Stádo baranov ktoré vedie lev je silnejšie, ako svorka levov ktorú vedie baran.
Geniálna (rozumná) JÁRAYova kritika nie geniálneho opisu :
Dostredivého zrýchlenia – Dostredivej sily.
Tento článok má za úlohu poukázať na nie geniálne (nie rozumné) odvodenie dostredivej sily, nie geniálnymi (nie rozumnými) fyzikmi a matematikmi celého sveta, ako aj na bezduchú akceptáciu toho nie geniálneho (nie rozumného) matematicko - fyzikálneho záveru, nie geniálne (nie rozumne) uvažujúcim ľudstvom planéty Zem.
V tu kritizovanom, nie geniálnom (nie rozumnom ) opise krivočiareho pohybu telesa, je skumulovaná (nahromadená) pomätenosť myslenia ľudstva, následkom zhubného vplyvu (následkom trestuhodného ohlupovania ľudstva) nie geniálnymi (nie rozumnými) matematikmi a fyzikmi celého sveta.
Po opise tohto nie geniálneho (nie rozumného) dostredivého zrýchlenia, bude nasledovať, JÁRAYov geniálny (rozumný) opis dostredivého zrýchlenia krivočiareho pohybu hmoty, ktorý má za úlohu vyslobodiť ľudstvo z vplyvu nie geniálnych (nie rozumných) záverov, teda z vplyvu doslova a do písmena idiotských bludov, idiotských matematikov a fyzikov celého sveta.
Tí idiotský matematici sa nemôžu liečiť na psychiatrii, lebo je ich (more) veľmi veľa a na viac, podarilo sa im už aj z psychiatrov vyrobiť idiotov, ktorí bezducho veria matematickým a fyzikálnym bludom v spojitosti s opisom rovnomerného pohybu hmoty po kružnici, čiže s existenciou nezrýchľujúceho zrýchlenia .
Na úvod uvádzam definíciu sily , ako je ona beztrestne vyučovaná na školách a univerzitách celého sveta.
A.) Zákon sily (druhý Newtonov zákon dynamiky).
Znenie:
"Ak sila pôsobí na časticu, vyvoláva jej zrýchlený pohyb , pritom zrýchlenie častice je priamo úmerné pôsobiacej sile a nepriamoúmerné hmotnosti častice:
a = F/m ".
B.) Zákon sily , alebo druhý pohybový zákon alebo druhý Newtonov zákon je jeden z Newtonových pohybových zákonov .
Znenie:
Ak na teleso pôsobí sila , teleso sa pohybuje zrýchlením , ktoré je priamo úmerné pôsobiacej sile a nepriamo úmerné hmotnosti telesa, čiže
a = F/m , kde a je vektor zrýchlenia, F je vektor sily, m je hmotnosť telesa
Zrýchlenie telesa znamená , že sa mení rýchlosť jeho pohybu, čiže sa mení pohyb (pohybový stav) telesa.
C.) Zmena pohybu ( rýchlosti ) závisí aj od smeru pôsobiacej sily:
1.) Sila v smere pohybu spôsobuje zrýchlenie telesa.
2.) Sila proti smeru pohybu spôsobuje spomalenie telesa.
3.) Sila kolmá na pohyb spôsobuje zmenu smeru pohybu telesa (zakrivenie trajektórie ).
Túto poslednú vetu 3.) obhajoval, opisoval aj nebohý nositeľ kolektívnej Nobelovej ceny Feynman vo svojej knihe. (Nech mu je USA zem ľahká.)
Na záver zhrniem definíciu Newtonovho zákona sily do nasledovnej podoby.
I.) "Ak sila pôsobí na časticu, vyvoláva jej zrýchlený pohyb ,
II.) Ak na teleso pôsobí sila , teleso sa pohybuje zrýchlením ,
III.) Zrýchlenie telesa znamená, že sa mení rýchlosť
IV.) telesá, na ktoré pôsobí sila, nebudú pohybovať rovnomerne priamočiaro , ale ich pohyb bude zrýchlený , spomalený , alebo sa bude meniť smer .
V.) Sila v smere pohybu spôsobuje zrýchlenie telesa,
VI.) sila proti smeru pohybu spôsobuje spomalenie telesa,
VII.) sila kolmá na pohyb spôsobuje zmenu smeru pohybu telesa (zakrivenie trajektórie ).
JÁRAYov sumárny komentár.
Sila je príčinou zrýchlenia telies. Sila ktorá nezrýchľuje je sila s nulovým zrýchlením a preto je to nulová sila , čiže žiadna sila.
F = 0.m; F = 0.
Túto skutočnosť jasne potvrdzujú vety I. až VI.
Veta číslo VII , je nejasnou a preto záhadnou vetou, lebo ona na rozdiel od ostaných viet, nepomína zrýchlenie ako jediný existenčný argument časového účinku sily na hmotné telesá. Táto veta nehovorí otvorene, iba dáva tušiť, že ak sila pôsobí kolmo na teleso, tak sa mení iba smer pohybu telesa, no nemení sa rýchlosť telesa.
Táto veta dáva iba tušiť existenciu nie geniálnej (nie rozumnej) nezrýchľujúcej sily , teda existenciu sily s nulovým zrýchlením , ale s nenulovým tlakom .
Toto tušenie sa premení na istotu až po tom, keď vezmeme do úvahy definíciu práce , ktorá je neoddeliteľným, paralelným, sprievodným účinkom sily . Newtonom zadefinovanej sily , teda jedinéj známej definície sily.
Nasleduje pojedenie o definícii fyzikálnej veličiny práca .
Súbežne s časovým účinkom Newtonom zadefinovanej sily , koná sa aj ďalšia, paralelná, sprievodná fyzikálna veličina a to práca. To z toho dôvodu, že časový účinok Newtonom zadefinovanej sily , môže sa prejaviť iba na nenulovej dráhe s nenulovým zrýchlením a v nenulovom čase .
Sila , ktorá nepôsobí na reálnej, čiže na nenulovej dráhe a v nenulovom čase, nekoná prácu a preto taká sila nie je Newtonom zadefinovaná sila .
Sila pôsobiaca na nulovej dráhe , nulovým zrýchlením a v nulovom čase , objektívne neexistuje preto, že ani existovať nemôže v materiálnom, v nie nulovom časopriestore.
Teraz uvádzam definíciu práce , ako je ona beztrestne vyučovaná na školách a univerzitách celého sveta.
A.) Mechanická práca je fyzikálny dej, kedy sila pôsobiaca na teleso posúva týmto telesom po určitej, nenulovej dráhe . Zároveň je mechanická práca fyzikálna veličina , ktorá vyjadruje množstvo práce ako súčin zložky sily v smere pohybu a (nenulovej) dráhy .
B.) Mechanická práca vyjadruje predávanie mechanickej energie medzi telesami. Teleso, ktoré vykonáva prácu , stráca mechanickú energiu. Teleso na ktorom je vykonávaná práca, mechanickú energiu získava . Mechanická práca ako veličina udáva veľkosť tejto predanej (i prevzatéj) energie .
Joule (J) - jednotka práce, energie a tepla v SI; zavedená v mechanike ako práca sily s veľkosťou 1 newton , pri posunutí pôsobiska sily (telesa) v jej smere po dráhe 1 meter.
C.) Prípady na ktoré sa mechanická práca nevzťahuje:
Mechanická práca sa nekoná v prípadoch:
1.) Keď teleso sa pohybuje, ale nepôsobí naň žiadna sila (podľa 1. Newtonovho pohybového zákona pri rovnomernom priamočiarom pohybe )
2.) Keď na teleso pôsobí sila , ale teleso je v kľude, keď sila nepôsobí na dráhe, (keď pôsobí na nulovej dráhe) preto že iná sila vyrovnáva eliminuje zrýchľujúce účinky pôsobiacej sily .
3.) Keď sila pôsobí kolmo na smer pohybu telesa (napr. dostredivá sila pri rovnomernom pohybe po kružnici nekoná prácu ).
Toľko z oficiálnych definícii sily a jej účinkov, ktoré sa beztrestne vyučujú na školách a univerzitách SR.
JÁRAYov sumárny komentár.
To čo nebolo jasné z vety: VII.) sila pôsobiaca kolmo na pohyb spôsobuje zmenu smeru pohybu telesa (zakrivenie trajektórie ).
To je úplne jasné z vety: 3.) Keď sila pôsobí kolmo na smer pohybu telesa nekoná prácu (napr. dostredivá sila pri rovnomernom pohybe po kružnici nekoná prácu).
Iba vtedy sila nekoná prácu , kde sila pôsobí na nulovej dráhe , za nulový č as a keď má nulové zrýchlenie . Iba vtedy sila nekoná prácu , kde neexistuje!
Iba nulová sila iba abstraktná sila nekoná prácu.
Takže dostredivá nezrýchľujúca a preto ani nepracujúca sila, nie je Newtonova sila , nie je reálna sila . Ide o nie geniálnu , o nie rozumnú, presnejšie povedané ide o vyložene inú, zatiaľ nepoznanú silu .
No a nikoho na svete zatiaľ nenapadlo spochybniť nie len samotnú existenciu, ale aj účinky takejto nezrýchľujúcej a preto ani nepracujúcej , čiže nelegitímnej, príživníckej fyzikálnej sily , v geniálnom, legitímnom materiálnom, večne pracujúcom časopriestore .
Okrem autora Kvantovej matematiky a Kauzálnej fyziky menom:
Teraz bude pokračovať konkrétny rozbor rovnomerného pohybu hmoty po kružnici.
