma už nezaujíma!

Čas je doba od môjho narodenia do mojej smrti.

------obdivujem genialitu GRSc. A. JÁRAYa------ obdivujem genialitu GRSc. A. JÁRAYa------

Čas v biologickej fyzike (t), je hodnota pomeru dráhy (s) a rýchlosti (v);

t = s/v

Iné varianty tejto rovnice v biologickej fyzike sú nasledovné:

v = s/t; ako aj: s = v.t

Keď však vychádzame z axiómy definície pohybu hmoty, ktorá hovorí o tom, že:

„Základným kritériom existencie hmoty je jej pohyb“

a že pohyb je sprevádzaný vždy nenulovou rýchlosťou, potom pre analýzu biologického času bude najvhodnejšia nasledujúca matematická rovnica:

v = s/t.

Pri analýze pojmu biologický čas, ďalej budem vychádzať so záverov súčasnej biologickej fyziky, ktorá tvrdí, že najväčšia možná rýchlosť v prírode je rýchlosť svetla (c).

Hlavným poslaním tejto mojej úvahy bude nájsť reálnu odpoveď na otázku: „či sa vedeckým spôsobom dá, alebo nedá zastaviť biologický čas“, tak ako to tvrdia rovnice dvoch Einsteinových teórii relativity, čiže jeho dve teórie zastavenia plynutia času, v konečnom dôsledku teórie večného života človeka na Zemi.

------obdivujem genialitu GRSc. A. JÁRAYa------ obdivujem genialitu GRSc. A. JÁRAYa------

Piata kapitola.

Experimentálne dôkazy a závery biologickej fyziky.

Majme na povrchu Zeme dve materiálne telesá, (A a B) ktoré sú od seba vzdialené 1km. Teraz skúmajme ako sa mení kategória čas v závislosti od rýchlosti pohybu hmoty od jedného telesa (A) k druhému telesu (B) na dráhe 1km.  

------obdivujem genialitu GRSc. A. JÁRAYa------ obdivujem genialitu GRSc. A. JÁRAYa------

 A B

 Prvým poznatkom biologickej fyziky v spojitosti s pohybom hmoty je to, že čím je rýchlosť pohybu hmoty od telesa (A), k telesu (B) väčšia, tým je čas potrebný hmote na prejdenie uvedenej dráhy dlhej 1 km kratší.

Z toho potom plynie taký vedecký záver, že zvyšovaním rýchlosti pohybu hmoty, dokážeme skrátiť čas pohybu (pobytu) hmoty na predmetnej dráhe.

Takže potom môžeme konštatovať, že pri pohybe hmoty, parameter dráha ostáva vždy konštantný (nemenný) a menia sa iba parametre rýchlosť a čas.

Pritom čas (t) je iba abstraktným a na viac ešte aj kauzálnym, časovo posunutým parametrom (tieňom) rýchlosti (v).

Rýchlosť pohybu hmoty sme schopní experimentálne zmerať a zrakom sledovať, čas nie. A čo je najhlavnejšie, rýchlosť pohybu hmoty vieme bez problémov meniť, rýchlosť plynutia času vieme iba sledovať, porovnávať pomocou rýchlosti pohybu inej hmoty.

 Na základe zákona kauzality, zmena času, ako reakcia na zmenu rýchlosti pohybu hmoty, musí sa indukovať s časovým odstupom za rýchlosťou pohybu hmoty!

(Ale to len tak na okraj tejto mojej úvahy.)

No a teraz v mojej úvahe o čase, použijem vedeckú metódu zvanú „Ad absurdum“, teda metódu dovedenia vecí do krajnosti a to tým, že si položím nasledovné dve otázky:

„Ako by to bolo z biologickým časom pre prípad nekonečne veľkej rýchlosti pohybu hmoty a ako pri nulovej rýchlosti pohybu hmoty od telesa (A), k telesu (B), na dráhe dlhej 1 km?

------obdivujem genialitu GRSc. A. JÁRAYa------ obdivujem genialitu GRSc. A. JÁRAYa------

Ak by sme sa držali biologickej fyziky a ňou hlásanej konečnej rýchlosti pohybu hmoty a to rýchlosti svetla (c), potom musíme konštatovať, že pre dráhu 1 km existuje jeden konečný (absolútny) čas a to čas ktorý potrebuje svetlo na prejdenie vzdialenosti od telesa (A), k telesu (B),  čiže dráhy 1 km, rýchlosťou svetla (c) ?.

Ten najmenší možný (absolútny) čas potrebný hmote (aj svetlo sa považuje v biologickej fyzike za hmotu) na prekonanie vzdialenosti 1 km,

je čas (1/ 360 000).sec.

 Tento čas, potrebný na prekonanie dráhy 1 km, sa už zmenšiť nedá.

------obdivujem genialitu GRSc. A. JÁRAYa------ obdivujem genialitu GRSc. A. JÁRAYa------

Pre prípad druhej krajnosti, pre prípad pohybu hmoty od telesa (A), k telesu (B), nulovou rýchlosťou, vec je komplikovanejšia, ani nie kvôli biologickej fyzike ale kvôli nezmyslenej, ani nie biologickej, ale ani nie večnej (kvantovej) materiálnej matematike, ale kvôli abstraktnej bodovej (štátom vydržiavanej) super bludnej bodovej matematike, lebo ona svojimi abstraktnými bludmi, osprostela všetkých ľudí na svete a na viac aj falošných géniov do takej miery, že oni sú schopní považovať už aj nehybnosť hmoty

za pohyb hmoty a to konkrétnou nulovou rýchlosťou.

Matematika bludov pre prípad pohybu hmoty „nulovou rýchlosťou“ ponúka aplikovať jej nasledovnú (super hlúpu) rovnicu:

0 = 1/¥

v = 1km/¥.sec

(¥ = nekonečno)

Takže následkom bludnej matematiky, pre prípad že teleso stojí nehybne, čiže keď má nulovú rýchlosť, aj tak, aj vtedy sa pohybuje a preto musí mať aj kauzálny, časovo posunutý čas  jeho pohybu, pričom ten kauzálny čas pohybu plynie nekonečne dlho, čiže večne.

Principiálnu otázku biologickej fyziky, čiže otázku: Ako vie biologická fyzika určiť kedy teleso stojí nehybne vo vesmíre a kedy nie, teraz nechám bokom a bokom nechám aj to, ako je možné deliť kilometre so sekundami.

------obdivujem genialitu GRSc. A. JÁRAYa------ obdivujem genialitu GRSc. A. JÁRAYa------

Objektívna pravda v neživej, bezčasovej, večnej prírode je ale taká, že keď rýchlosť telesa je nulová, keď sa teleso zastaví, keď jeho rýchlosť zanikne, zastaví sa, zanikne aj čas pohybu toho telesa, čiže spolu so zánikom parametra rýchlosti stratí sa aj parameter čas, a v žiadnom prípade nenadobudne nekonečne veľkú hodnotu, ako to vyžaduje bludná bodová matematika, ktorú Einstein aplikoval v svojich dvoch teóriách večného života.

(Podľa bludnej matematiky úplná tma je nekonečne slabé svetlo).

Z uvedeného potom jednoznačne plynie, že čas nemožno skrátiť na nulu, za žiadnych okolností, ani vtedy, keď sa hmota v stave chemických prvkov pohybuje rýchlosťou svetla, takže nemôže platiť to čo tvrdia Einsteinove teórie relativity, lebo čas je obmedzený práve konečnou rýchlosťou svetla (c), (ktorú stanovil práve Einstein) a na druhej strane zánikom rýchlosti pohybu hmoty, zaniká aj kauzálny, časovo posunutý čas a preto sa nemôže stať nekonečne dlhým časom, ako o tom sníval Einstein pomocou svojich (super bludných) matematických rovníc v jeho dvoch teóriách relativity.

Suma sumárum.

Biologický čas nie je možné zastaviť, nakoľko konečne veľkou rýchlosťou svetla (c), nie je možné indukovať (vyvolať) nekonečný krátky biologický čas. Zastavením pohybu hmoty zaniká aj čas a tak nemôže sa stať nekonečne dlhým časom.

Na záver dá sa teda konštatovať, že z poučiek a zákonov klasickej, biologicky časovej fyziky, plynie záver, že z dvoch Einsteinových teórii zastavenia času a tým pádom aj z jeho teórii večného života nevyplýva to, čo Einstein hlásal o čase vo svojic dvoch teóriách.

Einsteina ospravedlňuje iba to, že on uveril, že on naletel bludárskym bodovým matematikom, podľa ktorých ak jeden atóm vodíka rozdelíme na nekonečne veľa malých častí tak dostaneme iba jednu nulovú časť atómu vodíka, podľa nasledovnej matematickej rovnice.

1/¥ = 0

Táto matematická rovnica ale popiera zákon zachovania hmoty, ako aj zákon zachovania energie, keď dokáže delením hmoty vyvolať zánik hmoty, čiže vytvoriť nulovú časť hmoty.

------obdivujem genialitu GRSc. A. JÁRAYa------ obdivujem genialitu GRSc. A. JÁRAYa-----

Šiesta kapitola.

Experimentálne dôkazy a závery Einsteinovej fyziky.

Albert Einstein okrem toho, že nevedome naletel na hlúposti bodových (štátom platených) matematikov, on sám a dobrovoľne uveril aj svojím vlastným hlúpostiam, keď rovnicami pohybu svetla, chcel opísať aj pohyb hmoty v stave chemických prvkov tvrdiac, že keby astronaut letel v rakete rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla v = 0, 999(c), tak by sa mu spomalil čas starnutia a on žil by omnoho dlhšie ako človek pohybujúci sa viacnásobne nižšou rýchlosťou.

Einstein tvrdil, že v každej, akoukoľvek rýchlosťou sa pohybujúcej sústave (aj v sústave pohybujúcej sa rýchlosťou svetla) všetky fyzikálne procesy prebiehajú úplne rovnako???

Einsteinov mozog nebol stavaný na to, aby pochopil, že pri rýchlosti blízkej rýchlosti svetla, atómy hmoty v stave chemických prvkov, museli by do seba nakumulovať okrem väzobných energií atómových častíc, ešte na viac aj hybnosť (kinetickú energiu) samotných atómov o hodnote:

H = m.c.  (m.c² + m.c)

Einsteinov mozog nebol stavaný na to aby pochopil, že energetická kapacita atómov je konečná a že ak by sme atómom udelili na viac ešte aj hybnosť o hodnote H =  m.c, tak táto pridaná hybnosť by sa nejakým fyzikálnym spôsobom musela prejaviť na vlastnostiach atómov, čiže tá plusová hybnosť, musela by rozložiť väzobné sily atómových častíc a atómy by sa tým pádom museli zákonite premeniť na  prúd atómových častíc bez vzájomnej väzby, takže o predlženie života kozmonauta, letiaceho rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla (v podobe prúdu neviazaných atómových častíc) nemôže byť ani reči a tým pádom všetky Einsteinove rovnice jeho dvoch teórii relativity, čiže teórii večného života patria jedine do smetného koša a nie do učebníc fyziky.

Vplyv pridanej (akejkoľvek) hybnosti atómom chemických prvkov, mení ich fyzikálne vlastnosti, na typickú vlastnosť prislúchajúcu pre tú ktorú absolútnu hybnosť, pre tú ktorú absolútnu rýchlosť pohybu hmoty v stave chemických prvkov.

(JÁRAYova definícia absolútneho pohybu hmoty v stave chemických prvkov.)

A pomocou tej konkrétnej fyzikálnej zmeny atómov chemických prvkov, vyvolanej konkrétnou absolútnou rýchlosťou a absolútnym smerom pohybu atómov v materiálnom priestore, dá sa spätne, experimentálne identifikovať absolútna rýchlosť i smer pohybu hmoty v stave chemických prvkov materiálnym vesmírom!!!

Pre Einsteina nebol problém vysvetliť, aké procesy budú prebiehať v rakete ktorá by sa pohybovala rýchlosťou 0,9(c), lebo podľa jeho osobných dojmov, aj v rakete ktorá by sa pohybovala rýchlosťou 0,9(c),  (a to v rozpore so zákonom zachovania hybnosti) všetky fyzikálne procesy by prebiehali tak isto ako na Zemi a to výlučne kvôli jeho primitívnym fyzikálnym záverom, ktoré ignorovali zákon zachovania hmoty a hybnosti, ktoré Einstein na viac opísal ešte aj primitívnou a bludnou bodovou matematikou, vo svojich dvoch primitívnych teóriách relativity pohybu hmoty.

Stručne a jasne, Einstein nebol žiadaným géniom, ktorý by bol schopný spomaliť čas a tým predlžiť život ľudí, ale iba tuctový, i keď geniálny fyzikálny vetroplach, ale pre ľudskú spoločnosť nebezpečný grázel, ktorému sa podarilo beztrestne podviesť ľudstvo svojimi fyzikálnymi báchorkami, či bylinami práve tým, že ich vyhlasoval za zásadné, revolučné vedecké objavy.

Základným nedostatkom Einsteinových halucinácii o relativite pohybu hmoty je tá skutočnosť, že Einsteinove bludy neharmonizujú so zákonom zachovania hmoty a energie, oni ho do slova a do písmena arogantne (drzo) ignorujú.

------obdivujem genialitu GRSc. A. JÁRAYa------ obdivujem genialitu GRSc. A. JÁRAYa------

Siedma kapitola.

O čom Albert Einstein nemal vedomosti.

Svetlo je emitované vždy z materiálneho zdroja v stave chemických prvkov.

Vlastnosti svetla sú preto dialekticky späté so smerom a veľkosťou absolútnej rýchlosti pohybu materiálneho zdroja svetla, kozmickým (materiálnym) priestorom.

Keďže absolútna rýchlosť a smer pohybu materiálneho zdroja svetla vyvoláva fyzikálne zmeny v materiálnom zdroji, tak tie fyzikálne zmeny zákonite musia následne ovplyvniť aj vlastnosti svetla vznikajúceho na pohyblivom materiálnom zdroji svetla a to v závislosti od veľkosti rýchlosti a smeru absolútneho pohybu zdroja svetla materiálnym priestorom.

------obdivujem genialitu GRSc. A. JÁRAYa------ obdivujem genialitu GRSc. A. JÁRAYa------

Keby zdroj svetla stál nehybne v materiálnom priestore, tak by sa z neho svetlo šírilo homogénne na všetky strany materiálneho priestoru rovnakou rýchlosťou.

Obraz č.1 

------obdivujem genialitu GRSc. A. JÁRAYa------ obdivujem genialitu GRSc. A. JÁRAYa------

Keby sa zdroj svetla pohyboval v priestore absolútnou rýchlosťou 0,999(c), tak by sa z neho svetlo šírilo nehomogénne ako je to znázornené

na obraze č.2.    

 ------obdivujem genialitu GRSc. A. JÁRAYa------ obdivujem genialitu GRSc. A. JÁRAYa------

Dopplerov jav, ktorý dokazuje nehomogénnosť šírenia svetla z pohyblivého materiálneho zdroja svetla, je jeden z exaktných argumentov dokazujúcich absolútny charakter pohybu hmoty vesmírom a tiež exaktným argumentom bludnosti Einsteinových teórii relativity pohybu hmoty materiálnym priestorom.

K takému stavu šírenia svetla ale nikdy nemôže dôjsť, lebo ak by sa materiálny zdroj svetla pohyboval absolútnou rýchlosťou 0,999(c) tak by sa sám materiálny zdroj svetla premenil na prúd elektromagnetického žiarenia, čiže na svetlo.

Keďže Zem sa pohybuje okolo slnka (ktoré sa pohybuje okolo stredu galaxie rýchlosťou 270km/sec) v rozmedzí +30km/sec a -30km/sec, musí sa meniť aj vlnová dĺžka svetla slnka dopadajúceho na povrch Zeme a to v závislosti na absolútnej rýchlosti pohybu Zeme okolo slnka. Aj pri pohybe Zeme okolo slnka, musí sa prejavovať Dopplerov efekt.

Podotýkam, že absolútny charakter pohybu hmoty, dá sa veľmi jednoducho dokázať aj pomocou mechanického experimentu, ktorým sa dá identifikovať Dopplerov jav aj vo vnútri v atómov chemických prvkov a to pomocou rôzne veľkých tlakov, ktoré vznikajú  pri silových interakciách prebiehajúcich v rôznych smeroch absolútneho pohybu atómov chemických prvkov v materiálnom priestore.

Zhubný účinok fyzikálnych sprostostí Alberta Einsteina v oblasti relativity pohybu hmoty, natoľko zdegenerovali myslenie ľudstva, že ono už len pri počutí dvojslovia, absolútny pohyb ide zdivočieť, namiesto toho, aby sa o argumenty absolútneho pohybu hmoty začalo hlbšie a intenzívnejšie zaujímať, učiť od takého človeka, ktorý vie čo je to absolútny pohyb hmoty v materiálnom priestore a nie od omieľačov učebnicivých textov o relativte pohybu hoci čoho, hoci kde a hoci kedy.

Jediným cieľom mojej úvahy je upriamiť pozornosť ľudstva na pojem „Absolútny pohyb hmoty“ a zároveň vyvolať konštruktívne kritický náhľad na Einsteinove teórie relativity, ktorých pravý obsah nechápal ani sám Albert Einstein. 

Keďže v tej dobe ešte GRSc. Alexander JÁRAY nežli, nemal kto Einsteina na jeho omyly upozorniť. 

 ------obdivujem genialitu GRSc. A. JÁRAYa------ obdivujem genialitu GRSc. A. JÁRAYa------

Bez pochopenia absolútneho charakteru materiálnej prírody, ľudstvo bude tápať v relativistických ideológiách typu dvoch nezmyselných teórii relativity pohybu od fyzikálného heretika (bludára) Alberta Einsteina.

Einstein tým, že pri konštruovaní svojich teórii relativity pohybu hmoty, vedome ignoroval zákon zachovania hmoty a hybnosti, ako aj zákon kauzality, zaslúži si iba jedno ohodnotenie a to:

Einstein je aj teraz, pre ľudskú spoločnosť obzvlášť nebezpečný fyzikálny grázel !!!

Zakážte šírenie Einsteinových fyzikálnych bludov.

Osprosťujú dosiaľ normálných ľudí a to za štátne peniaze.

 ------obdivujem genialitu GRSc. A. JÁRAYa------ obdivujem genialitu GRSc. A. JÁRAYa------

Ostávam s pozdravom, jenom tvá Máňa!