Ľudská spoločnosť, ktorá ignoruje zákony prírody, zanikne.
Ľudská spoločnosť, ktorá sa riadi mylnými zákonmi prírody, tiež zanikne.
(GRSc. Alexander JÁRAY)
Gravitácia - voľný pád telies k povrchu Zeme, táto záhadnou opradená a dosiaľ nevyjasnená, dosiaľ nepochopená schopnosť Zeme, priťahovať telesá k jej povrchu aj na diaľku, bez dotyku s priťahovanými, padajúcimi telesami, od nepamäti ľudstvo očarovala, fascinovala a i dnes fascinuje.
Keďže nikto z ľudí nevedel vysvetliť - opísať zrozumiteľným (a experimentom overiteľným) spôsobom mechanizmus gravitácie Zeme, zostalo iba pri tradičnom, bezradnom konštatovaní, že telesá musia z ich prirodzenosti padať k povrchu Zeme.
Uplynulo veľa času, kým sa ľudstvo dopracovalo aspoň k poznaniu, že telesá padajú k povrchu Zeme zrýchleným pohybom
(g = 9,81m/sec.sec).
Prvým človekom v dejinách ľudstva, ktorý sa aspoň snažil zosumarizovať, roztriediť a uzákoniť poznatky získané pozorovaním následkov gravitačnej schopnosti Zeme, priťahovať k sebe materiálne telesá, bol Izák Newton.
Izák Newton podstatu gravitácie, podobne ako nikto pred ním nepoznal,
preto nemohol vysvetliť mechanizmus jedného zo základných fyzikálnych fenoménov, ale pritom mal toľko ľudskej dôstojnosti, že ľudstvu nenanútil za každú cenu svoje osobné dojmy, pocity, čiže svoje hypotézy, presnejšie povedané svoje špekulácie o gravitácii,
ako to robil napríklad Albert Einstein.
Newton sa riadil mottom: Čo neviem to verejne priznám, hypotézy si nevymýšľam.
(Hypotheses non fingo.)
Sám priznal, že sa ocitol na brehu obrovského oceána nového poznania, novej vedy, a prirovnal sa k malému chlapcovi, ktorý sa hrá na pláži s kamienkami a mušľami.
Newtonovu prácu, ktorú on vykonal na poli približného objasnenia mechanizmu gravitácie Zeme, jeho súčasníci ocenili nasledujúcim oslavným veršom:
„Poriadok prírody bol dlho tmou noci zastretý.
Boh povedal: Buď Newton! A deň zažiaril jasný.“
Ide o veľmi pekný verš, ibaže obsah tohto verša je na 100 + 1 (presnejšie na 100 + 1, 314) honov vzdialený od objektívnej reality (od pravdy).
To okrem iného aj preto, lebo Boh nič takého nepovedal a poriadok prírody, ktorý bol vo veci mechanizmu gravitácie dlho tmou noci zastretý,
zostal aj po Newtonovi naďalej tmou noci zastretý.
Newton nebol Bohom vyvolený na to, aby ľudstvu zvestoval mechanizmus gravitácie.
Závery ktoré Newton vyslovil o Zemskej gravitácii nie sú pravdivé a to aj preto, lebo Newton gravitačné účinky Zeme snažil sa opísať iba pomocou jeho dvoch (nie reálnych) zákonov pohybu a to konkrétne pomocou Zákona jedno hmotnej zotrvačnej sily (Fz):
Fz = m.a
ako aj pomocou zákona dvoch jedno hmotných síl, známeho pod názvom zákon Akcie a Reakcie, zákon Príčiny a Následku:
(Fz = m.a) = -(Fz = m.a)
Podľa Newtona, Príčina a Následok (Akcia a Reakcia) sú rovnako veľké entity, vznikajú v jednom čase, ako aj zanikajú v jednom čase. Inými slovami povedané, podľa Newtona Príčina je to isté čo Následok. To ale protirečí nie len logike, ale aj Zákonu kauzality, ako aj prírodným procesom.
Z obsahu dvoch tu uvedených rovníc Newtonových síl (F) vyplýva, že Newtonovi nebolo "z hora" dané ani to, aby on pochopil, čo je potrebné chápať pod pojmom filozofickej kategórie sila (Fz).
Einstein na otázku čo je to čas (t), odpovedal nasledovne:
Čas je to čo merajú hodiny!!!
Z toho plynie nasledovná odpoveď aj na otázku, čo je to sila (F)?
Sila je to čo merajú silomeri!!!
Merateľnú veľkosť Newtonovej sily (F) tvorí veľkosť dĺžky natiahnutej, či stlačenej pružiny silomera (váhy), umiestnenej medzi dvomi telesami, počas ich vzájomnej + kontaktnej + časovej (F.t) silovej interakcii, čiže počas zmeny pohybového stavu obidvoch telies účastných spoločnej kontaktnej (statickej, alebo dynamickej) silovej interakcie.
Podľa osobného dojmu Newtona, statická a dynamická silová interakcia sú jedno a to isté, iba sú vyjadrené dvomi rôznymi gramatickými výrazmi. Ibaže skutočnosť je úplne odlišná aj od toho konkrétneho osobného dojmu Izáka Newtona.
Z uvedeného dôvodu ani Newtonova sila (F), nemôže byť vyjadrená iba jediným telesom (m) a preto ani jeho rovnicou sily (F):
F = m1.a
F = (1kg).(10m/sec.sec)
Bez dotyku jedného telesa s druhým telesom, nemôže sa vytvoriť tlak - ťah medzi telesami a preto nemôže nastať ani zmena dĺžky pružiny silomera, preto nemôže vzniknúť ani merateľná hodnota, iba jedno hmotnej Newtonovej sily (F).
Napriek tom, že Newton to nikde neuvádzal, silomerami nemeriame veľkosť sily (F), čiže nemeriame súčin hmoty (m) s jej zrýchlením (a), alebo (g), ale iba veľkosť tlaku medzi styčnými plochami dvoch telies účastných vzájomnej statickej, alebo dynamickej silovej interakcie. Silomery sú vlastne tlakomery - ťahomery.
Nehovoriac o tom, že rovnica Newtonovho zákona sily (F) je mimo časová rovnica, lebo v tejto rovnici nie je uvedený časový interval (t) trvania pôsobenia sily (F), čiže čas (t) trvania tlaku, či ťahu pružiny silomera, ktorý vzniká iba počas nie nulového časového intervalu (t > 0) trvania kontaktnej silovej interakcii medzi dvomi telesami.
Newtonova rovnica sily (F) neuvádza čas (t) trvania kontaktnej silovej interakcie medzi dvomi telesami.
Pričom jediným merateľným parameterom existencie Newtonovej sily (F), je iba veľkosť tlaku, či ťahu pružiny silomera, ktorý vzniká iba za nie nulový čas (t > 0) trvania kontaktnej silovej interakcie medzi dvomi telesami.
Rovnicou zákona sily (F), Newton latentne, nie priamo naznačoval to, že jeho jedno hmotná sila (F) môže pôsobiť aj v nulovom čase (t = ), ako aj to, že existuje aj taká silová interakcia
v ktorej jedno teleso interaguje samé so sebou.
Čo samo o sebe jednoznačne naznačuje to, že Newtonova jedno hmotná, mimo časová rovnica sily (F), čiže Newtonova rovnica mimo časovej, preto nie kontaktnej silovej interakcie, v ktorej sa nachádza iba jedno teleso, je abstraktný, mimo časový, ako aj mimo priestorový, naviac nie len fyzikálny, ale aj logický nezmysel, čiže korunovaný fyzikálny blud.
Vo svetle tu mnou uvedených argumentov nezmyselnosti obsahu dvoch Newtonových pohybových zákonov pohybu matérie, každému musí byť jasné, že Newton vo veci objasnenia mechanizmu Zemskej gravitácie nemohol vysloviť nič pravdivého, preto ani nič rozumného.
"Newton nebol Bohom na fyziku vyvolený."
Newton vo veci mechanizmu Zemskej gravitácie, mohol vysloviť iba a zákonito samé "diablom našepkané" prírodné herézy - bludy.
(Skutok sa stal.)
NEWTONOV GRAVITAČNÝ ZÁKON.
Newtonov GRAVITAČNÝ ZÁKON, svojim obsahom hovorí toto:
Sila (Fg) ktorou sa dve telesá (m1 a M2) dokážu na diaľku navzájom dynamicky priťahovať zrýchleným pohybom, je priamo úmerná súčinu (ploche) ich hmotnosti (m1.M2) a nepriamo je úmerná súčinu (ploche) ich vzdialenosti (r.r).
Fg = G(m1.M2/r.r)
Týmto GRAVITAČNÝM ZÁKONOM Newton jasne naznačuje to, že on gravitačnú silu (Fg) (na rozdiel od zotrvačnej sily (Fz) považuje za taký fyzikálny parameter, ktorého hodnotu tvorí silová interakcia medzi dvomi telesami (m1) a (M2).
Ibaže na túto Newtonovu gravitačnú silu (Fg), ako na potvoru neplatí jeho gravitačný zákon Akcie a Reakcie
Fg = -Fg
Fg = G.(m1.M2/r.r.) = -Fg = G.(m3.M4/r.r)
to preto, lebo v jeho gravitačnom zákone Akcie a Reakcie vystupujú štyri hmotné telesá, čiže ide o silovú interakciu medzi štyrmi telesami, ktorých veľkosť by sa musela merať už dvomi silomerami.
Nezmyselnosť obsahu Newtonovho dvoj hmotného GRAVITAČNÉHO ZÁKONA spočíva (okrem iného) aj v tom, že po dosadení potrebných parametrov, ako aj konštanty (G) do rovnice Newtonovho GRAVITAČNÉHO ZÁKONA, dostávame nie len tento nezmyslený výsledok:
Fg = (9,81kg).(1m/sec.sec),
ale hlavne dostaneme vždy a znova, iba nezmyselnú jedno hmotnú, jedno telesnú + mimo časovú silu:
Fg = m1.g
ktorej veľkosť sa nedá zmerať silomerom.
Newtonov Gravitačný zákon ignoruje zákon zachovania hmoty, lebo z dvoj hmotnej silovej interakcie
Fg = G.(m1.M2/r.r)
vyprodukuje iba jedno hmotnú silu
Fg = (m1.g).
Kardinálny problém so zadefinovaním Newtonovho GRAVITAČNÉHO ZÁKONA, čiže so zadefinovaním zákona dynamickej gravitačnej silovej interakcie medzi dvomi telesami na diaľku, konkrétne medzi Zemou (M) a medzi na jej povrch padajúcimi telesami (m) spočíva v tom, že ten zákon sa nedá zadefinovať pomocou jedno hmotného, jedno telesného + mimo časového Newtonovho zákona sil (F):
F = m1.a
Ale ani pomocou časového účinku jedno hmotnej časovej sily
F = m1.a.t.
Ale ani pomocou Newtonovho dvoj hmotného, mimo časového GRAVITAČNÉHO ZÁKONA:
F = G.(m1.M2/r.r)
To z jediného prostého dôvodu, lebo voľný pád telies (m) na povrch Zeme nie je sprevádzaný kontaktnou silovou interakciou medzi dvomi telesami, ale iba medzi, nie telesným (neviditeľným) gravitačným poľom Zeme (G.M/r.r) a voľne padajúcim telesom (m).
Preto pri voľnom páde telies, nie sme schopní namerať žiadny tlak, žiadny ťah pružiny silomera, čiže pri voľnom páde telies
nedokážeme identifikovať prítomnosť Newtonovej sily (Fg).
Počas voľného pádu telies, nepôsobí na telesá žiadna prístrojmi merateľná Newtonova sila (Fg). Voľný pád telies na povrch Zeme, nevyvoláva Newtonova sólo sila (Fg).
Pri voľnom páde telies k povrchu Zeme vieme vypočítať (identifikovať) iba očami videnú (iba zrakovú) veľkosť zrýchlenia telies a nič viac.
Preto reálny GRAVITAČNÝ ZÁKON volného pádu telies na povrch Zeme, vyjadruje iba:
DYNAMICKÝ GRAVITAČNÝ ZÁKON
GRSc. Alexandra JÁRAY - a,
v nasledovnom tvare:
am1 = G.(m1/r.r) + G.(M2/r.r)
am1 = (gm1) + (gM2)
Tento Gravitačný zákon vyvracia (naivne) tvrdenie fyzikov o rovnakej rýchlosti voľného pádu telies na povrch Zeme, bez rozdielu ich hmotnosti.
Podľa Dynamického Gravitačného Zákona,
GRSc. Aleaxandra JÁRAY - a,
veľkosť zrýchleného pohybu, voľného pádu, telesa o hmotnosti (m), smerom k povrchu Zeme, tvorí súčet intenzity jeho vlastného gravitačného poľa (gm), s intenzitou gravitačného poľa Zeme (gz).
Tento GRAVITAČNÝ ZÁKON platí iba pre dynamickú silovú interakciu, iba pre zrýchlený pohyb telies, iba pre voľný pád telies.
STATICKÝ GRAVITAČNÝ ZÁKON,
ktorý definuje silomerami už dobre merateľné statické účinky gravitačných polí, medzi dvomi telesami (m1 a M2), čiže kontaktnú statickú gravitačnú silovú interakciu medzi dvomi telesami, má inú matematickú podobu.
To preto, lebo dynamická a statická gravitačná silová interakcia, nie sú si navzájom ekvivalentné (nie sú rovnako veľké, ako nie sú rovnako veľké Príčina a Následok, Akcia a Reakcia), ako sa to mylne domnieval Izák Newton a ako sa to mylne (trestuhodne) vyučuje na školách a univerzitách SR, obsahom
Princípu ekvivalencie.
Rovnica troj hmotného Princípu ekvivalencie je nasledovná:
m1.a = G(m2.M3/r.r)
1kg1.a = G.(1kg2.6 000 000 000 000 000 000 000 000kg3/r.r)
Po prevedení potrebných matematických operácii, z troj hmotného Princípu ekvivalencie, jedna hmotnosť (M3) sa počas výpočtov vyparí a následne dostaneme takýto nezmyselný dvoj hmotný Princíp ekvivalencie.
(1kg1).(9,81m/sec.sec) = (9,81kg2).(1m/sec.sec)
1kg1 = 9,81kg2
(a = 9,81m/sec.sec) = (g = 1m/sec.sec)
To ani ako sranda neobstojí.
Tak nech bude aj nejaká sranda.
Genralissimus Reálnych Vied
GRSc. Alexander Jozef JÁRAY.
Autor článku.
Pokračovanie do 15. dní.
