Ajh ľ a, nadišiel historický okamih ľ udstva, v ktorom Jeho vedecká svätos ť , Jeho geniálna genialita, Jeho neskonalá skromnos ť , Jeho ojedinelé a výnimo č né logické myslenie, J eho ľ udská ojedinelos ť pri akceptovaní zákona kauzality v prírodných zákonoch,
Jeho Magnificencia, Generalissimus reálnych Vied,
HSC. GRSc. Alexander Jozef JÁRAY,
z príle ž itosti 20. výro č ia Ne ž nej revolúcie, ktorej heslo a poslanie sa v ni č om nenaplnilo, prekladá ľ u ď om dobrej vôle celého sveta, exaktné, experimentálne dôkazy bludov Alberta Einsteina ako aj bludov Izáka Newtona.
Vá ž ený č itate ľ tohto historického pojedania, chop sa tejto, pre vedu i ľ udstvo jedine č nej, revolu č nej príle ž itosti a bu ď aktívnym ú č astníkom tejto vedeckej revolúcie a to tým, ž e vstúpiš do jej vecnej diskusie a tím sám prispeješ k odstráneniu relativistických bludov z prírodných vied i z filozofie ľ udstva .
Experimentálny dôkaz 2
neplatnosti tvrdenia všetkých fyzikov na svete o tom, že zotrvačná a gravitačná hmotnosť telies v stave chemických prvkov je rovnaká , čiže ekvivalentná .
Všetka genialita, všetka múdrosť Einsteinových teórii relativity (neuvádzal síce čoho, ale predpokladá sa, že okrem pohybu svetla aj pohybu hmoty – matérie) vyplýva z tvrdenia, že v uzavretej miestnosti, (rakete) nikdy nevieme pomocou žiadneho experimentálneho dôkazu zistiť, či raketa stoji nehybne v gravitačnom poli Zeme, alebo sa pohybuje vesmírom zrýchleným pohybom a = g a to preto, lebo vraj v obidvoch prípadoch všetky fyzikálne javy prebiehajú úplne rovnako.
Z tohto Einsteinovho tvrdenia, plynie jednota nehybnosti a zrýchleného pohybu telesa vesmírom, čiže všeobecná relativita pohybu hmoty.
Aby som bol konkrétny, v zmysle Einsteinových teórii relativity, (2ks.) pohyb kyvadla v gravitačnom poli Zeme, ako aj v rakete , ktorá sa pohybuje zrýchleným pohybom a = g, prebieha vraj úpne rovnako .
No a práve o tom, prečo pohyb kyvadla určite neprebieha ( nemôže prebiehať ) rovnako v gravitačnom poli Zeme ako v rakete, ktorá sa pohybuje zrýchlením:
a = g
a prečo Einstein vo svojich teóriách tvrdil nepravdy, pojednáva tento historický článok a to opisom experimentálneho dôkazu neplatnosti Einsteinových bludov.
Na priloženom obrázku je znázornený pohyb kyvadla v zrýchlenej rakete, ktorá sa pohybuje zrýchleným pohybom o veľkosti a = g. Príslušný pohyb kyvadla je charakterizovaný nasledovnými fyzikálnymi kritériami.
1. Ide o kyvadlový pohyb hmotného bodu po cykloíde . (Ide vesmírny pohyb kyvadla po cykloíde. )
2. Ide o kyvadlový pohyb hmotného bodu vychýleného o 90° zo zvislej polohy.
3. Ide o matematický opis pohybu kyvadlového pohybu hmotného bodu, pomocou substitučného zrýchlenia a.sin a. cos a.
4. Ide o prípad, kedy kyvadlový pohyb hmotného bodu vychýleného o uhol p/2 , prebieha po vesmírnej dráhe, ktorej dĺžka nie je zhodná s dráhou pohybu kyvadla v gravitačnom poli Zeme o ( p.r) / 2 .
5. Ide o kyvadlový pohyb hmotného bodu vychýleného o uhol p/2 , ktorého matematický opis ( a.sin a. cos a ), je úplne odlišný ( neekvivalentný ) od matematického opisu pohybu kyvadla v gravitačnom poli Zeme opísaného hodnotou ( a.cos2 a ).
a.cos2 x ≠ a.sinx.cosx
JÁRAYova kauzálna nerovnosť prírody.
Už aj z tu uvedených exaktných matematicko geometrických argumentov jednoznačne vyplýva, že mechanizmus pohybu kyvadla v gravitačnom poli Zeme o hodnote g , je principiálne odlišný od mechanizmu pohybu kyvadla v rakete, ktorá sa pohybuje zrýchleným pohybom a = g .
I keď už aj samotný matematický opis uvedených dvoch rôznych druhov pohybu kyvadiel naznačuje neekvivalenciu zotrvačnej a gravitačnej hmotnosti telies, to ešte ale neznamená, že tá experimentálna dokázateľná diferencia hmotnosti telies, musí akceptovať záveri rovnicovej, teda nekauzálnej matematiky.
To ešte neznamená že uvedené rovnicové, teda nekauzálne matematické aparáty sú schopné reálne opísať predmetnú, absolútnu a preto aj kauzálnu realitu materiálnej prírody v stave chemických prvkov.
Ja som vpredmetnom experimente zmeral dilatáciu dĺžok vesmírnych dráh uvedených kyvadiel a z ich rôznosti potom som vypočítal časový rozdiel kmitov kyvadiel v gravitačnom poli Zeme a v zrýchlenej rakete.
Skôr než pristúpim k matematickému opisu predmetnej časovej dilatácii, kmytu kyvadiel, uvádzam k danej téme podporný obrazový materiál.
Experimentálne kyvadlo malo dĺžku 17 cm . Teleso kyvadla tvorila hladká, lesklá a zakalená oceľová guľa z ložiska. (V skutočnosti išlo o dvojicu kyvadiel kvôli ich vyváženiu.) Kyvadlo bolo vychýlené zo zvislej polohy o 90°. Stred (dva stredy) kyvadla bol napojený na oceľové lanko, (lanká) ktoré cez kladku (dve kladky) ťahalo rôzne ťažké závažie padajúce k zemi zrýchlením g .
Kvôli overeniu presnosti merania, váha závažia bola menená. Diferencia pohybu kyvadla medzi rôzne ťažkým závažím nebola vykázaná.
Pohyb kyvadla bol prevádzaný na sklenenej ploche, (ležiacej v horizontálnej polohe, čiže na stole) ktorá bola pomazaná na viac ešte aj vazelínovým filmom a to hlavne preto, aby pohyb kyvadla bol zbavený trenia, ale aj preto, aby kyvadlo zanechalo vo vazelínovom filme stopu svojho pohybu.
Takýmto spôsobom bol simulovaný pohyb kyvadla v zrýchlenej rakete , pohybujúcej sa na 100% zrýchlením a = g.
Pre prípad pohybu kyvadla v gravitačnom poli Zeme, experiment prebiehal tak, že spolu s padajúcimi kyvadlami smerom k povrchu Zeme, padala k zemi aj jedna zvislá plocha, (stena) ktorá bola tiež pomazaná vazelínovým filmom, do ktorého kyvadlo opisovalo dráhu svojho pohybu.
No a práve z hore znázorneného, rôzneho tvaru dráh pohybu predmetných kyvadiel, jednoznačne, teda exaktne, experimentálne, ale aj dialekticky, dospel som k záveru, že zotrvačná hmotnosť telies , je menšia ako ich gravitačná hmotnosť.
No a teraz sa vrátim k analýze predmetných dráh kyvadiel.
V prípade zrýchleného pohybu stredu kyvadla, (teda simulovaného pohybu kyvadla v rakete) vyvolaného zrýchleným pohybom závažia v gravitačnom poli Zeme , stopa kyvadla, preťala zvislú os (os y ) v dĺžke 14 cm. Takže z tejto reality vyplývalo, že v danom momente celková dráha stredu kyvadla na ose y, bola dlhá 14 + 17 = 31 cm.
Túto dráhu, stred kyvadla prešiel zrýchleným pohybom a = g . (g = 10m/cec2 )
V prípade pohybu kyvadla v gravitačnom poli Zeme (keď stred otáčania kyvadla stál nehybne v priestore) kyvadlo opisovalo stopu svojho pohybu na voľne padajúcu plochu. Stopa pohybu tohto kyvadla preťala zvislú os (os y ) v dĺžke 12 cm. Takže z toho vyplývalo, že celková dráha stredu kyvadla na ose y , v danom momente bola dlhá 12 + 17 = 29cm.
Túto dráhu padajúca stena prešla zrýchleným pohybom g . (g = 10m/cec2 )
A tak z predmetných dráh môžeme vypočítať čas t pohybu kyvadla, ako v zrýchlenej sústave , tak aj v gravitačnom poli Zeme.
Za základ budeme brať rovnicu dráhy zrýchleného pohybu v tvare; s = a.t2 /2
A. Pre uvedný pohyb kyvadla v zrýchlenej sústave bude platiť:
1.) 31cm = a.t2 /2.
2.) 31cm.2 = a.t2 .
3.) 62cm./a = t2 .
4.) (62cm. /a)1/2 = t.
5.) (0,062.sec2 )1/2 = t.
6.) 0,07874.sec = t.
B. Pre pohyb kyvadla v gravitačnom poli Zeme bude platiť:
1.) 29cm = a.t2 /2.
2.) 29cm.2 = a.t2 .
3.) 58cm./a = t2 .
4.) (58cm. /a)1/2 = t.
5.) (0,058.sec2 )1/2 = t.
6.) 0,07615.sec = t.
Pomer uvedených časov pohybu kyvadiel v dvoch rôznych pohybových sústavách je nasledovný:
t g : t a = 1 : 1,03
Pomer hmotnosti sa z uvedeného časového pomeru dá ľahko odvodiť.
Tento kauzálny nepomer času kmitu kyvadla v dvoch rôzných sústavách, nie je možné zistiť náhodilým, bezídeovým meraním, lebo je veľmi malý. Na viac, nikdy nevieme presne určiť, že kedy zrýchlená sústava sa skutočne pohybuje zrýchlením a = g . (g = 10m/cec2 )
Platí iba mylný predpoklad, že je to vtedy, keď platí pricíp ekvivalencie, čiže keď platí jednota zotrvačnej a gravitačnej hmotnosti, ktorá kvôli zákonu kauzality platiť nikdy nemôže. A čo je ešte dôležitejšie, ani neplatí.
Na identifikáciu predmetnej dilatácie času pohybu kyvadla v dvoch rôznych sústavách, je potrebná príslušná invencia, príslušná inteligencia a hlavne príslušná ochota, či intelektuálna (duchovná) potreba akceptovania zákonov prírody a to hlavne akceptovania zákona kauzality.
To všetko Jeho vedecká svätosť, HSc. GRSc. Alexander Jozef JÁRAY má.
Amen
Absolútny pohyb vesmírom.
Návrat do prvého dielu dosianete kliknutím na nasledujúcu http adresu:
