II. Dvojrozmerný experiment.
Nepravdivosti „Princípu ekvivalencie“.
Tento dvojrozmerný experiment tvorí opis parametrov:
1.) Pohybu telesa po 45° naklonenej rovine.
2.) Pohybu kyvadla.
A.) Pod vplyvom nerovnomerného gravitačného zrýchlenia Zeme: (g = G.M/R.R ).
B.) Pod vplyvom rovnomerného zrýchleného pohybu sústavy: (a = 10 m/sec.sec).
Poslaním tohto dvojrozmerného experimentu, je vedeckým spôsobom dokázať mentálnu invaliditu, čiže duševnú nespôsobilosť (duševnú tuposť) učiteľov fyziky na školách a univerzitách (aj) SR, ako aj zamestnancov Fyzikálneho ústavu SAV, na výkon ich povolania, ktorá im neumožňuje, ktorá im všemožne bráni vidieť objektívnu realitu (objektívnu pravdu) materiálnej prírody (čiže reálny kozmický pohyb telies) z globálneho, z širšieho, z absolútneho zorného uhla pohľadu.
Tá ich duševná nespôsobilosť bráni im vidieť a následne pochopiť, ako aj akceptovať priebeh a výsledky, viac ako jednorozmerných experimentálnych analýz fyzikálnych procesov.
Relativistickí fyzici, kvôli svojmu mentálnemu hendikepu, (kvôli ich duševnej nespôsobilosti na výkon ich povolania) sú schopní vidieť a pochopiť iba jednorozmerné fyzikálne procesy, aj to iba z lokálneho, iba z miestneho zorného uhla pohľadu, čiže iba zo žabomyšej perspektívy.
Relativistickí fyzici, ako mentálni invalidi, sú schopní vidieť fyzikálne procesy iba svojimi očami.
To preto, lebo vidieť fyzikálne procesy absolútne, reálne, globálne, čiže v širších, časopriestorových súvislostiach, je možné iba „šiestym zmyslom“.
Vidieť fyzikálne procesy absolútne (reálne) dokáže iba taký človek, ktorý je od prírody obdarovaný intuíciou, čiže schopnosťou vnoriť svoju myseľ do latentnej (očami neviditeľnej) objektívnej reality materiálnej prírody.
Z tohto dôvodu, absolútne, globálne, intuitívne videnie objektívnej reality materiálnej prírody, nedá sa nadobudnúť štúdiom na žiadnych vysokých školách a univerzitách a to nikde na svete. S talentom absolútneho, globálneho videnia objektívnej reality materiálnej prírody,
človek sa musí narodiť.
Aj súčasnú učebnú látku z relativistickej fyziky vypracovali iba jedinci, ktorí síce počas svojho života boli (a aj v súčasnosti sú) ovenčení mnohými vedeckými titulmi (ako aj Nobelovými cenami), ale pritom oni boli (a aj v súčasnosti sú) iba mentálni invalidi, pretože neboli (nie sú) od prírody obdarení talentom (schopnosťou) vidieť objektívnu realitu materiálnej prírody globálne, v širších, v kozmických súvislostiach, čiže neboli (a ani v súčasnosti nie sú) od prírody obdarení
„šiestym zmyslom“.
Práve preto podľa učebníc súčasnej relativistickej fyziky, ktoré (aj) na školách a univerzitách SR beztrestne používajú učitelia relativistickej fyziky, pohyb telesa po 45° naklonenej rovine, ležiacej na nezrýchlenom povrchu Zeme, v jej premennom gravitačnom (g = G.M/R.R) prebieha (musí prebiehať) úplne rovnakým, čiže ekvivalentným spôsobom, ako pohyb telesa po 45° naklonenej rovine ktorá leží na zrýchlenej podlahe kabíny rakety, ktorá sa pohybuje konštantným priamočiarym zrýchlením (a = 10 m/sec.sec).
Mentálnu invaliditu relativistických fyzikov (okrem iného) dokazuje aj tá skutočnosť, že oni nerovnomerne zrýchlené gravitačné pole Zeme (g = G.M/R.R), považujú za totožné s rovnomerným zrýchleným zotrvačným pohybom sústavy (a = 10 m/sec.sec).
A iba z tohto lokálneho (veľmi primitívneho) iba jednorozmerného, preto ekvivalentného, čiže zjednodušeného videnia viacrozmernej objektívnej reality materiálnej prírody, súčasní relativistickí fyzici došli k ich zvrátenému, svojvoľne zjednodušenému záveru, ktorý tvorí súčasne aj zvrátený obsah existenčného princípu relativistickej fyziky, „Princípu ekvivalencie“.
Obsah „Princípu ekvivalencie“ hlása toto:
Nehybný stav telies ležiacich na nezrýchlenom povrchu Zeme, v jej premennom zrýchlenom gravitačnom poli (g = G.M/R.R), môžeme bez výčitky svedomia opísať rovnicami rovnomerného priamočiareho zrýchleného pohybu telies (a = g = 10 m/sec.sec), ako keby tie nehybné telesá pohybovali sa vesmírnym priestorom zrýchleným pohybom
Ibaže tu mnou opísaný, ako aj (mnou) niekoľko krát overený dvojrozmerný experiment dokazuje to, že iba osobné dojmy a pocity relativistických fyzikov, obsiahnuté v ich zvrátenom „Princípe ekvivalencie“, sú ničím nepodložené herézy, čiže sú to iba výplody ich jednorozmernej, mentálne invalidnej + bludnej + nepravdivej, preto relativistickej paradigmy, (zažratého, tradicionalistického spôsobu myslenia davu) čiže výplody ich rozumovej tuposti a preto sú to iba im podobné, veľmi primitívne iba jednorozmerné fyzikálne bludy.
******************************************************************
Nasleduje podrobný opis dvojrozmerného experimentu.
I.) Toto sú geometrické parametre 45° naklonenej roviny umiestnenej na nezrýchlenom povrchu Zeme v jej premennom gravitačnom poli (g = G.M/R.R).
Pre jednoduchšie počítanie, nech geometrické parametre 45° naklonenej roviny, ktorá leží nehybne na nezrýchlenom povrchu Zeme v jej premennom gravitačnom poli (g = G.M/R.R) majú nasledovné hodnoty:
strana (x) = 10 m;
strana (y) = 10 m;
strana (x;y) = 14,142 m;
To preto, lebo v tomto prípade dĺžka strany (x;y - prepony) je zhodná s časom (t) voľného pádu telesa v premennom gravitačnom poli Zeme (g = G.M/R.R = 10 m/sec.sec), za ktorý teleso voľným pádom prekoná výškový rozdiel (s = 10 m), ktorý prezentuje dĺžka strany (y = 10 m).
II.) Toto sú fyzikálne parametre 45° naklonenej roviny umiestnenej na nezrýchlenom povrchu Zeme v jej premennom gravitačnom poli (g = G.M/R.R).
Veľkosť zrýchlenia ktoré pôsobí na teleso pri jeho pohybe po 45° naklonenej rovine umiestnenej na nezrýchlenom povrchu Zeme v jej premennom gravitačnom poli (g = G.M/R.R = 10 m/sec.sec) má hodnotu: g(45°) = 7,071 m/sec2.
1.) g(45°) = g.cos (45°)
2.) g(45°) = (10 m/sec2).(0,701) = 7,071 m/sec2;
3.) g(45°) = 7,071 m/sec2.
III.) Nasleduje výpočet parametra času (t) zrýchleného pohybu telesa pohybujúceho sa po 45° naklonenej rovine umiestnenej na nezrýchlenom povrchu Zeme v jej premennom gravitačnom poli (g = G.M/R.R).
Dĺžka (s), strany (x;y), 45° naklonenej roviny má hodnotu: s = 14,142 m.
Čas (t) potrebný telesu na prekonanie dráhy s = 14,142 m po 45° naklonenej rovine umiestnenej na nezrýchlenom povrchu Zeme v jej premennom gravitačnom poli (g = G.M/R2), zrýchlením: (g.cos (45°) = 7,071 m/sec2), vypočítame z rovnice dráhy:
1.) s = 1/2.a.t2;
2.) 2.s/a = t2;
3.) (2.s/a)*1/2 = (t2)*1/2;
4.) 14,142 m = 1/2.(7,071 m/sec2).t2
5.) {2.(14,142 m.sec2)/7,071 m }1/2 = (4.sec2)1/2
6.) (4sec2)1/2 = 2.sec
6.) (t) = 2.sec
IV.) Nasleduje výpočet parametra rýchlosti v(x); a zrýchlenia g(x);
1.) g(x) = g.cos (45°).cos (45°).
2.) g(x) = (7,071 m/sec2).(0,7071)
3.) g(x) = 5 m/sec2
1.) v(x) = g(x).t
2.) v(x) = (5 m/sec2).2 sec
3.) v(x) = 10 m/sec.
Ako aj výpočet parametra rýchlosti v(y); a zrýchlenia g(y);
1.) g(y) = a.cos (45°).cos (45°).
2.) g(y) = 7,071 m/sec2. (0,7071)
3.) g(y) = 5 m/sec2
1.) v(y) = g(x).t
2.) v(y) = (5 m/sec2).2 sec
3.) v(y) = 10 m/sec
Výslednú rýchlosť v(x;y) vypočítame zo vzorca:
1.) v(x;y) = g(x;y).t
2.) v(x;y)= 7,071 m/sec2.2 sec
3.) v(x;y) = 14,142 m/sec
Výsledná rýchlosť pohybu telesa pohybujúceho sa po 45° naklonenej rovine umiestnenej na nezrýchlenom povrchu Zeme v jej premennom gravitačnom poli (g = G.M/R.R), ktorú dosiahne až na konci 45° naklonenej roviny, musí byť taká istá, aká je konečná rýchlosť telesa padajúceho (nerovnomerným) zrýchleným pohybom (g = G.M/R.R) čiže (nerovnomerným) voľným pádom na konci dráhy (s = 10 m).
V.) Nasleduje výpočet konečnej rýchlosti telesa padajúceho voľným pádom k nezrýchlenému povrchu Zeme v jej nerovnomernom gravitačnom poli (g = G.M/R.R), z výšky: (s = 10 m).
Výpočet konečnej rýchlosti je nasledovný:
1.) s = 1/2.a.t2;
2.) 10 m = 1/2.(10 m/sec2).t2;
3.) 2.10 m.sec2/10 m = t2;
4.) (2. sec2)1/2 = t2;
5.) t = 1, 4142 sec;
Potom zo vzorca v = g.t; vypočítame rýchlosť voľného pádu telesa k povrchu Zeme z výšky: (s = 10 m).
1.) v = 10 m/sec2.1,4142 sec;
2.) v = 14, 142 m/sec;
Rýchlosť telesa padajúceho voľným pádom k nezrýchlenému povrchu Zeme z výšky 10 m v gravitačnom poli Zeme (g = G.M/R.R), je rovnaká s rýchlosťou, ktorú teleso nadobudne na konci jeho pohybu po 45° naklonenej rovine umiestnenej na povrchu Zeme v jej premennom gravitačnom poli (g = G.M/R.R) a má hodnotu: v = 14,142 m/sec.
Tu vypočítane pohybové parametre telesa pohybujúceho sa po 45° naklonenej rovine umiestnenej na nezrýchlenom povrchu Zeme v jej premennom gravitačnom poli (g = G.M/R.R) sú znázornené na nasledujúcom obraze:
Relativistickí fyzici obsahom ich mentálne invalidného, preto nepravdivého „Princípu ekvivalencie“ tvrdia to, že všetky pohybové parametre telesa pohybujúceho sa po 45° naklonenej rovine, ktorá je umiestnená na zrýchlenej podlahe kabíny rakety, ktorá sa pohybuje konštantným, rovnomerným (a = 10 m/sec2),
sú úplne rovnaké, čiže ekvivalentné,
pohybovým parametrom telesa pohybujúceho sa po 45° naklonenej rovine umiestnenej na nezrýchlenom povrchu Zeme v jej premennom gravitačnom poli (g = G.M/R.R = 10 m/sec2).
To vraj preto, lebo pozorovateľ ktorý stojí na zrýchlenej podlahe kabíne rakety, ktorá sa pohybuje rovnomerným zrýchlením (a = 10 m/sec2), vidí to isté ako pozorovateľ nachádzajúci sa na nezrýchlenom povrchu Zeme v jej gravitačnom poli (g = G.M/R.R).
Ale keby relativistickí fyzici boli od prírody obdarení vrodeným talentom globálneho, intuitívneho videnia objektívnej reality materiálnej prírody, tak by videli reálny (absolútny) pohyb telesa po 45° naklonenej rovine, ktorá je umiestnená na zrýchlenej podlahe kabíny rakety, pohybujúcej sa priamočiarym, rovnomerným zrýchlením, (a = 10 m/sec2) tak, ako je on zobrazený na tomto druhom obraze.
Z predmetného obrazu vyplýva, že všetky parametre zrýchleného pohybu telesa po 45° naklonenej rovine, ktorá sa nachádza v zrýchlenej sústave, čiže na zrýchlenej podlahe kabíny rakety pohybujúcej sa priamočiarym, rovnomerným zrýchlením, (a = 10 m/sec2), sú úplne rovnaké, sú ekvivalentné s tými parametrami, ktorými sa pohybuje teleso po 45° naklonenej rovine, v premennom gravitačnom poli Zeme: (g = G.M/R.R = 10 m/sec2).
Z tohto dôvodu pozorovateľ na nezrýchlenom povrchu Zeme, v jej premennom gravitačnom poli (g = G.M/R.R), nameria úplne rovnaké jednorozmerné (časové) parametre pohybu telesa po 45° naklonenej rovine, ako pozorovateľ ktorý stojí na zrýchlenej podlahe kabíny rakety, ktorá sa pohybuje priamočiarym, rovnomerným zrýchleným pohybom, (a = 10 m/sec2).
A práve iba touto primitívnou, iba touto jednorozmernou, iba touto lokálne videnou skutočnosťou, operoval ako Newton, tak aj Einstein pri tvorbe svojich nereálnych, mentálne invalidných jednorozmerných pohybových rovníc, aj to iba relatívneho, iba iluzórneho pohybu matérie.
Touto primitívnou skutočnosťou aj v súčasnosti operujú učitelia fyziky, ako aj zamestnanci FÚ SAV vtedy, keď oni s bezočivou drzosťou odmietajú preveriť, aj tu mnou opísané viac ako jednorozmerné experimentálne dôkazy neplatnosti piliera relativistickej fyziky, „Princípu ekvivalencie“, a tým pádom aj dôkazy ich vlastných omylov, ako aj dôkazy ich mentálnej invalidity, čiže dôkazy ich duševnej tuposti.
Pokiaľ pozorovateľ bude merať iba jednorozmerné parametre pohybu telesa pohybujúceho sa po 45° naklonenej rovine umiestnenej na nezrýchlenom povrchu Zeme v jej premennom gravitačnom poli (g = G.M/R.R) a následne aj na naklonenej rovine umiestnenej na zrýchlenej podlahe kabíny rakety pohybujúcej sa s zrýchlením (a = 10 m/sec.sec), ale pritom do toho merania nevnesie aj svoj intuitívny + viacrozmerný, + globálny nadhľad (svoju mentálnu pridanú hodnotu) na tie dva principiálne rôznorodé druhy pohybu telies po 45° naklonenej rovine, dovtedy sa nikdy nedopracuje k odhaleniu, čiže k objaveniu tých principiálnych, až antagonistických rozdielov, ktoré sprevádzajú, ktoré sú vlastné tým dvom principiálne rozdielnym a preto neporovnateľným, neekvivalentným druhom pohybu materiálnych telies po 45° naklonenej rovine.
Iba bezduchým meraním jednorozmerných parametrov pohybu matérie, pohybujúcej sa po 45° naklonenej rovine, žiadny pozorovateľ sa nemôže nikdy dopracovať k odhaleniu, čiže k objaveniu latentnej pravdy, čiže k odhaleniu očami neviditeľnej objektívnej reality materiálnej prírody.
Iba pozorovateľ ktorý je prírodou obdarený talentom vidieť reálny, globálny, absolútny pohyb tých dvoch rôznorodých druhov pohybov telies po 45° naklonenej rovine, (v dvoch rôznych vzťažných pohybových sústavách), iba pozorovateľ ktorý je prírodou obdarený talentom vidieť pohyb hmoty zo „zorného uhla pohľadu anjelov“, iba taký pozorovateľ dokáže objaviť ten latentný rozdiel v uvedených dvoch druhoch pohybov telies po 45° naklonenej rovine.
Ten latentný a pritom principiálny rozdiel spočíva:
v nie rovnakom smerovaní výsledných vektorov
rýchlosti (va(x;y); vg(x;y);)
zrýchlenia (a(x;y)); g(x;y)).
Iba pozorovateľ ktorý je prírodou obdarený intuitívnym, globálnym nadhľadom, čiže talentom vidieť pohyb hmoty zo „zorného uhla pohľadu anjelov“ uvidí, že smer výsledného vektora rýchlosti (v(g)) telies pohybujúcich sa po 45° naklonenej rovine umiestnenej na nezrýchlenom povrchu Zeme v jej premennom gravitačnom poli (g = G.M/R.R)
je rovnobežný s 45° naklonenou rovinou.
Iba taký pozorovateľ zistí aj to, že smer výsledného vektora rýchlosti (v(a)) telies pohybujúcich sa po 45° naklonenej rovine ktorá je umiestnená na zrýchlenej podlahe kabíny rakety, pohybujúcej sa zrýchlením (a = 10 m/sec2)
je kolmý na 45° naklonenú rovinu.
Iba pozorovateľ ktorý je prírodou obdarený talentom vidieť pohyb hmoty zo „zorného uhla pohľadu anjelov“ zistí, že výsledný vektor rýchlosti pohybu telesa po 45° naklonenej rovine, ktorá sa nachádza na nezrýchlenom povrchu Zeme v jej gravitačnom poli (g = G.M/R.R) a výsledný vektor rýchlosti pohybu telesa po 45° naklonenej rovine, ktorá sa nachádza na zrýchlenej podlahe kabíny rakety pohybujúcej sa zrýchlením (a = 10 m/sec2),
zvierajú 45° uhol, čiže že sú na seba kolmé.
To preto, lebo iba pozorovateľ ktorý je prírodou obdarený talentom globálneho videnia tých dvoch rôznych druhov pohybov telies po 45° naklonenej rovine, čiže iba pozorovateľ ktorý je prírodou obdarený vidieť objektívnu realitu materiálnej prírody zo „zorného uhla pohľadu anjelov“ (nie žiab, nie myší a nie mentálnych invalidov - rozumových tupcov), iba on dokáže vidieť ten latentný (očami neviditeľný) 45°. rozdiel v smerovaní výsledných vektorov rýchlosti (v(g); v(a)) telies pohybujúcich sa po 45° naklonenej rovine v gravitačnom poli Zeme (g = G.M/R.R) a v kabíne rakety pohybujúcej sa zrýchlením (a = 10 m/sec2)
A práve preto iba taký pozorovateľ vie dokázať ten principiálny rozdiel vedeckou metódou, čiže dobre merateľnými parametrami (aj) týmto dvojrozmerným experimentálnym dôkazom.
Až keď teleso pohybujúce sa po 45° naklonenej rovine umiestnenej na nezrýchlenom povrchu Zeme v jej premennom gravitačnom poli (g = G.M/R.R), alebo na zrýchlenej podlahe kabíny rakety pohybujúcej sa rovnomerným zrýchlením (a = 10 m/sec2),
prejde z 45° naklonenej roviny na vodorovnú,
na (x – ovu) rovinu, až vtedy sa vynoria tie dve dovtedy latentne ukryté (očami neviditeľné), ale na horizontálnej (x – ovej) rovine už dobre viditeľné ako aj dobre merateľné (principiálne) pohybové rozdiely.
Na horizontálnej, na (x – ovej) rovine, tie dve principiálne pohybové rozdiely už budú dobre viditeľné, ako aj dobre merateľné, aj pre pozorovateľov prírodou neobdarených talentom vidieť globálny, reálny pohyb tých dvoch rôznorodých druhov pohybov telies.
Iba na tej horizontálnej, na (x – ovej) rovine budú tie dve principiálne pohybové rozdiely dobre viditeľné, ako aj dobre merateľné, aj pre mentálnych invalidov, čiže pre učiteľov fyziky, ako aj pre zamestnancov FÚ SAV.
Dovtedy tie principiálne rozdiely sú dobre(utajené) latentne skryté pred očami pozorovateľov, ktorých príroda neobdarila talentom vidieť reálny, globálny pohyb tých dvoch rôznorodých, až antagonistických druhov pohybov telies po 45° naklonenej rovine v dvoch diametrálne odlišných vzťažných sústavách.
V momente, keď teleso pohybujúce sa po 45° naklonenej rovine umiestnenej na Nezrýchlenom povrchu Zeme, v jej premennom gravitačnom poli (g = G.M/R2), prejde z 45° naklonenej roviny na vodorovnú, na (x – ovu) rovinu, v tom momente sa „vypnú“ všetky zložky jeho zrýchlenia, ktoré dovtedy pôsobili na dané teleso a to ako zrýchlenie vo smere osi (x), čiže zrýchlenie (g(x)), tak aj zrýchlenie vo smere osi (y), čiže zrýchlenie (g(y)). V tom momente sa teleso začne po tej vodorovnej (x – ovej) rovine pohybovať zotrvačným pohybom.
V momente, keď teleso pohybujúce sa po 45° naklonenej rovine umiestnenej na Nezrýchlenom povrchu Zeme v jej premennom gravitačnom poli (g = G.M/R.R), prejde z 45° naklonenej roviny na vodorovnú, na (x – ovu) rovinu, v tom momente nastane (pre relativistických fyzikov niečo neznáme, nepochopiteľné ale v prírode bežne existujúce a to):
rotácia smeru jeho výsledného vektora rýchlosti
o hodnote (v = 14.142 m/sec) a to o hodnotu uhla 22, 5°, smerom do vodorovnej, do horizontálnej polohy. Do smeru osi (x).
V praxi to znamená iba toľko, že keď teleso pohybujúce sa po 45° naklonenej rovine, ktorá je umiestnená na Nezrýchlenom povrchu Zeme, v je gravitačnom poli (g = G.M/R.R), prejde z 45° naklonenej roviny na vodorovnú, na (x – ovu) rovinu:
bude sa na tej rovine pohybovať svojou konečnou, zotrvačnou rýchlosťou (v = 14,142 m/sec).
To v prvom rade preto, lebo konečná, zotrvačná rýchlosť pohybu telesa pohybujúce sa po 45° naklonenej rovine, umiestnenej na Nezrýchlenom povrchu Zeme, v je premennom gravitačnom poli (g = G.M/R.R), čiže rýchlosť (v = 14, 142 m/sec), v zmysle „Zákona zachovania hybnosti telies“, rotáciou jej vektora, nemôže sa zmeniť hodnota tohto vektora.
Rýchlosť telesa sa rotáciou jeho vektora nemôže zväčšiť, ale ani zmenšiť.
Túto objektívnu realitu spojenú s pohybom telesa pohybujúce sa po 45° naklonenej rovine, ktorá je umiestnená na Nezrýchlenom povrchu Zeme, v jej gravitačnom poli (g = G.M/R.R), môže si prístrojmi overiť, ako pozorovateľ ktorý je prírodou obdarený talentom globálneho videnia tých dvoch rôznych druhov pohybov telies po 45° naklonenej rovine, tak aj pozorovateľ ktorý nie je prírodou obdarený talentom globálneho videnia tých dvoch rôznych druhov pohybov telies po 45° naklonenej rovine.
Túto objektívnu realitu spojenú s pohybom telesa pohybujúce sa po 45° naklonenej rovine, môže si prístrojmi overiť aj mentálny invalid, čiže aj učiteľ relativistickej fyziky, ale aj zamestnanec FÚ SAV.
Ale aj to iba za podmienky, že on túto, pre neho mentálne neprístupnú, preto nepochopiteľnú (až urážlivú) objektívnu realitu materiálnej prírody, spojenú s pohybom telesa po 45° naklonenej rovine, ktorá je umiestnená na Nezrýchlenom povrchu Zeme, v jej premennom gravitačnom poli (g = G.M/R.R), bude aj ochotný si overiť meraním a nie svojimi hlúpymi rečami, ako aj s bezočivou drzosťou, to meranie plynulo odmietať.
V momente, keď teleso pohybujúce sa po 45° naklonenej rovine ktorá je umiestnená v zrýchlenej sústave, čiže na zrýchlenej podlahe rakety pohybujúcej sa rovnomerným priamočiarym zrýchlením (a = 10 m/sec2), prejde z 45° naklonenej roviny na vodorovnú, na (x – ovu) rovinu, v tom momente sa vypne iba jedna zložka zrýchlenia daného telesa a to iba zrýchlenie vo smere (x), čiže
vypne sa iba zrýchlenie (g(x) = 5 m/sec2).
Tým pádom to teleso bude sa pohybovať po tej vodorovnej (x – ovej) rovine iba jeho konečnou zotrvačnou rýchlosťou (v(x) = 10 m/sec), ktorú nadobudlo zrýchlením g(x) = 5m/sec2) za čas (t) = 2sec.
V momente, keď teleso pohybujúce sa po 45° naklonenej rovine, ktorá je umiestnená v zrýchlenej sústave, čiže na zrýchlenej podlahe rakety pohybujúcej sa rovnomerným priamočiarym zrýchlením (a = 10 m/sec2), prejde z 45° naklonenej roviny na vodorovnú, na (x – ovu) rovinu, v tom momente nastane:
rotácia smeru, ako vektora rýchlosti (v(x;y) = 14,142 m/sec), tak aj rotácia vektora zrýchlenia (a(x;y) = 7,701 m/sec2)
o uhol 22,5°, ale smerom do vertikálnej polohy, čiže smerom do osi (y), kým nenadobudne hodnotu (a(y) = 10 m/sec2).
Čo v praxi znamená iba toľko, že keď teleso pohybujúce sa po 45° naklonenej rovine, ktorá je umiestnená v zrýchlenej sústave, čiže na podlahe kabíny rakety pohybujúcej sa rovnomerným priamočiarym zrýchlením (a = 10 m/sec2),
prejde z 45° naklonenej roviny na vodorovnú, na (x – ovu) rovinu, bude sa na tej (x – ovej) rovine pohybovať iba rýchlosťou (v(x) = 10 m/sec).
Záverečný súhrn.
A.) V gravitačnom poli Zeme (g = G.M/R.R = 10 m/sec2 ) rotuje iba výsledný vektor rýchlosti (v(x;y)),
B.) V kabíne rakety pohybujúcej sa rovnomerným, priamočiarym zrýchlením (a = 10 m/sec2) rotuje ako výsledný vektor rýchlosti v(x;y), tak aj výsledný vektor zrýchlenia a(x;y).
Táto skutočnosť je očami dobre viditeľná na tých dvoch vyššie priložených obrazoch.
Aby mohli platiť všetky súčasné relativistické fyzikálne teórie, zákony a rovnice, prechod telesa pohybujúceho sa po 45° naklonenej rovine, ktorá je umiestnená na zrýchlenej podlahe rakety pohybujúcej sa rovnomerným, priamočiarym zrýchlením (a = 10 m/sec2), na vodorovnú, na (x - ovu) rovinu, musel by byť
sprevádzaný rovnakou rýchlosťou,
akú má teleso po prechode z 45° naklonenej roviny, ktorá je umiestnená na nezrýchlenom povrchu Zeme v gravitačnom poli (g = G.M/R.R), na vodorovnú, na (x - ovu) rovinu.
Keďže ten prechod telesa pohybujúceho sa po 45° naklonenej rovine na vodorovnú, na (x - ovu) rovinu, v zrýchlenej rakete pohybujúcej so zrýchlením (a = 10 m/sec2),
nie je sprevádzaný rovnakou rýchlosťou,
ako prechod telesa z 45° naklonenej roviny na vodorovnú, na (x - ovu) rovinu v gravitačnom poli Zeme (g = G.M/R2), preto ten objektívne existujúci,
nie rovnako rýchlý
prechod telesa z 45° naklonenej roviny na horizontálnu, na (x - ovu) rovinu,
je pre mentálnych invalidov, čiže pre relativistických fyzikov + učiteľov fyziky + zamestnancov FÚ SAV nepochopiteľný + neželaný + neakceptovateľný + urážlivý + kacírsky.
A práve preto mentálni invalidi, zamestnanci FÚ SAV, experimentálne overenie tejto, pre ich málokapacitný rozum nepochopiteľnej a preto veľmi nepríjemnej objektívnej reality, s bezočivou drzosťou a opakovane, už viac desaťročí odmietajú experimentálne preveriť, i keď experimentálne preverenie tejto fyzikálnej objektívne reality, oni ešte ani raz nepreverili.
Preto oni nemôžu (ba čo viac, ani nesmú) tvrdiť to, že v tu opísanom dvojrozmernom experimente nejde o objektívnu fyzikálnu realitu, ale iba mnou hlásaný fyzikálny blud, plynúci s mojej (neexistujúcej) duševnej choroby.
Pričom štátom zbytočne platení mentálni invalidi zo SAV, s malokapacitným rozumom, to už viac desaťročia neoprávnene a pritom beztrestne tvrdia.
Tu opísané parametre prechodu telesa z 45° naklonenej roviny na vodorovnú, na (x – ovu) rovinu, ako v gravitačnom poli Zeme (g = G.M/R.R), tak v kabíne zrýchlenej rakete pohybujúcej sa zrýchlením (a = 10 m/sec2), sú iba teoretického - principiálneho charakteru, lebo skutočný prechod telesa pohybujúceho sa po 45° naklonenej rovine na vodorovnú rovinu (x – ovu), ako v gravitačnom poli Zeme (g = G.M/R2), tak aj v zrýchlenej rakete pohybujúcej sa zrýchlením (a = 10 m/sec2), bol by sprevádzaný (odrazmi) poskakovaním telesa po vodorovnej, (x - ovej) rovine.
Aby ten prechod telesa z 45° naklonenej roviny na vodorovnú na (x - ovu) rovinu, bol v obidvoch prípadoch plynulý, musí prebiehať po kružnicovej dráhe, lebo kružnicová dráha zaručuje plynulú rotáciu, ako výsledného vektora rýchlosti (va(x;y); vg(x;y)), tak aj výsledného vektora zrýchlenia (g(x;y); a(x;y)).
Konečným výsledkom pohybu telesa po kružnici, je plynulý prechod telesa na vodorovnú, na (x - ovu) rovinu v obidvoch prípadoch.
Plynulý prechod telesa pohybujúceho po kružnicovej dráhe na vodorovnú, na horizontálnu rovinu, ako v gravitačnom poli Zeme (g = G.M/R.R = 10 m/sec2 ), tak aj v kabíne zrýchlenej rakety pohybujúcej sa zrýchlením (a = 10 m/sec2), najlepšie prezentujú parametre pohybu kyvadla v gravitačnom poli Zeme (g).
******************************************************************
Nasleduje výpočet parametrov pohybu kyvadla v premennom gravitačnom poli Zeme (g = G.M/R.R).
Tu zobrazený pohyb závažia kyvadla v premennom gravitačnom poli Zeme (g = G.M/R.R) prebieha po kružnicovej dráhe takým spôsobom, že závažie kyvadla počas svojho pohybu po kružnici prekonáva výškový rozdiel o hodnote polomeru kružnice (R = 10 m), čiže výškový rozdiel o hodnote dĺžky ramena kyvadla. (Túto skutočnosť zobrazuje zlatá dvoj šípka.)
Počas prekonávania toho výškového rozdielu (R = 10 m), závažie kyvadla pohybujúce sa po kružnicovej dráhe, neustále zvyšuje svoju rýchlosť z nulovej hodnoty (v = 0 m/sec), na rýchlosť ktorá je ekvivalentná rýchlosti voľného pádu telies z výšky (s = 10 m), čiže na rýchlosť (v = 14,142 m/sec).
Preto výpočet rýchlosti pohybu kyvadla po štvrť kružnicovej dráhe je tak jednoduchý a nevyžaduje si vedomosti z diferenciálnej matamatiky.
Táto konečná rýchlosť pohybu kyvadla po štvrť kružnici, má už ale smer rovnobežný smer s vodorovnou, s (x - ovu) rovinou, preto prechod závažia kyvadla na vodorovnú rovinu bol by plynulý, bez odrazov.
Potiaľ by bolo všetko v poriadku. Ale k tomu aby sme vedeli opísať mechanizmus pohybu kyvadla aj v zrýchlenej sústave (a = 10 m/sec2), potrebujeme vedieť aký je čas (t) pohybu kyvadla po štvrť kružnicovej dráhe v gravitačnom poli Zeme (g = G.M/R2).
Ale na výpočet času (t) štvrť kmitu kyvadla v gravitačnom poli Zeme (g = G.M/R2) je už potrebné poznať aj diferenciálnu matematiku.
Keby som ju nepoznal (a lepšie ako ju poznajú sami matematici), tak by som sa k pohybu kydla v gravitačnom poli Zeme (g) nikdy nevyjadroval.
Aby som veci zbytočne nevysvetľoval, uvediem iba to, že ja som vytvoril svoj vlastný vzorec na vypočítanie času (t) výlučne pre štvrť kmitu kydla v gravitačnom poli Zeme (g),(s ktorým súhlasila aj ČSAV v Prahe)a ktorý je nasledovný:
t = (7R/2g)*1/2
Vyjadrené slovami:
Čas (t) štvrť kmitu kyvadla v gravitačnom poli Zeme (g) tvorí druhá odmocnina z podielu (7R/2g).
Konkrétny čas (t) pohybu kyvadla po štvrť kružnici o polomere (R = 10 m) v gravitačnom poli Zeme
(g = G.M/R.M = 10 m/sec2) je nasledovný:
t = (70 m/20 m/sec2)1/2
t = (3,5 sec2)1/2
t = 1,8708 sec
Tento čas (t = 1,8708 sec) pohybu kyvadla po štvrť kružnici o polomere (R = 10m), v gravitačnom poli Zeme (g = G.M/R2), nám poslúži pri analýze pohybu toho istého kyvadla v zrýchlenej sústave, čiže v rakete ktorá sa pohybuje zrýchlením (a = g).
Nasleduje opis pohybu kyvadla o polomere (R = 10 m), v zrýchlenej sústave, čiže v rakete ktorá sa pohybuje zrýchlením (a = g), tak
„ako ho vidia anjeli“
ako aj jedinci ktorých príroda obdarila talentom globálneho videnia fyzikálnych procesov.
Takýto reálny, globálny pohyb kyvadla v zrýchlenej rakete vidia „len anjeli a ja“.
Takýto globálny + reálny pohyb kyvadla v zrýchlenej sústave, aký je zobrazený na priloženom obraze, v žiadnom prípade nevidia duševní invalidi.
Mechanizmu pohybu kyvadla v zrýchlenej sústave, čiže v rakete ktorá sa pohybuje priamočiarym, rovnomenným zrýchlením (a = g) je nasledovný.
Pohyb kyvadla v zrýchlenej sústave, čiže v rakete ktorá sa pohybuje zrýchlením (a = g) je iniciovaný zrýchleným pohybom stredu otáčania kyvadla o hodnote (a = g).
Stred otáčania kyvadla svojím rovnomerným priamočiarym zrýchleným pohybom (a = g), ťahá za sebou rameno kyvadla (spolu so závažím kyvadla) ktoré sa pôvodne nachádzalo vo vodorovnej polohe a to dovtedy, kým sa závažie kyvadla spolu s jeho ramenom neocitne vo vertikálnej polohe. Kým sa rameno kyvadla neotočí o 45°. uhol.
Doba za ktorú prejde kyvadlo v zrýchlenej sústave z vodorovnej polohy do vertikálnej polohy, musí byť zhodná s dobou štvrť kmitu kyvadla v gravitačnom poli Zeme (g), čiže musí mať hodnotu, t = 1,8708 sec.
To preto aby nenastala časová diferencia, lebo v tom prípade by už i tá časová diferencia bola dôkazom neplatnosti „Princípu ekvivalencie“.
Z toho potom vyplýva taký záver, že k tomu aby kyvadlo v zrýchlenej sústave prešlo z vodorovnej polohy do vertikálnej polohy,
stred otáčania musí sa pohybovať zrýchlením (a = 10 m/sec2) počas (t = 1,8708 sec) a pritom prejsť dráhu: s = 17,5 m
s = 0,5.a.t2; (t = 1,8708 sec; t2 = 3,5 sec;)
s = 5 m/sec2. 3,5 sec
s = 17,5 m
Reálny pohyb kyvadla v zrýchlenej sústave, čiže v rakete ktorá sa pohybuje zrýchlením (a = g = 10 m/sec2) v skutočnosti neprebieha po kružnicovej dráhe, ale po akejsi cykloide a to takým spôsobom, že závažie kyvadla počas jeho pohybu po tej (latentne skrytej), globálnej cykloide, neprekoná výškový rozdiel o hodnote polomeru kružnice, čiže o dĺžke ramena kyvadla (R = 10 m), ako v gravitačnom poli Zeme (g), ale iba výškový rozdiel (s = 7,5 m).
Počas prekonávania výškového rozdielu (s = 7,5 m) závažie kyvadla zvýši svoju „obvodovú“ rýchlosť z nulovej hodnoty (v = 0 m/sec) na takú rýchlosť, ktorá je ekvivalentná rýchlosti voľného pádu závažia kyvadla z výšky (s = 7,5 m) zrýchlením (a = 10 m/sec2) Hodnotu tejto rýchlosti vypočítame podľa vzorca:
s = 1/2.a.t2; (t =1,8708 sec); (t2 =3,5 sec);
7,5 m = 1/2.10 m/sec2.t2
15 m/10 m.sec2 = t2
1,5.sec2 = t2
t = 1,224 sec
v = a.t
v = 10 m/sec2.1,224 sec)
v = 12,224 m/sec
Konečná rýchlosť zdanlivého pohybu kyvadla po (zdanlivej, čiže iba relatívnej) štvrť kružnici v zrýchlenej sústave, čiže v rakete ktorá sa pohybuje zrýchlením (a = g = 10m/sec2) má hodnotu (v = 12,224 m/sec).
Z tu opísaného dvojrozmerného experimentálneho dôkazu neplatnosti „Princípu ekvivalencie“ vyplýva nasledovný (až revolučný) záver.
A.) Konečná obvodová rýchlosť pohybu kyvadla pohybujúceho sa po štvrť kružnici o polomere (R = 10 m), v gravitačnom poli Zeme (g = G.M/R2), má hodnotu:
(v = 14,142 m/sec).
B.) Konečná obvodová rýchlosť zdanlivého pohybu kyvadla po štvrť kružnici v zrýchlenej sústave, čiže v kabíne rakety ktorá sa pohybuje zrýchlením (a = g = 10m/sec2) má hodnotu:
(v = 12,24 m/sec).
Rozdiel medzi tými dvomi rýchlosťami hodnotu:
(v = 1,902 m/sec).
Hodnotu tohto dobre merateľného rozdielu v konečnej obvodovej rýchlosti pohybov kyvadiel po štvrť kružnici v gravitačnom poli (g) a v zrýchlených sústavách (a = g), relativistickí fyzici svojim malokapacitným rozumom odmietajú akceptovať a preto odmietajú ho aj premerať.
To preto, lebo oni dobre vedia, že ten rozdiel v rýchlosti pohybov kyvadla by urobil nie len z Newtona a Einsteina korunovaných idiotov, ale aj zo všetkých učiteľov relativistickej fyziky, ako aj zo všetkých zamestnancov FÚ SAV.
Z tohto dôvodu zamestnanci FÚ SAV sú nútení zvieracím pudom sebazáchovy, vytrvalo a s bezočivou drzosťou odmietať preveriť neplatnosť existenčného piliera relativistickej fyziky, čiže neplatnosť „Princípu ekvivalencie vedeckou metódou,
čiže pomocou tu opísaného dvojrozmerného experimentálneho dôkazu.
Praktické overenie tejto diferencie rýchlosti pohybu kyvadla v gravitačnom poli Zeme (g = G.M/R.R) a v zrýchlenej sústave, čiže v kabíne rakety ktorá sa pohybuje zrýchlením (a = g = 10 m/sec2), dala by sa potvrdiť pomocou elektrických tenzometrov, (krištáľových tlakomerov) ktoré by merali veľkosť tlaku kolmého nárazu kyvadla do vertikálnej steny, po prekonaní štvrť kmitu kyvadla, alebo ktoré by merali veľkosť dostredivých tlakov prebiehajúcich v ramenách kyvadiel počas ich pohybu po štvrť kružnici v gravitačnom poli Zeme, ako aj v zrýchlenej rakete.
Stručný obsah tohto Dvojrozmerného experimentu dôkazu
neplatnosti „Princípu ekvivalencie“, ako aj mentálnej invalidity učiteľov relativistickej fyziky, ako aj zamestnancov FÚ SAV je nasledovný.
1.) Logika jednoty nehybného (či zotrvačného) pohybového stavu telies, s ich zrýchleným pohybom, je od začiatku až do konca úplne chorá, preto je to mentálne invalidná, duševne narušená logika.
2.) Tu opísaný, reálny, čiže globálny,
dvojrozmerný štvrť kružnicový pohyb kyvadla
v jednej ako aj v druhej sústave, nedokážu relativistický fyzici reálne vidieť, ale ani pochopiť.
To preto, lebo jednorozmerný čas (t) pohybu kyvadla v obidvoch prípadoch je rovnaký a práve o ten rovnaký jednorozmerný čas (t) sa tí mentálni invalidi opierajú kade chodia. Ale tú skutočnosť, že i keď čas štvrť kmitu kyvadla v obidvoch sústavách je rovnaký, ešte neznamená, že aj obvodová rýchlosť pohybu kyvadla v obidvoch prípadoch je rovnaká, to
málo kapacitný mozog relativistických fyzikov, ani náhodou nepripúšťa.
3.) Ale tam kde zlyháva málo kapacitný mozog štátom zbytočne platených mentálnych invalidov pri pochopení viacrozmerných fyzikálnych argumentov, tam musí nastúpiť štátom povinne nariadená experimentálna previerka viacrozmerných fyzikálnych argumentov. A to o to viac, keď previerku tu opísaného dvojrozmerného fyzikálneho argumentu, mentálni invalidi, čiže relativistickí fyzici ešte ani raz v dejinách fyziky experimentálne nepreverili.
4.) Ďalším dôkazom neplatnosti „Princípu ekvivalencie“ je aj tá skutočnosť, že kým na zrealizovanie priebehu pohybu telesa po 45° naklonenej rovine v gravitačnom poli Zeme stačí plocha o rozmeroch (10m x 10m), tak na zrealizovanie priebehu pohybu telesa po 45° naklonenej rovine v zrýchlenej rakete, je potrebná plocha o rozmeroch (10m x 30m). Teda trojnásobne väčšia plocha.
Preto nezostáva nič iného, ako tých štátom zbytočne platených relativistických fyzikov, čiže mentálnych invalidov, silou zákona prinútiť k tomu, aby oni bez odvrávania, sami pomocou tlakomerov zmerali veľkosť tlaku nárazu kyvadla o vertikálnu stenu v jednom, ako aj v druhom prípade a aby tými nameranými tlakmi spochybnili, alebo usvedčili svoju mentálnu invaliditu.
Už len preto že to ešte ani raz, čiže za dobu existencie relativistickej fyziky nikdy nezmerali.
Keby v obidvoch prípadoch tlak nárazu kyvadla do vertikálnej steny bol rovnaký, tak nie je potrebná žiadna previerka môjho duševného stavu súdnymi znalcami na psychiatriu, lebo tie dva rovnaké tlaky by boli rukolapným dôkazom mojej ťažkej a nevyliečiteľnej duševnej choroby, ako aj nespochybniteľným dôkazom toho, že je hlásam vedecké bludy.
Ale keby tie tlaky neboli rovnaké, keby neboli také ako si to želajú(ako si to vysnívali) mentálne invalidní relativistický fyzici, (a oni v žiadnom prípade nie sú rovnaké) tak to by bol dôkaz mojej skromnej, až cudnej, ale pritom výnimočnej geniality vidieť to čo rozumoví tupci vidieť nemôžu, ale aj dôkaz toho, že čo všetko prokuratúra v tejto veci doteraz povystrájala, nespochybniteľne naplňuje skutkovú podstatu trestného činu zneužitia funkcie verejného činiteľa, ako aj dôkazom mnohých ďalších trestných činov, napríklad trestného činu nepravdivého posudku môjho duševného stavu, ktorého sa dopustili súdny znalci na psychiatriu.
Heslo tohto dvojrozmerného experimentu znie nasledovne:
„Mentálni invalidi, relativistickí fyzici ako, aj zamestnanci OP KE1, prestaňte zbytočne kecať svoje ničím rozumným nepodložené choré osobné dojmy a pocity a začnite už konečne merať parametre pohybu kyvadla najprv v gravitačnom poli Zeme (g) a potom v zrýchlenej sústave (rakete) (a = g).“
Farebný variant tohto podnetu na trestné stíhanie mojej osoby, nachádza sa na nasledujúcej web adrese: http://jaray.blog.sme.sk/
