aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa
aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa
aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa
aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa
JÁRAYove excentrické kyvadlo.
Ktorým sa dá identifikovať smer absolútneho pohybu (akejkoľvek materiálnej ) sústavy vesmírom. (Ktoré vyvracia základy relativity pohybu hmoty).
-------Galileo-------Newton-------Lorentz-------Einstein-------Járay-------
Spoločným menovateľom Galileiho princípu relativity pohybu, ako aj Einsteinových (dvoch) teórie relativity pohybu, je obsah vety A:
Veta A: Nikto zo smrteľných ľudí, v žiadnej zotrvačnej (inerciálnej) sústave, pomocou žiadneho fyzikálneho experimentu nikdy nedokáže, (zistiť - vykázať) či sústava stojí nehybne vo vesmíre, alebo sa pohybuje vo vesmíre zotrvačným (u Einsteina aj zrýchleným) pohybom.
(To dokáže jedine Boh!)
Z hore uvedených tvrdení dvoch titanov a géniov fyziky, následne, implicitne plynie záver vety B:
Veta B: Ak by niekto zo smrteľných ľudí, našiel taký experimentálny dôkaz, ktorým by dokázal, (zistil- vykázal) či sústava stojí nehybne vo vesmíre, alebo sa pohybuje vo vesmíre zotrvačným (u Einsteina aj zrýchleným) pohybom, tak by sa relativita pohybu hmoty musela vyhlásiť za kolosálny omyl materiálnej vedy, fyziky, ale aj ako kolosálny omyl celého ľudstva. Na viac, by ten identifikátor absolutného pohybu hmoty, splňal Einsteinové kritéria božskosti.
Ten by dokázal, že súčasnou fyzikou hlásaná relativita pohybu hmoty, je iba kolosálny vedecký, fyzikálny blud, ako aj to, že fyzici sú heretici, šíritelia bludov.
Skutočnosť, že fyzici sú heretici a šíritelia bludov dokazuje pohyb:
JÁRAYovho excentrického kyvadla.
-------Galileo-------Newton-------Lorentz-------Einstein-------Járay-------
Ajhľa konkrétne exaktné argumenty, ktoré zatiaľ iba teoreticky naznačujú heretičnosť (bludnosť) relativity pohybu hmoty.
-------Galileo-------Newton-------Lorentz-------Einstein-------Járay-------
Argument č.1.
Ani Galileo, ani Einstein neakceptovali (oni flagrantne ignorovali) vo svojich úvahách o pohybe hmoty, principiálny, teda existenčný zákon materiálnej prírody a to Zákon kauzality, nakoľko oni svoje matematické vzorce vyjadrovali výlučne iba pomocou rovníc, pričom kauzálne vzorce prírody musia byť zo zásady vyjadrené iba nerovnosťami !!!
Kauzálna rovnica, to je najväčší ľudský blud, ekvivalentný pojmu sladká soľ. Dynamická statika.
-------Galileo-------Newton-------Lorentz-------Einstein-------Járay-------
Argument č.2.
Ani Galileo, ani Einstein neakceptovali (oni flagrantne ignorovali) vo svojich úvahách principiálny, teda existenčný zákon materiálnej prírody a to zákon Zachovania hmoty a energie, lebo v opačnom prípade by museli konštatovať, že rôzna rýchlosť zotrvačných (inerciálnych) sústav, musí byť sprevádzaná aj rôznou kapacitou ich kinetických energii a preto oni mali sa sústrediť na hľadanie dôkazov identifikácie (experimentálneho odhalenia) týchto ich rôznych potenciálov kinetických energií obsiahnutých v telesách, pohybujúcich sa s rôznou, čo i len rôznou relatívnou rýchlosťou a nie na popieranie tejto objektívnej reality materiálnej prírody.
-------Galileo-------Newton-------Lorentz-------Einstein-------Járay-------
Argument č.3.
Ani Galileo, ani Einstein neakceptovali vo svojich úvahách o relativite pohybu hmoty, pre nich vtedy ešte neznámy, (no už od veľkého tresku) objektívne existujúci, principiálny, teda existenčný zákon materiálnej prírody a to: „JÁRAYov zákon pohybu pružiny“ (takzvaný JÁRAYov pružinový zákon), ktorý ako jediný zákon prírody, v plnej miere akceptuje zákon Kauzality, ktorého obsah je vyjadrený vetou C.
Veta C: Hmota spomaľujúceho sa telesa (akčná hmota) je väčšia, ako hmota zrýchľujúceho sa telesa ako (reakčná hmota).“!!!
-------Galileo-------Newton-------Lorentz-------Einstein-------Járay-------
JÁRAYov pružinový zákon v plnej miere akceptuje zákon Kauzality, pritom ešte na viac stanovuje (kacírsky) doplnok ku zákonu Zachovania hmoty a energie a to tým, že on konštatuje vo vete D, dosiaľ neznámu, ale objektívne reálnu skutočnosť, že:
Veta D: „Počas dynamických silových interakcii zákon Zachovania hmoty a energie neplatí “!!!!!
-------Galileo-------Newton-------Lorentz-------Einstein-------Járay-------
Pravdivosť mnou uvedených argumentov, ktoré spochybňujú platnosť princípu relativity pohybu hmoty a tým s aj platnosť všetkých fyzikálnych zákonov, experimentálne podporuje, exaktne dokazuje, pohyb takzvaného:
„JÁRAYoveho excentrického kyvadla“
ktoré funguje na princípe: „JÁRAYovho zákona pružiny“ !
-------Galileo-------Newton-------Lorentz-------Einstein-------Járay-------
aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa
Desať Einsteinových veršov o pohybe pružiny.
1. Po náraze telesa do pružiny, pružina sa začne zmršťovať.
2. Teleso sa začne spomaľovať. Hybnosť telesa sa začne zmenšovať.
3. Pružina sa nakoniec dostane do mŕtveho bodu, v ktorom ukončí svoje zmršťovanie. Spomaľovanie telesa sa zastaví. Teleso v mŕtvom bode pružiny nadobudne nulovú hodnotu svojej hybnosti. ( m.v = 1kg. 0m/sec)
4. Počas fáze zmršťovania sa pružiny, sila telesa Ft ,(ignorujúc zákon Kauzality) indukuje v pružine ktorú stláča, na základe (aniti kauzálneho) tretieho Newtonovho zákona pohybu, zákona Akcie a reakcie, reakčnú silu, Fp, podľa rovnice:
+ Ftelesa = -Fpružiny .
5. Momentálna (on line) veľkosť silovej interakcie, ktorá sprevádzala proces toho spomalenia telesa, je merateľná veľkosťou sprievodných tlakov, vznikajúcich (podľa konkrétnej funkčnej závislosti) medzi (reakčnou) zmršťujúcou sa pružinou a (akčným) spomaľujúcim sa telesom. Sprievodný tlak meraný medzi spomaľujúcim sa telesom a stláčajúcou sa pružinou, nadobudne v mŕtvom bode pružiny maximálnu hodnotu.
6. Pôvodná kinetická energia spomaleného telesa, (v mŕtvom bode pružiny) nachádza sa v stlačenej pružine ako takzvaná potenciálna energia pružiny. (Spomalené teleso, v mŕtvom bode pružiny má nulovú kinetickú energiu.)
7. Po dosiahnutí takzvaného mŕtveho bodu pružiny, a po vzniku nulovej hybnosti telesa, potenciálna energia ukrytá v pružine, umožní pružine rozťahovať sa (premeniť sa zo sily reakcie na silu akcie) a tým udeľovať zrýchlenie telesu, ktoré má v tú dobu nulovú hybnosť.
8. Počas fáze rozťahovania sa pružiny, sila pružiny Fp , indukuje v telese ktoré zrýchľuje, na základe (aniti kauzálneho) tretieho Newtonovho zákona pohybu, zákona Akcie a reakcie, zotrvačnú silu, Ft, podľa rovnice:
+ Fpružiny = -Ftelesa
9. Pružinou zrýchlené , reakčné teleso zväčšuje svoju rýchlosť v opačnom smere, (než ako sa ono spomaľovalo) aby ono v momente, keď sa pružina dostane sa do pôvodného, nezmršteného stavu, nadobudlo pôvodnú, ale opačne orientovanú hybnosť: H = 1m/sec . 1kg.
10. Momentálna (on line) veľkosť zrýchľujúcej silovej interakcie, ktorá sprevádza predmetnú silovú interakciu, je merateľná pomocou veľkosti sprievodných tlakov, vznikajúcich (podľa konkrétnej funkčnej závislosti a na základe (aniti kauzálneho) tretieho Newtonovho zákona pohybu, zákona Akcie a reakcie) medzi akčnou, rozťahujúcou sa pružinou a medzi reakčným, zrýchľujúcim sa telesom. Sprievodný tlak meraný medzi zrýchľujúcim sa telesom a vystretou pružinou, nadobudne nulovú hodnotu a tým sa silová interakcia, medzi pružinou a telesom ukončí.
Koniec desiatich Einsteinových veršov o pohybe pružiny.
-------Galileo-------Newton-------Lorentz-------Einstein-------Járay-------
Tu opísaný priebeh zmršťovania sa a rozpínania sa pružiny, následkom spomalenia sa a zrýchlenia telesa interagujúceho s pružinou, súčasná relativistická fyzika, na základe (aniti kauzálneho) tretieho Newtonovho zákona pohybu, zákona Akcie a reakcie, v tvare: +F = -F a pri ignorácii Zákona kauzality, chápe teda nasledovne:
Momentálne tlaky, prislúchajúce rovnakej dĺžkovej jednotke pri zmršťovaní sa pružiny a spomaľovania sa telesa, sú rovnako veľké, čiže ekvivalentné tlakom prislúchajúcim rovnakej dĺžkovej jednotke pri rozťahovaní sa pružiny a zrýchľovaní sa telesa !!!
Konkrétne: Hmotnosť spomaľujúceho sa telesa, pri jeho interakcii s pružinou je rovnako veľká, je ekvivalentná, s jeho hmotnosťou pri jeho zrýchlení, ktoré mu udeľuje predmetná rozťahujúca sa pružina.
Obecne povedané: Hmotnosť spomaľujúceho telesa, je rovnako veľká, ekvivalentná, hmote zrýchľujúceho sa telesa.
-------Galileo-------Newton-------Lorentz-------Einstein-------Járay-------
Tu popísaný pohyb pružiny, relativistická fyzika opisuje pomocou abstraktnej matematiky, matematiky prázdnych čísel, súmernou sínusovou krivkou, ako to znázorňuje nasledovný obraz, č.1.
Obraz č. 1.
Na základe súčasného, fyzikálneho, relativistického opisu pohybu pružiny, ktorý ignoruje zákon Kauzality, Newton zadefinoval princíp ekvivalencie zotrvačnej a gravitačnej hmoty, ale aj jednotu, čiže ekvivalenciu sprievodných tlakov prislúchajúcich rovnakým polohám pri stlačovaní pružiny a spomaľovaní sa telesa, ako aj pri rozpínaní sa pružiny a zrýchlení sa telesa.
Na základe súčasného fyzikálneho, preto iba relativistického opisu pohybu pružiny, Einstein zadefinoval svoje dve teórie relativity, ktorých existenčným základom jeho tvrdenia je obsah vety A, že nikto na svete (okrem Boha všemohúceho) nie je schopný pomocou žiadneho experimentu dokázať či sústava stojí nehybne v priestore, alebo koná rovnomerný, alebo zrýchlený pohyb vesmírom.
To je súčasný, oficiálny názor relativistických fyzikov na pohyb pružiny.
-------Galileo-------Newton-------Lorentz-------Einstein-------Járay-------
aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa
Desať JÁRAYovych veršov o pohybe pružiny.
1. Po náraze telesa do pružiny, pružina sa začne zmršťovať.
2. Teleso sa začne spomaľovať. Hybnosť telesa sa začne zmenšovať.
3. Pružina sa nakoniec dostane do mŕtveho bodu, v ktorom ukončí svoje zmršťovanie. Spomaľovanie telesa sa zastaví. Teleso v mŕtvom bode pružiny nadobudne nulovú hodnotu svojej hybnosti. ( m.v = 0kg. 0m/sec) Zotrvačná hmotnosť telesa bude mať v mŕtvom bode pružiny nulovú hodnotu. (0kg.)
4. Počas fáze zmršťovania sa pružiny, sila spomaľujúceho sa telesa, (akčná sila) Ft , indukuje na základe zákona kauzality v pružine, ktorú stláča, menšiu, kauzálnu (reakčnú) zotrvačnú silu, Fp, podľa kauzálnej nerovnosti:
+ Ftelesa > -Fpružiny .
5. Momentálna (on line) veľkosť silovej interakcie, ktorá sprevádza Kauzálný proces toho spomalenia, je merateľná veľkosťou sprievodných tlakov, vznikajúcich (podľa konkrétnej funkčnej závislosti) medzi (reakčnou) zmršťujúcou sa pružinou a (akčným) spomaľujúcim sa telesom. Sprievodný tlak meraný medzi spomaľujúcim sa telesom a stláčajúcou sa pružinou, nadobudne v mŕtvom bode pružiny maximálnu hodnotu.(V mŕtvom bode pružiny vznikne takzvaný statický tlak. Všetky ostatné tlaky mimo mŕtveho bodu pružiny, sú dynamické tlaky a sú od statického tlaku vždy menšie. Ide o takzvaný absolútny tlak pružiny.)
6. Pôvodná kinetická energia spomaleného telesa, (v mŕtvom bode pružiny) nachádza sa teraz v stlačenej pružine, ako takzvaná potenciálna energia pružiny. (Spomalené teleso v mŕtvom bode pružiny, má nulovú kinetickú energiu.)
7. Po dosiahnutí takzvaného mŕtveho bodu pružiny, a po vzniku nulovej hybnosti, ale aj nulovej hmotnosti telesa, potenciálna energia ukrytá v pružine, umožní pružine rozťahovať sa (premeniť sa zo sily reakcie na silu akcie) a tým udeľovať teraz už iba reakčnému telesu kauzálne zrýchlenie v opačnom smere.
8. Počas fáze rozťahovania sa pružiny, sila pružiny (sila akcie) Fp , indukuje na základe zákona kauzality v telese, ktoré zrýchľuje, menšiu zotrvačnú silu, (silu reakcie) Ft, podľa kauzálnej nerovnosti:
+ Fpružiny > -Ftelesa .
9. Akčnou pružinou zrýchlené reakčné teleso, zväčšuje svoju rýchlosť v opačnom smere, než sa ono spomaľovalo, aby ono v momente, keď sa pružina dostane sa do pôvodného, nezmršteného stavu, nadobudlo pôvodnú, ale opačne orientovanú hybnosť: H = 1m/sec . 1kg.
10. Momentálna (on line) veľkosť zrýchľujúcej sily, ktorá sprevádza predmetnú kauzálnu silovú interakciu, je merateľná pomocou veľkosti sprievodných tlakov, vznikajúcich (podľa konkrétnej funkčnej závislosti a na základe zákona kauzality) medzi akčnou rozťahujúcou sa pružinou a reakčným zrýchľujúcim sa telesom.
Sprievodný tlak meraný medzi zrýchľujúcim sa telesom a vystretou pružinou, nadobudne nulovú hodnotu a tým sa silová interakcia, medzi pružinou a telesom ukončí.
Koniec desiatich JÁRAYových veršov o pohybe pružiny.
-------Galileo-------Newton-------Lorentz-------Einstein-------Járay-------
Alexander JÁRAY, tu ním opísaný priebeh zmršťovania sa a rozpínania sa pružiny, následkom spomalenia sa a zrýchlenia telesa interagujúceho s pružinou, v zhode so Zákonom kauzality a ignorujúc (aniti kauzálný) tretí Newtonov zákon pohybu, zákon Akcie a reakcie, v tvare: +F = -F, chápe nasledovne:
Momentálne (on line) tlaky, prislúchajúce rovnakej dĺžkovej jednotke pri zmršťovaní sa pružiny a spomaľovania sa telesa, nie sú rovnako veľké, čiže nie sú ekvivalentné tlakom prislúchajúcim rovnakej dĺžkovej jednotke pri rozťahovaní sa pružiny a zrýchľovaní sa telesa !!!
Konkrétne: Hmotnosť spomaľujúceho sa telesa, pri jeho silovej interakcii s pružinou, je vždy väčšia, ako jeho hmotnosť pri jeho zrýchlení, ktoré mu udeľuje predmetná rozťahujúca sa pružina.
Obecne túto skutočnosť obsahuje veta E:
Veta E: Hmotnosť spomaľujúceho telesa je vždy väčšia, od hmotnosti zrýchľujúceho sa telesa!
-------Galileo-------Newton-------Lorentz-------Einstein-------Járay-------
Táto objektívne existujúca, experimentálne overiteľná pravda prírody, na oko protirečí zákonu Zachovanie hmoty, z čoho plynú všetky ťažkosti s pochopením tejto objektívnej reality prírody.
Na druhej strane táto objektívne existujúca pravda prírody neprotirečí pohybu planét slnečnej sústavy po excentrických eliptických dráhach, ani proti splošteným eliptickým tvarom galaxii vo vesmíre.
Preto, tu Alexandrom JÁRAYom opísaný kauzálny pohyb pružiny, nie je možné opísať pomocou abstraktnej matematiky, matematiky prázdnych čísel, čiže ani pomocou súmernej sínusovej krivky, ako to znázorňuje obraz, č.1, ale výlučne JÁRAYovou Kvantovou matematikou, v ktorej sa v zhode so Zákonom kauzality prezentuje dvojhodnota, bibarita jedinej derivácie funkcie, presnejšie povedané, v ktorej derivácia sprava nie je totožná z deriváciu zľava !!!
-------Galileo-------Newton-------Lorentz-------Einstein-------Járay-------
Tu kliknúť na druhý diel:
http://jaray.blog.sme.sk/clanok.asp?cl=206658&bk=58435
Pokračovanie v druhej kapitole.
