aaaaaaaaaaaaa
aaaaaaaaaaaaaaa
Autorom pojmu metafyzika je grécky filozof Andronikos, z Rodu, z 1. storočia pr. Kr.
Andronikos z Rodu (* 1. stor. pred Kr.) bol grécky filozof, predstaviteľ peripatetizmu, 10. scholarch po Aristotelovi a prvý usporiadavteľ Aristotelových spisov s komentárom (zachoval sa arabský preklad). Aristotelove spisy o prvej filozofii (proté filosofia) zaradil za (meta) spisy o prírode (fysis) - odtiaľto zvyknú odvodzovať názov metafyzika.
Ten, ako jeden z prvých vydavateľov a komentátorov Aristotelových spisov, systematicky zoradil diela svojho majstra, pričom písomnosti ktoré pojednávajú o duchovných a nehmotných skutočnostiach, zaradil za traktáty o fyzike (Fyzika), čiže za tie traktáty, ktoré pojednávajú o hmotnej realite materiálnej prírody.
Tak sa týmto písomnostiam začalo hovoriť Metafyzika, resp. v pôvodnej gréčtine τὰ μετὰ τὰ φυσικὰ βιβλία (tá metá tá physiká biblía , čiže knihy nasledujúce po Fyzike“ resp. „knihy, ktoré sú za Fyzikou“ ). Predpona μετὰ (meta-) teda znamená „za“ alebo „poza“.
Filozof Andronikos z Rodu, teda duchovné spisy Aristotela zaradil za Aristotelove spisy materialistické a preto ich označil ako spisy patriace za spisy materialistické a označil ich slovom spisy za - fyzické, čiže spisy Meta - fyzické netušiac, že tým vyslovil jednu dovtedy nepoznanú principiálnu pravdu prírody.
Miesto duchovných spisov, je skutočne za spismi materialistickými a to nie len formálne, iba v zmysle úvah filozofa Andronikosa, ale čo je potrebné nevyhnutne vedieť, (o čom filozof Andronikos nemal ani poňatia) priestor pre vznik a existenciu duchovných zákonov, je možný iba v priestore ktorý je za fyzikou, čiže v priestore ktorý sa nachádza mimo fyzikálny priestor, ešte presnejšie, je možný iba mimo materiálneho hmotného časopriestoru. Iba v hlave uvažujúceho človeka.
Metafyzika je teda veda, ktorej zákony nie je možné odhaliť, objaviť, odvodiť z materiálneho časopriestoru pomocou vedeckých metód, čiže pomocou experimentálnych dôkazov.
Zákony metafyziky preto nemôžu byť ani objavené, ani striktne uplatňované v materialistickom časopriestore.
Z uvedenej definície metafyziky, čiže vedy o mimo materialistickom, hypotetickom priestore, metafyzika nemala by byť predmetom záujmu dialektický materialistickej vedy, ktorej jediným cieľom je skúmanie javov a zákonitosti materiálnej prírody, konkrétne skúmanie materiálneho časopriestoru, pomocou experimentálnych dôkazov.
Takýto, (metafyziku znevažujúci) myšlienkový pochod prebieha v hlavách všetkých materialistických vedcov celého sveta. Tento myšlienkový pochod tvorí aj oficiálne stanovisko všetkých akadémii vied na svete k metafyzike.
A ako už vyplýva z mojich predošlých vyjadrení smerujúcich na adresu súčasnej relativistickej vedy, musí byť každému jasné, že aj tento ich myšlienkový pochod je zo zásady mylný.
Ako dôkaz pravdivosti môjho tvrdenia o chabých myšlienkových konštrukciách materialistických vedcov celého sveta, uvediem nasledovný dôkaz.
Aby sa Matematika mohla dopracovať ku konečnej, absolútnej, ďalej už nezdokonaliteľnéj dokonalosti, musela najprv abstrakciou, čiže iba dematerializovaným myšlienkovým pochodom, dospieť k najmenšiemu a ďalej už nedeliteľnému matematickému elementu a to k matematickému bodu, ktorý predstavuje úsečku, ktorej začiatok splýva s jej koncom, teda takú úsečku, ktorej dĺžka predstavuje nulovú hodnotu materiálneho časopriestoru, čiže nulovú materiálnu dĺžku. (Žiadnu dĺžku.)
Ktorá sa ale tým pádom nemôže nachádzať v materiálnom časopriestore.
Keďže hypotetický, metafyzický matematický bod je zo zásady ďalej nedeliteľný na menšie časti, tak ako nulová materiálna dĺžková hodnota nie je deliteľná na menšie časti, dialektická aplikácia metafyzického matematického bodu v materialistickej matematike mala znamenať zrod novej matematiky, matematiky celých čísel, teda zrod kvantovej matematiky, čiže matematiky násobkov kvantového, ďalej nedeliteľného, matematického bodu.
Nestal sa.
Prečo asi?
Matematici z pozícii vulgárneho, experimentálneho materializmu zistili, že definícia matematického bodu, ako dĺžky úsečky ktorej začiatok splýva s jej koncom, nie je materialistickou, nie je fyzikálnou definíciou, ale výlučne metafyzickou definíciou, ktorej striktná platnosť nie je realizovateľná v nenulovom materialistickom časopriestore.
A tak metafyzický, matematický, dalej už nedeliteľný bod ostal iba vo sfére teoretickej matematiky, presnejšie iba v numerológii, pričom materiálnej podstate prírody odporujúce, racionálne a iracionálne (nie celočíselné) číselné hodnoty ostali nedotknute vo vulgárne materialistickej matematike aj naďalej.
V čom je teda zakliata bludnosť súčasnej matematiky?
Bludnosť súčasnej matematiky je zakliata v nepochopení matematikov, že existuje funkčný vzťah metafyziky ku fyzike !!!
Matematici nevedia, že k absolútnej pravde, že k absolútnym, analytickým zákonom (princípom) materialistickej prírody nedá sa dopracovať pomocou materialistickej fyziky, teda pomocou experimentálnych meraní, lebo vo fyzike nikdy nedosiahneme jediný čiže 100%. výsledok merania, ale vždy iba štatistické výsledky merania, z ktorých sa nedá odvodiť absolútny, analytický zákon prírody, ktorý by platil všade a vždy na 100%.
K 100% zákonom prírody sa môžeme dopracovať iba substitučne, iba abstraktne, iba metafyzicky a to tak, že skúmanému javu odnímeme jeho materialistické dimenzie a tým ho dostaneme mimo materiálny časopriestor, čiže do metafyzického priestoru, do sféry metafyziky.
Iba v tom dematerializovanom, mimo materiálnom, čiže iba v metafyzickom priestore sa nám v plnej nahote objaví principiálny, absolútny, (jedno jediný) analytický zákon materiálnej prírody.
Ak ten metafyzický zákon spätne rozumne zmaterializujeme, pričom budeme mať na zreteli jeho metafyzickú zákonitosť, čiže jeho absolútnu, analytickú dokonalosť, až potom sa dopracujeme k reálnym, analytickým, absolútnym zákonom materialistického časopriestoru, čiže k absolútnym zákonom materiálnej prírody. (K zákonom absolútneho pohybu hmoty.)
Po objavení metafyzického bezrozmerného matematického bodu a z neho plynúcich metafyzickej zákonitosti kvantovej matematiky, matematiky celých čísel, stačilo tento metafyzický zákon kvantovej (celočíselnej) matematiky rozumne zmaterializovať tak, aby v materialistickej matematike sa určil všeobecne uznaný, nenulový ďalej nedeliteľný, ďalej už nedelený fyzikálny dĺžkový ekvivalent, ekvivalentný k metafyzickému, ďalej nedeliteľnému matematickému bodu a všetky číselné hodnoty potom považovať za celočíselné násobky toho zmaterializovaného a dohodou ďalej nedeliteľného matematického ekvivalentu a dnes by už matematika bola v harmónii s objektívnou pravdou prírody a nechrlila by deň čo deň horibilné, vulgárne materialistické nezmysly.
Záverečné konštatovanie.
Materialistická veda všetky svoje principiálne zákony nachádza (môže nájsť) výlučne v metafyzike, (v priestore mimo fyziku, pomocou dematerializovanéj abstrakcie) preto metafyzika je organickou a nedeľnou súčasťou materialistickej vedy.
Iba správne pochopené a správne zmaterializované zákony metafyziky, môžu tvoriť reálne, (nie relativistické) zákony matematiky i fyziky.
Slávny výrok najväčšieho matematika všetkých dôb, pritom neopodstatnene veľmi skromného jedinca menom,
GRSc. Alexander JÁRAY:
Skôr prejde ťava uchom ihly, ako sa vulgárni materialisti celého sveta dopracujú k metafyzickej, absolútnej pravde prírody.
Amen.
Diskusia je možná na nasledovnej adrese:
