VEDECKÉ, EXPERIMENTÁLNE DÔKAZY
mylného obsahu tých prírodných (Božích) zákonov, z ktorých boli odvodené ústavné zákony komunistami riadenej Československej socialistickej republiky.
Analýzou obsahu výlučne rovnicovéj Einsteinovej Všeobecnej Teórie Relativity (VTR), jednoznačne a nespochybniteľne dokazujem neplatnosť jej obsahu a to hlavne so zreteľom na to, že jej výlučne rovnicové argumenty (čiže iba samé rovnice) flagrantne, vedome ignorujú existenčný zákon materiálnej prírody a to nie rovnicový
Zákon kauzality,
bez ktorého nemôže nastať žiadna zmena pohybu matérie.
To preto, lebo všetky fyzikálne argumenty Einsteinovej (VTR) sú vyjadrené výlučne rovnicami, pričom argumenty Zákona kauzality dajú sa vyjadriť iba a jedine časovou nerovnosťou medzi Príčinou a Následkom a tým pádom iba a jedine časovou nerovnosťou medzi silou Akcie a silou Reakcie.
(+F > -F)
(Tie dve diametrálne odlišné fyzikálne entity nemôžu byť v jednom čase rovnako veľké už aj preto, lebo ináč by sila Akcie a sila Reakcie nesmeli mať dve rôzne pomenovania.)
Na spochybnenie pravdivosti obsahu (VTR), by v skutočnosti stačilo poukázať iba na to, že akýkoľvek fyzikálny princíp, či akákoľvek fyzikálna teória, v ktorej sa nenachádza ani jeden argument ktorý by bol vyjadrený nerovnosťou, čieže ktorý by akceptoval aj nie rovnicový Zákon kauzality, nie je reálny fyzikálny princíp, ani reálna fyzikálna teória a práve preto oni zákonito nie sú schopné objektívne opísať javy a zákonitosti aj kauzálnej materiálnej prírody.
Ale aby moje argumenty dokazujúce mylný (až bludný) obsah (VTR), boli podopreté aj vedeckou metódou, čiže aj experimentami, ktoré si môže každý človek na Zemi sám osobne preveriť, uvádzam podrobný opis tých experimentálnych dôkazov.
1.
LINEÁRNY EXPERIMENTÁLNY DÔKAZ PRAVDIVOSTI (VTR).
Jediným existenčným dôkazom pravdivosti obsahu Einsteinovej (VTR), je jej axiomatické (preto experimentálne overenie nevyžadujúce) tvrdenie, čiže iba skalopevné presvedčenie Einsteina o tom, že všetky fyzikálne procesy prebiehajú úplne rovnako, ako v kabíne rakety ktorá stojí nehybne na povrchu Zeme, v jej gravitačnom poli o intenzite (g = 10m/sec.sec), tak aj v kabíne rakety, ktorá sa pohybuje zrýchleným pohybom (a = g = 10m/sec.sec) vesmírnym priestorom, mimo vplyvu gravitačných polí.
Toto axiomatické, skalopevne presvedčenie Einsteina, ako aj celej relativistickej vedecko akademickej obce, vyúsťuje do takého absurdného záveru, že nehybný stav telies na povrchu Zeme, v jej gravitačnom poli o intenzite (g = 10m/sec.sec), je totožný s ich zrýchleným pohybom vo vesmírnom priestore o hodnote zrýchlenia:
(a = g = 10m/sec.sec).
Stručne povedané, genialita Einsteinovej (VTR) spočíva v tom, že ona (iba jej skalopevným presvedčením) dokázala presvedčiť ľudstvo o tom, že nehybný stav telies na povrchu Zeme, je totožný s ich zrýchleným pohybom vesmírnym priestorom, presnejšie povedané, že keď ľudia stoja nehybne na autobusovej zástavke, tak oni aj vtedy sa pohybujú zrýchlením pohybom:
(a = 10m/sec.sec).
Táto lineárna axióma relativistickej fyziky je vyjadrená na obraze č.1.
Táto Einsteinova lineárna axióma odvoláva sa na to, že v obidvoch sústavách (v obidvoch prípadoch) dopadne červená guľa z výšky (h = 1m) na podlahu kabíny rakety za rovnaký čas (t).
Táto Einsteinova lineárna axióma je na vlas podobná Galileovej lineárnej axióme až na to, že v Galileovej axióme rovnaký čas (t) zrážky modrej gule s raketou a naopak, je odvodený zo zotrvačného pohybu gule i rakety, pričom v Einsteinovej axióme rovnaký čas (t) zrážky modrej gule s podlahou rakety a naopak, je odvodený zo zrýchleného pohybu gule i rakety.
A aj v tomto prípade je potrebné otvorene priznať to, že čo sa týka tu uvedených rovnakých časov (t) lineárneho dopadu červenej guli na podlahu kabíny rakety, ako v prvom, tak aj v druhom prípade, relativistická fyzika má 101,314%. pravdu, ale iba v tom a v ničom inom.
Lebo iba samotné lineárne axiomatické (preto experimentálne overenie nevyžadujúce) skalopevné presvedčenie relativistických fyzikov o tom, že keď čas (t) lineárneho dopadu gule na podlahu rakety je v obidvoch prípadoch rovnaký - ekvivalentný,
tak práve preto v obidvoch prípadoch musia vzniknúť aj rovnako veľké, ekvivalentné nelineárne tlaky zrážky gule s podlahou kabíny rakety (a že práve preto niet žiadneho dôvodu toto ich skalopevné presvedčenie aj experimentálne preveriť),
patrí iba do oblasti vedeckej fantazmagórie, alebo psychológie, či psychiatrie, no v žiadnom prípade nie do experimentálnej fyziky.
O tomto lineárne axiomatickom, čiže skalopevnom presvedčení relativistických fyzikov (ktoré si nevyžaduje experimentálne overenie) vypovedá aj obraz č.2.
Na obraze č.2, je demonštrované (iba) skalopevne presvedčenie Einsteina ako aj relativistických fyzikov o tom, že aj váha telies v obidvoch sústavách (a) a (g) je (musí byť) rovnako veľká.
Tu by som mohol skončiť s experimentálnym dokazovaním mylného obsahu Einsteinovej (VTR) a stačilo by iba položiť vedecko akademickej obci nasledovnú veľmi prostú otázku:
„Kto, Kedy a Kde, zmeral váhu telies v zrýchlenej sústave pohybujúcej sa so zotrvačným zrýchlením (a), ktoré bolo totožné so zrýchlením gravitačného poľa Zeme (a = g = 10m/sec.sec)?“
Ibaže odpovede na túto otázku by som sa nedočkal ani do súdneho dňa. To preto, lebo také (super jednoduché a super lacné) meranie v celých dejinách fyziky, nikto z relativistickej vedecko akademickej obce, ešte ani raz nerobil.
Táto, iba skalopevne predpokladaná (iba vysnená), rovnako veľká, ekvivalentná váha telies v gravitačnom poli Zeme (g), ako aj v zrýchlenej sústave, rakete (a = g), je iba zbožným želaním relativistických fyzikov, ktorí ešte nedorástli ani na takú minimálnu mentálnu úroveň, aby už konečne začali dobrovoľne akceptovať vo fyzike, aj
nie rovnicový Zákon kauzality,
(FP > FN).
To zase preto, lebo Zákon kauzality tú rovnakú váhu telies v obidvoch, diametrálne odlišných, až antagonistických vzťažných sústavách, kategoricky vylučuje a to aj tým, že kategoricky nepripúšťa možnosť rovnakej hodnoty sily Príčiny - sily Akcie, v jednom čase (t), s hodnotou, kauzálne, časovo posunutej (časovo omeškanej) sily Následku - sily Reakcie.
Tým pádom Zákon kauzality nepripúšťa ani rovnosť hmotnosti sily Príčiny (hmotnosti sily Akcie) s hmotnosťou sily Následku (s hmotnosťou sily Reakcie) v jednom čase (t):
(mP > mN)
Zákon kauzality, vzťah medzi Príčinou a Následkom vyjadruje nasledujúcou nerovnosťou:
(P > N)
Relativistickí fyzici síce medzi sebou priznávajú, že vo fyzike Zákon kauzality je ignorovaný, ale pritom si uvedomujú (ak vôbec) aj to, že dodatočným akceptovaním Zákona kauzality, museli by prepísať celú relativistickú fyziku a pritom by si museli priznať aj to, že oni vyučovaním Galieovho Princípu relativity pohybu, ako aj Einstenových teórii relativity pohybu, klamali (a aj v súčasnosti klamú) študujúcich občanov ako v SR, tak aj ľudstvo na celom svete.
Ibaže oni ten svoj mentálny, ako aj edukačný defekt dobrovoľne nikdy verejne nepriznajú. K tomu je potrebné ich (aj) silou nimi klamanej ľudskej spoločnosti prinútiť.
2.
KVADRATICKÝ EXPERIMENTÁLNY DÔKAZ NEPRAVDIVOSTI (VTR).
2.1. OPIS KVADRATICKÉHO POHYBU TELESA V GRAVITAČNOM POLI ZEME (g).
Teraz nasleduje opis parametrov dvojrozmerného, kvadratického mechanizmu tej silovej interakcie, v ktorej vzniká tlak vyvolaný zrýchleným pohybom modrej gule po pol kružnicovej dráhe, umiestnenej na prednej časti rakety, ktorá stojí nehybne na povrchu Zeme, v jej gravitačnom poli o intenzite (g = 10m/sec.sec), ako je to znázornené na obraze č.3.
Na opis pohybu modrej gule po pol kružnici v gravitačnom poli Zene (g), je už potrebný veľmi zložitý matematický aparát, nakoľko výpočet času (t) jej pohybu po tej pol kružnici je veľmi zložitá matematická operácia. Ide o tzv. eliptické integrály.
Ibaže bez poznania dĺžky tohto časového intervalu (t), nevedel by som vypočítať parametere pohybu modrej gule pri jej zrýchlenom pohybe po pol kružnici v zrýchlenej sústave (čiže v kabíne rakety) ktorá sa pohybuje zrýchlením o hodnote (a = g).
Keby som nepoznal matematickú rovnicu na výpočet toho času (t), tak nikdy by som nemohol dokázať mylný obsah Einsteinovej (VTR).
Preto na tento účel vytvoril som špeciálne upravenú matematickú rovnicu, ktorá slúži iba na výpočet toho jediného času (t), za ktorý tá modrá guľa prejde štvrť kružnicu v gravitačnom poli Zeme (g) a pritom sa ocitne v jej najnižšie položenom bode, čiže iba pre bod v ktorom modrú guľu už nezrýchľuje gravitačné zrýchlenie Zeme (g).
JÁRAY - ova rovnica na výpočet času (t) pohybu telesa potrebného na prejdenie štvrť kružnice v gravitačnom poli Zeme (g) (ktorej platnosť potvrdila ČSAV), má nasledovný tvar:
t = √7R/2a
pre polomer kružnice
(R = 5m)
a gravitačné zrýchlenie
(g = 10m/sec.sec)
platí:
t =√35m/20m/sec.sec
t =√1,75.sec.sec
t = 1,322.sec
Aj na výpočet rýchlosti pohybu modrej guli v tomto prípade je tiež potrebný zložitý matematický aparát.
Ale keď použijeme poučku o tom, že rýchlosť pohybu telies v gravitačnom poli Zeme o intenzite (g = 10m/sec.sec) nezávisí od tvaru a ani od dĺžky dráhy po ktorej sa teleso pohybuje zrýchleným pohybom, preto ani od času (t) trvania toho pohybu, ale iba od toho že do akej hĺbky, meranej na osi (y), sa to teleso klesne na konci jeho pohybu, aj po štvrť kružnici (R = 5m),
čiže iba od premeny potenciálnej energie telesa na jeho konečnú kinetickú energiu, čiže hlavne na jeho konečnú rýchlosť (hybnosť) pohybu,
potom rýchlosť tej gule dá sa veľmi jednoducho vypočítať a to tak, že ju stotožníme s rýchlosťou volného pádom modrej guli vo smere osi (y) z výšky:
(h = R = 5m).
V prípade intenzity gravitačného poľa Zeme (g = 10m/sec.sec) tá konečná rýchlosť pohybu modrej gule, po prejdení dráhy štvrť kružnice (R = 5m), bude mať hodnotu (v = 10m/sec).
R = 1/2.g.t.t
10m/10m/sec.sec = 1sec.sec
t = 1sec
v = g.t
v = 10m/sec
Túto rýchlosť nadobudne modrá guľa v gravitačnom poli Zeme (g), iba v jedom a to v najnižšom bode pol kružnice, čiže až po prejdení dráhy štvrť kružnice. Iba v tom bode bude mať zrýchlenie gule hodnotu (g = 0m/sec.sec).
(Výnimočnosť toho bodu spočíva v tom, že iba v tomto jedinom bode tej pol kružnice neplatí, nie rovnicový Zákon kauzality.)
Toto sú parametere pohybu modrej guli, ktoré ona nadobudne na konci jej zrýchleného pohybu po štvrť kružnici, v gravitačnom poli Zeme
(g = 10m/sec.sec):
(m = 1kg)
(g = 10m/sec.sec)
(R = 5m)
(t = 1,322.sec)
(v = 10m/sec)
Maximálna odstredivá sila (v najnižšom bode pol kružnice):
(F = m.v.v/R)
(F = 1kg.20m/sec.sec)
Dĺžka dráhy (s) modrej gule po ktorej sa ona posunula vo smere osi (y):
(s = R = 5m)
Maximálna kinetická energia (v najnižšom bode pol kružnice)
Ek = F.s
Ek = (1kg.10m/sec.sec).(5m)
Ek = (1kg.50m.m/sec.sec)
2.2. OPIS KVADRATICKÉHO POHYBU TELESA V ZRÝCHLENEJ RAKETE (a = g).
Teraz nasleduje opis parametrov dvojrozmerného, kvadratického mechanizmu silovej interakcie, v ktorej vzniká tlak vyvolaný zrýchleným pohybom modrej guli po polkruhovej dráhe umiestnenej na prednej časti rakety, ktorá sa pohybuje zrýchleným pohybom vesmírnym priestorom ekvivalentným zrýchlením zrýchleniu gravitačného poľa Zeme, čiže zrýchlením (a = g = 10m/sec.sec), ako je to znázornené na obraze č.4.
Pokiaľ by sme pozorovali proces zrýchleného pohybu modrej guli na tejto pol kružnicovéj dráhe, iba očami, čiže iba zmyslami, tak by sme sa dopracovali k takým istým iluzórnym (relativistickým, filozofickým, ale nie reálnym) záverom, ku ktorým sa dopracoval Galileo + Newton + Einstein + …+...!
Keby sme však merali veľkosť tlaku, ktorou tá modrá guľa tlačí na pol kružnicovú dráhu, ktorá je umiestená na prednej časti rakety, ktorá sa pohybuje so zrýchleným pohybom (a = g = 10m/dec.sec) vesmírnym priestorom, pomocou tlakomeru, silomeru, potom by sme s veľkým údivom zistili to,
že (zatiaľ experimentom nikdy neoverené skalopevné presvedčenia) závery relativistickej fyziky o rovnako veľkých tlakoch ktorými má modrá guľa tlačiť na predmetnú pol kružnicovú dráhu, ako v gravitačnom poli Zeme (g), tak aj v zrýchlenej sústave (a = g),
prezentujú iba jej mylné fyzikálne presvedčenia, iba jej fyzikálne dogmy, čiže iba jej zbožné fyzikálne želania, nie však experimentálne nameranú, objektívne reálnu hodnotu materiálnej prírody.
To preto, lebo v tomto druhom prípade ide o diametrálne odlišný mechanizmus silovej interakcie, ako v tom prvom prípade.
Lebo v tomto druhom prípade ide o rýdzo dynamickú, rýdzo kauzálnu, preto ani v jednom bode nie rovnicovú silovú interakciu, čiže ide o silovú interakciu typu:
(+F > -F),
V tejto rýdzo kauzálnej silovej interakcii neexistuje ani jeden taký bod, v ktorom by nastala rovnováha dvoch síl, čiže v ktorom by neplatil nie rovnicový Zákon kauzality.
Daný problém je podrobnejšie opísaný na obraze č.5.
No obraze č.5. je znázornený zrýchlený pohyb experimentálnej guli po pol kružnicovej dráhe (R = 5m) umiestnenej na prednej časti rakety, ktorá sa pohybuje vesmírnym priestorom zrýchleným pohybom
(a = g = 10m/sec.sec).
Aby bola splnená podmienka rovnakého času (t) pohybu modrej guli po najnižší bod pol kružnice o polomere (R = 5m), ako v prvom, tak aj v druhom prípade, preto aj tento zrýchlený pohybu modrej gule po štvrť kružnici, musí trvať rovnako dlhý čas:
(t = 1,322.sec).
Za ten čas sa ale kružnicová dráha, spolu s raketou, posunie v priestore vo smere osi (y), o dráhu (s = 8,75m).
(t = 1,322.sec)
s = 1/2.a.t.t
s = 5m/sec.sec.t.t
s = 5m/sec.sec.1,75.sec.sec
s = 8,75m
Pritom ale tá modrá guľa na tej pol kružnicovej dráhe za ten čas musí sa dostať do najnižšieho bodu pol kružnice (ako v prvom prípade), čím ona sa v skutočnosti posunie (v absolútnom, reálnom) priestore iba o vzdialenosť:
s = (8,75m - R)
s = (8,75m - 5m) = (3,75m)
s = (3,75m)
meranej na osi (y).
V skutočnosti tá modrá guľa sa v tomto prípade nepohybuje po kružnicovej dráhe, ale po cykloidnej dráhe.
Keďže výpočet parametrov pohybu telesa po cykloide je zložitý, komplikovaný, preto na určenie rýchlosti pohybu gule v najnižšom bode pol kružnicovej dráhy, použijeme poučku o jej rovnakej rýchlosti v danom bode s rýchlosťou voľného pádu telesa v gravitačnom poli Zeme z výšky (s = 3,75m) a to nasledovne:
s = 3,75m
a = 10m/sec.sec
s = 1/2.a.t.t
2s/a = t.t
7,5m/(10m)/(sec.sec) = t.t
0,75.sec.sec = t.t
0,866.sec = t
v = a.t
v = 8,66m/sec
Modrá guľa pohybujúca sa po pol kružnicovej dráhe umiestnenej na prednej časti rakety, ktorá sa pohybuje vesmírnym priestorom zrýchlením (a = g = 10m/sec.sec) nadobudne v najnižšom bode pol kružnice rýchlosť (v = 8,66m/sec) a v tomto bode jej odstredivá sila bude mať nasledovnú hodnotu:
F = m.v.v/R
F = 1kg.(8,66m/sec.8,66m/sec)/5m
F = 1kg.15m/sec.sec.
Čiže modrá guľa v predmetnom bode bude mať úplne inú hodnotu odstredivej sily, než ktorú mala v prvom prípade, keď sa pohybovala rýchlosťou (v = 10m) po nehybnej pol kružnicovej dráhe v gravitačnom poli Zeme (g).
Z čoho následne plynie táto JÁRAY - ova axióma:
Teleso na prejdenie dráhy štvrť kružnice (po predmetnej pol kružnici) v gravitačnom poli Zeme (g = 10m/sec.sec) potrebuje viac kinetickej energie, ako na prejdenie tej istej dráhy (po predmetnej pol kružnici) v zrýchlenej sústave (v rakete) ktorá sa pohybuje zrýchlením (a = g = 10m/sec.sec).
Pomer tých dvoch kinetických energii je nasledovný:
50 : 37,5
1,333333....33333...333.. : 1
Ostatné diferenčné parametre tohto experimentálneho dôkazu, už iba automaticky potvrdzujú objektívnu existenciu tejto veľmi dobre identifikovateľnej diferencie medzi kvadratickými účinkami gravitačného poľa (g = 10m/sec.sec) a kvadratickými účinkami zrýchlenej sústavy (a = g = 10m/sec.sec), ktoré ale podľa relativistickych fyzikov nesmú existovať a to iba preto, aby platilo ich skalopevné presvedčenie o ekvivalencii (o rovnakých) účinkoch gravitačného zrýchlenia (g) a zotrvačného zrýchlenia (a).
Preto v prvom kvadratickom prípade tá modrá guľa nadobudla kinetickú energiu vo smere osi (y) o nasledovnej hodnote:
Ek = F.s
Ek = 1kg.(10m/sec.sec).5m
Ek= 1kg.50m.m/sec.sec
a v druhom kvadratickom prípade nadobudla takúto hodnotu kinetickej energie:
Ek = F.s
Ek = 1kg.(10m/sec.sec).3,75m
Ek = 1kg.37,5m.m/sec.sec
Tu opísaný kvadratický experimentálny dôkaz potvrdzuje to, že dá sa veľmi jednoducho určiť, kedy na telesá pôsobí gravitačné pole Zeme o intenzite (g = 10m/sec.sec) a kedy zotrvačné zrýchlenie sústavy, rakety (a = g = 10m/sec.sec).
To sa ale podľa Einsteinovej Všeobecnej teórie relativity (VTR) nikdy nemôže - nesmie stať. Lebo tá nemožnosť rozoznať účinky gravitačného poľa Zeme (g) a zotrvačného zrýchlenia (a = g) je základom (VTR)!!!!
V prípade, že modrá guľa po prejdení štvrť kružnicovej dráhy (R = 5) nadobudne rýchlosť:
(v = 10m/sec)
a tým pádom aj odstredivú silu:
(F = 20m/sec.sec),
tak to je dôkazom toho že modrá guľa sa pohybuje po pol kružnicovej dráhe (R = 5m), ktorá stojí nehybne v gravitačnom poli Zeme (g).
V prípade, že modrá guľa po prejdení štvrť kružnicovej dráhy (R = 5m) nadobudne rýchlosť:
(v = 8,66m/sec)
a tým pádom aj odstredivú silu:
(F = 1kg.15m/sec.sec),
tak to je dôkazom toho, že tá modrá guľa sa pohybuje po pol kružnicovej dráhe (R = 5m, ktorá podlieha zrýchlenému pohybu v kozmickom priestore o hodnote je zrýchlenia
(a = g = 10m/sec.sec).
Zmeraním uvedených diferencií, obsah Einsteinovej Všeobecnej teórie relativity (VRT) stráca svoju opodstatnenosť, ako aj svoju pravdivosť a mení sa iba na nikdy experimentálne neoverené, veľmi primitívne, iba lineárne aj Einsteinovo presvedčenie, ktorého bludnosť dá sa (aj) týmto kvadratickým experimentom od základov vyvrátiť.
Aby sa aj ten Einsteinov lineárny relativistický super blud čím skôr prestal vyučovať na školách a univerzitách (SR), to chce iba jedno a to, zmerať tlaky modrej gule počas jej pohybu po pol kružnici, ako v prvom, tak aj v a druhom prípade a to štátom na to platenými zamestnancami ÚEF SAV, už len preto, že ten experimentálny dôkaz ešte nikto v dejinách fyziky ani raz nepreviedol, neoveril.
(Okrem mojej veľmi skromnej, až cudnej osoby.)
Takže úlohou vodcov a aktérov DNNR spočíva v prinútení zamestnancov ÚEF SAV k tomu, aby oni bez odvrávania, prvýkrát v dejinách fyziky, preverili argumenty tu opísaného experimentálnych dôkazov bludného obsahu Einsteinovej Všeobecnej teórie relativity pohybu (VTR).
Na záver ešte uvádzam obrazy kyvadlovej verzii tu opísaných, dvoch diametrálne odlišných kvadratických silových interakcii, ktoré anti kauzálna, relativistická fyzika (iba na základe jej skalopevného presvedčenia) považuje za rovnaké, čiže za ekvivalentné aj napriek tomu, že oni nie sú ani rovnaké, ani ekvivalentné.
Na obraze č.6, je znázornený pohyb kyvadla o polomere (R = 10m) v gravitačnom poli Zeme o intenzite (g = 10m/sec.sec). To kyvadlo na konci jeho štvrť kružnicovej dráhy, nadobudne rýchlosť (v = 14,14m/sec) a klesne potenciálnom poli Zeme o hodnotu (h = 10m).
Na obraze č.7, je znázornený pohyb kyvadla o polomere (R = 10m) v rakete pohybujúcej sa zrýchleným pohybom o hodnote (a = g = 10m/sec.sec).
V tomto prípade kyvadlo na konci jeho štvrť kružnicovej dráhy, nadobudne iba rýchlosť (v = 12,24m/sec) a klesne k povrchu Zeme iba o hodnotu (h = 7,5m)
Bludný obsah aj Einsteinovej Všeobecnej teórie relativity (VTR) spočíva v tom, že jej argumenty ignorujú Zákon kauzality a to preto, lebo všetky jej argumenty sú vyjadrené iba rovnicami, pričom všetky argumenty Zákona kauzality dajú sa vyjadriť iba nerovnosťami.
Preto prvoradou úlohou ľudstva je (aj na silu) vrátiť
Zákon kauzality
späť do fyziky, čiže tam kde on zákonito patrí od stvorenia sveta.
Autor článku, Alexander JÁRAY.
Stručný obsah tohto článku je nasledovný.
Obsah krkolomnej Einstenovej Všeobecnej teórie relativity (VTR), nie je nikým pochopený hlavne preto, lebo nikto nemá ani poňatia o tom, že tá teória stojí a padá iba na rovnakej váhe telies meranej na povrchu Zeme v jej gravitačnom poli (g = 10m/sec.sec), ako aj na podlahe rakety pohybujúcej sa zrýchlením (a = 10m/sec.sec).
Keby to fyzici vedeli, tak by nemerali ďalekohľadmi posun Perihélia Merkúra, ani ohyb svetla okolo Slnka, ale v prvom rade by pomocou váhy zmerali váhu telies v zrýchlenej sústave (a = g =10m/sec.sec).
To sa ale do dnešných dní nestalo a ani v budúcnosti sa to nemieni urobiť. Preto tvrdenie fyzikov, že obidve váhy telies sú rovnako veľké, patrí iba do kategórie veštenia z dlane, nie však do kategórie vedeckých dôkazov.
Článok sa priebežne zdokonaľuje,
