Obdržal som list od Váženého pána
PhDr. Bc. Mareka Hajduka, PhD.
generálneho riaditeľa sekcie vedy a techniky, Ministerstva školstva SR,
s nasledovným obsahom:
.................................................................................
Vážený pán Járay.
V náväznosti na Váš list zo dňa 22. 5. 2017 https://jaray.blog.sme.sk/c/455496/1-list-generalnemu-riaditelovi-ms-sr-phdr-bc-marekovi-hajdukovi-phd.html Vám zasielame nasledovné vyjadrenie.
Vzťah medzi gravitačnou a zotrvačnou hmotnosťou, ku ktorej sa vyjadrujete, overovali ako prví Galileo i Newton. Už roku 1590 púšťal Galileo rôzne ťažké predmety so šikmej veže v Pise. Demonštroval tak, že nezávisle na svojej zotrvačnej hmotnosti telesá v gravitačnom poli Zeme padajú s rovnakým zrýchlením.
V roku 1971, počas vychádzky na povrchu Mesiaca, previedol D. Scott z Apola 15, pád kladiva a pierka vo vákuu v gravitačnom poli Mesiaca. Pokus nakrúcala kamera a bol vysielaný do celého sveta. Oba predmety padali rovnako rýchlo.
V roku 1687 Newton sformuloval pohybové zákony mechaniky v ktorých bola obsiahnutá rovnosť zotrvačnej a gravitačnej hmotnosti. Newton vtedy experimentálne zistil pomocou kmitov matematického kyvadla, že zotrvačná a gravitačná hmotnosť sú rovnaké s presnosťou 0,1%. Odvtedy sa presnosť experimentálne neustále spresňovala pričom v súčasnosti je na úrovni 8.10*-13, čo prakticky znamená potvrdenie rovnosti zotrvačnej a gravitačnej hmotnosti.
V rámci Newtonovej mechaniky nie je známe prečo sú zotrvačná a gravitačná hmotnosť rovnaké. Einsteinova formulácia princípu ekvivalencie odhalila, že ide o prejav vyššieho princípu, ktorý sa stal základom všeobecnej teórie relativity – všeobecne platnej fundamentálnej teórie gravitácie. Porušením princípu ekvivalencie by Einsteinova teória všeobecnej relativity neprestala platiť (nie sú teda pravdivé Vaše vyhlásenia o akoby revolúcii v relativistickej fyzike) prestala by byť fundamentálnou - stratila by iba univerzálnu platnosť, teda platila by iba za určitých podmienok.
Keby princíp ekvivalencie neplatil, nebola by stabilná sústava Slnko - Zem - Mesiac (táto sústava by sa rozpadla – rozletela sa resp. skolabovala), nefungovali by napríklad geostacionárne družice Zeme, ktoré nám zabezpečujú satelitné vysielanie, vznikli by problémy s GPS realizovanou cez družice, s letmi na Mesiac Mars Venušu, a podobne.
Je evidentné, že nerozlišujete medzi hmotnosťou telies m, ktorá je udávaná v kilogramoch a medzi váhou telies (odborne tiažou) ktorá vyjadruje gravitačnú silu (udávanú v Newtonoch, 1N = 1kg.m/sec.sec) ktorou je teleso o hmotnosti m priťahované k druhému telesu. Aj keď v bežnej hovorovej reči tieto pojmy (váha a hmotnosť) používame viac menej ako rovnocenné, fyzika medzi nimi striktne rozlišuje.
Napríklad pre prípady na povrchu Zeme platí približne G = m.g, kde g = 9,81m/sec.sec. To znamená že teleso o hmotnosti 1kg má tiaž 9,81 Newtonov, na povrchu Mesiaca kde g = 1,62.m/sec.sec je však váha (tiaž) rovnakého telesa o hmotnosti 1kg iba 1,62 Newtonov.
Z toho vyplýva, že Vaše úvahy týkajúce sa princípu ekvivalencie majú z hľadiska súčasného fyzikálneho pohľadu charakter laickosti neodbornosti.
Ak ste napriek tomu presvedčený o svojej pravde, odporúčame Vám napísať seriózny vedecký článok najlepšie v angličtine so serióznym matematickým rozborom a zaslať ho do časopisu, ktorý sa danou problematikou zaoberá. Váš článok vtedy môže byť podrobený adekvátnemu recenznému konaniu odborníkmi, ktorí priamo pracujú v danej vednej oblasti.
S úctou
Bc. PhDr. Marek Hajduk PhD.
generálny riaditeľ sekcie vedy a techniky, Ministerstva školstva SR.
................................................................................
A toto je moja reakcia na obsah predmetného listu.
Vážený pán generálny riaditeľ, obsah Vášho listu považujem „Z HĽADISKA SÚČASNÉHO FYZIKÁLNEHO POHĽADU NA PRINCÍP EKVIVALENCIE“ za korektný.
Dokonca aj Vašu klasifikáciu mojich fyzikálnych argumentov v znení: “Z toho vyplýva, že Vaše úvahy týkajúce sa princípu ekvivalencie z hľadiska súčasného fyzikálneho pohľadu majú charakter laickosti, neodbornosti“, považujem tiež za korektnú.
I keď Vaša formulácia klasifikácie mojich fyzikálnych argumentov bola by dokonalejšia v nasledovnom znení: „Vaše úvahy týkajúce sa princípu ekvivalencie nie sú kompatibilné zo súčasným fyzikálnym hľadiskom - pohľadom na obsah princípu ekvivalencie."
To preto, lebo pilierom Vašich argumentov klasifikácie mojich úvah o obsahu princípu ekvivalencie, je iba a jedine SÚČASNÉ FYZIKÁLNE HĽADISKO - POHĽAD NA OBSAH PRINCÍPU EKVIVALENCIE. Pričom pilierom mojich úvah o obsahu princípu ekvivalencie, sú logické analýzy, ale v prvom rade výsledky experimentálnych meraní.
Teraz mi dovoľte analyzovať obsah Vášho listu po častiach (čiže po kapitolách).
.................................................................................
Kapitola č.1.
„Vzťah medzi gravitačnou a zotrvačnou hmotnosťou, ku ktorej sa vyjadrujete, overovali ako prví Galileo i Newton. Už roku 1590 púšťal Galileo rôzne ťažké predmety so šikmej veže v Pise. Demonštroval tak, že nezávisle na svojej zotrvačnej hmotnosti telesá v gravitačnom poli Zeme padajú s rovnakým zrýchlením.“
.................................................................................
Moja analýza prvej kapitoly Vášho listu je nasledovná:
Keď Galileo v roku 1590 púšťal rôzne ťažké predmety zo šikmej veže v Pise, (železnú delovú guľu a železnú guľu z muškety) nedokazoval tým neexistujúci (ekvivalentný) vzťah medzi gravitačnou (statickou) a zotrvačnou (dynamickou) hmotnosťou materiálnych telies a to okrem iného aj preto, lebo ten experiment bol prevedený vo vzduchovej atmosfére Zeme, v ktorej ťažšie telesá padajú rýchlejšie ako ľahšie.
Na experiment, ktorým by Galileo eventuálne mohol dokázať neexistujúci (ekvivalentný) vzťah medzi gravitačnou a zotrvačnou hmotnosťou, potreboval by vákuové prostredie, ktoré ale on vtedy nemal k dispozícii.
Takže obsah prvej kapitoly Vášho listu je irelevantný, čiže nie je pravdivý.
.................................................................................
Kapitola č.2.
„V roku 1971, počas vychádzky na povrchu Mesiaca, previedol D. Scott z Apola 15, pád kladiva a pierka vo vákuu v gravitačnom poli Mesiaca. Pokus nakrúcala kamera a bol vysielaný do celého sveta. Oba predmety padali rovnako rýchlo.“
.................................................................................
Moja analýza druhej kapitoly Vášho listu je nasledovná:
Kladivo a pierko nepadli rovnako rýchlo, ale na otázku, prečo nepadli rovnako rýchlo, odpoviem Vám až po analýze 3. kapitoly Vášho listu.
Takže aj obsah druhej kapitoly Vášho listu je irelevantný, čiže nie je pravdivý.
.................................................................................
Kapitola č.3.
„V roku 1687 Newton sformuloval pohybové zákony mechaniky v ktorých bola obsiahnutá rovnosť zotrvačnej a gravitačnej hmotnosti. Newton vtedy experimentálne zistil pomocou kmitov matematického kyvadla, že zotrvačná a gravitačná hmotnosť sú rovnaké s presnosťou 0,1%. Odvtedy sa presnosť experimentálne neustále spresňovala pričom v súčasnosti je na úrovni 8.10*-13, čo prakticky znamená potvrdenie rovnosti zotrvačnej a gravitačnej hmotnosti.“
.................................................................................
Moja analýza tretej kapitoly Vášho listu je nasledovná:
Newton sformuloval tri pohybové zákony mechaniky, ktorých obsah bol (a aj v súčasnosti je) jemne povedané vnútorne antagonisticky, čiže rozporuplný s objektívnou realitou materiálnej prírody. (Jeden logický i praktický nezmysel väčší od druhého.)
************************
Prvý Newtonov pohybový zákon, Zákon zotrvačného pohybu materiálnych telies, bol (a aj v súčasnosti je) rozporuplný preto, lebo stanovuje iba to, že telesá zostávajú v stave nehybnosti, ako aj v stave rovnomerného priamočiareho pohybu, kým časovým impulzom sily (F.t), nie iba samotnou silou (F) iného telesa, nie sú nútené zmeniť svoj pôvodný (zotrvačný) pohybový stav, konkrétne nehybnosť, alebo rýchlosť svojho rovnomerného a priamočiareho pohybu.
Antagonistická rozpornosť (protirečivosť) tohto pohybového zákona spočíva v tom, že on nevedel už pri jeho zrode (a ani v súčasnosti nevie) experimentálne, vedeckým spôsobom vykázať to, že ktoré teleso v kozmickom priestore sa nachádza v nehybnom stave a ktoré sa pohybuje zotrvačným pohybom.
V zmysle tohto pohybového zákona, obidva (diametrálne, až antagonisticky odlišne) pohybové stavy materiálnych telies, sú si navzájom ekvivalentné (sú navzájom zameniteľné, sú jedno a to isté) a preto majú aj rovnaké fyzikálne rovnice, (čiže majú iba jedinú spoločnú rovnicu).
Tým pádom tento (prvý Newtonov pohybový) zákon iba zjednocuje nehybný stav telies z ich zotrvačným pohybom a tým v skutočnosti popiera existenciu samotného (zotrvačného) pohybu materiálnych telies.
Preto prvý Newtonov pohybový zákon, Zákon zotrvačného pohybu materiálnych telies v žiadnom prípade nemôže byť pohybovým zákonom, maximálne iba zákonom očnej ilúzie pohybu materiálnych telies.
Pohyb materiálnych telies fyzika nedokáže identifikovať vedeckým spôsobom, čiže pomocou experimentu. Pohyb materiálnych telies fyzika dokáže identifikovať iba očami, lebo v nehybnej, ako aj v zotrvačne pohybujúcej sa sústave, (v miestnosti bez okien) všetky fyzikálne javy a zákonitosti prebiehajú úplne rovnako.
Aby sa súčasná fyzika vyhla hanlivému (pravdivému) názvu „Fyzika očnej ilúzie pohybu materiálnych telies“, používa iný, ale pritom ekvivalentný názov:
„Relativistická fyzika“.
************************
Druhý Newtonov pohybový zákon, Zákon sily, pojednáva o tom, že čo je to zač tá sila (F), ktorá iba ako časový impulz sily (F.t) mení nehybný stav materiálnych telies na pohybový stav (a opačne).
Pričom experimentálne merania dokazujú to, že obidva pohybové stavy (pohyb i nehybnosť) materiálnych telies sú úplne rovnaké (čiže ekvivalentné) a to ako pred, tak aj po tom, čo na nich pôsobil časový impulz Newtonovej sily (F.t).
Takže Newtonova sila (F = m.a) z experimentálneho, z vedeckého hľadiska, nedokáže zmeniť nehybnosť, ani rovnomerný priamočiary pohybu materiálnych telies, lebo z experimentálneho hľadiska nehybnosť a pohyb osobitne neexistujú (nemajú rôzne fyzikálne rovnice). A zmes pohybu s nehybnosťou nedá sa pomocou Newtonovej sily (F = m.a) meniť. Nezmyselná zmes (jednota - ekvivalencia) nehybnosti s pohybom, zostane vždy nezmyselnou zmesou (jednoty - ekvivalencie) nehybnosti s pohybom).
************************
Podľa Newtona (mimočasová) sila (F), čiže príčina zmeny (i nie zmeny) zotrvačného pohybového stavu telies, môže prebehnúť (môže sa zrealizovať) iba v procese zvanom zrýchlenie (spomalenie) zotrvačného pohybu telies, v skutočnosti iba v procese zvanom kauzálna, dynamická, zrýchľujúca, spomaľujúca silová interakcia medzi dvomi telesami. V kauzálnej dynamickej silovej interakcii jedno teleso s vyššou kinetickou energiou, s vyššou hybnosťou, odovzdáva za určitý časový interval sily (F.t), svoju pohybovú (kinetickú) energiu druhému telesu, ktoré má nižšiu kinetickú energiu, ktoré má menšiu hybnosť. Výsledkom takej silovej interakcii je zmena rýchlosti oboch telies účastných v kauzálnej silovej interakcii.
Keď však obidva telesá majú rovnakú pohybovú (kinetickú) energiu, keď majú rovnakú hybnosť, tak ani jedno teleso:
NEMÔŽE ODOVZDAŤ SVOJU POHYBOVÚ (KINETICKÚ) ENERGIU DRUHÉMU TELESU!!!
Tento druh časovej silovej interakcie, (nekauzálnej silovej interakcie) prebieha výlučne iba medzi telesami s rovnakou hybnosťou. Výsledkom takej silovej interakcii je iba zmena smeru pohybu oboch telies účastných v nie kauzálnej silovej interakcii.
TÁTO (NIE KAUZÁLNA) SILOVÁ INTERAKCIA UŠLA NEWTONOVEJ POZORNOSTI A PRETO JU POVAŽOVAL ZA NEEXISTUJÚCU.
A po ňom aj ďalšie generácie relativistických fyzikov, fyzikov očnej ilúzie pohybu materiálnych telies považujú nekauzálnu silovú interakciu za neexistujúcu.
************************
Zákon sily stanovuje veľkosť sily (F) ako hodnotu súčinu (zotrvačnej) hmotnosti telesa (m = kg) a jeho zrýchlenia (a = m/sec.sec) a to pomocou jedinej súčinovej rovnice sily:
(F = m.a).
Základnou jednotkou sily je jeden Newton (1N) a má hodnotu
(F = 1N = 1kg.1m/sec.sec).
Na meranie veľkosti súčinu hmotnosti telies a ich zrýchlenia, čiže na meranie veľkosti odporu materiálnych telies, ktorý telesá kladú voči ich zrýchleniu kozmickým priestorom po dráhe (s = 0,5.a.t.t), čiže na meranie veľkosti jedinej Newtonovej zrýchľujúcej, mimo časovej sily (F = m.a), relativistická fyzika používa silomer.
Diametrálny, až antagonistický rozpor obsiahnutý v obsahu Newtonovho Zákona sily spočíva v tom, že silomer meria veľkosť súčinu (zotrvačnej) hmotnosti telesa (m) a jeho zrýchlenia (a); (F = m.a), čiže veľkosť kauzálnej silovej interakcie aj vtedy, keď sa teleso nachádza v zotrvačnom stave, keď sa teleso nezrýchľuje, keď teleso leží nehybne na povrchu Zeme (čiže aj vtedy, keď teleso visí nehybne na háku silomeru nad povrchom Zeme).
Silomer vykazuje, meria veľkosť súčinu (zotrvačnej) hmotnosti telesa (m) a jeho zrýchlenia (a); (F = m.a) aj vtedy, keď nehybné teleso tlačí na povrch Zeme, alebo keď naťahuje pružinu silomera, nie kauzálnou, nie dynamickou, ale výlučne statickou, nie zrýchľujúcou silovou interakciou, ktorú Newtonov Zákon iba dynamickej, iba zrýchľujúcej sily, nevie opísať svojou jedinou, veľmi primitívnou, práve preto (umelo vytvorenou) ekvivalentnou rovnicou (iba zrýchľujúcej) sily v tvare:
(F = m.a).
To preto, lebo teleso nehybne ležiace na povrchu Zeme (či nehybne visiace na háku silomera) sa v žiadnom prípade nezrýchľuje. Jeho zrýchlenie je vždy nulové
(F = m.0a).
Preto v takom prípade by silomer mal vykazovať nulovú hodnotu súčinu hmotnosti telesa (m) a jeho zrýchlenia (a), čiže mal by vykazovať nulovú Newtonovú silu:
(F = m.0a = 0N).
Na odstránenie tohto antagonistického (nezmieriteľného) rozporu obsiahnutého v Zákone sily, Newton si vymyslel jednú veľmi primitívnu výhovorku, ktorú nazval honosne ako "princíp ekvivalencie" (princíp vzájomnej zameniteľnosti) zrýchleného pohybu materiálnych telies kozmickým priestorom rýchlosťou (v = a.t) na dráhe (s = 1/2.a.t.t) s ich nehybným stavom v gravitačnom poli Zeme (g) rýchlosťou (v = 0a.t) na dráhe (s = 1/2.0a.t.t).
V tejto primitívnej výhovorke Newton tvrdí, (v skutočnosti iba vyjadruje svoj osobný dojem, či svoje osobné zbožné želanie) že teleso o hmotnosti (m = 1 kg) kladie taký istý veľký dynamický odpor voči jeho zrýchleniu (a), vesmírnym priestorom po dráhe (s = 1/2.a.t.t), aký je statický odpor toho istého telesa, keď ono nehybne leží na povrchu Zeme v jej gravitačnom poli (g), a to na nulovej dráhe (s = 1/2.0a.t.t). Za podmienky že platí rovnosť (g = a).
V zmysle tejto účelovej Newtonovej primitívnej výhovorky, (zvanej princíp ekvivalencie) teleso (m) o hmotnosti (m = 1kg), ktoré nehybne visí na háku silomera v gravitačnom poli Zeme o hodnote (g), (vraj) natiahne pružinu silomera do takej istej dĺžky, ako v prípade keď to isté teleso je silomerom urýchľované (ťahané iným telesom) zrýchlením (a = g) kozmickým priestorom na dráhe (s = 1/2.a.t.t).
Touto (experimentálne nikdy neoverenou) veľmi primitívnou výhovorkou, Newton svojvoľne zjednotil (svojvoľne urobil ekvivalentným) zrýchlený pohyb materiálnych telies s ich nehybným stavom, čím poprel nie len existenciu rovnomerného zotrvačného pohybu materiálnych telies, ale poprel aj existenciu zrýchleného pohybu materiálnych telies a to konkrétne svojim super primitívnym tvrdením, že rovnice nehybného stavu telies, ako aj rovnice zotrvačného pohybu telies, sú totožné s rovnicami zrýchleného pohybu telies.
Že všetky možné pohybové stavy materiálnych telies dajú sa opísať iba jednou rovnicou (zrýchľujúcej) sily a to rovnicou nasledujúceho súčinu:
(F = m.a).
Konečný záver plynúci z obsahu Newtonovho Zákona sily je nasledovný:
V uzavretej miestnosti bez okien, žiadnym experimentálnym meraním nevieme identifikovať to, či miestnosť stojí nehybne na povrchu Zeme, v jej gravitačnom poli o intenzite (g), alebo či tú miestnosť tlačí iné teleso zrýchleným pohybom (a = g) vesmírnym priestorom po dráhe (s = 0,5.a.t.t).
Podľa Newtona, nevieme experimentálnym meraním zistiť rozdiel medzi nehybným stavom materiálnych telies a medzi ich zrýchleným pohybom. Podobne ako nevieme experimentálnym meraním zistiť rozdiel medzi nehybným stavom materiálnych telies a medzi stavom zotrvačne pohybujúcich sa telies.
To, že v takom prípade nevieme ani zmeniť tie vždy rovnaké, tie vždy ekvivalentné pohybové stavy materiálnych telies iba jeho jedinou rovnicou zrýchľujúcej sily (F = m.a) tak, aby tá zmena dala sa aj experimentálnym meraním identifikovať, to ušlo pozornosti Izáka Newtona.
Ten rozdiel podľa relativistickej fyziky sme schopní vidieť iba očami, ako očnú ilúziu zrýchleného pohybu materiálnych telies. Preto v relativistickej fyzike vieme zmeniť iba očnú ilúziu zrýchleného pohybu materiálnych telies, ktorú ale nie sme schopní následne, či počas zmeny, experimentálne, meracími prístrojmi dokázať.
V relativistickej fyzike, nevieme vedeckou metódou, čiže experimentálnym meraním dokázať existenciu žiadneho samostatného druhu pohybu materiálnych telies. V relativistickej fyzike, dokážeme iba vidieť očnú ilúziu rôznych druhov pohybu. A v tom (vraj) spočíva genialita záverov, princípov a teórii relativity pohybu a hlavne genialita Alberta Einsteina.
************************
Tretí Newtonov pohybový zákon je už automaticky fyzikálnym nezmyslom, lebo on ignoruje okrem iného aj Zákon kauzality a to svojim primitívnym tvrdením, že ak jedno (akčné) teleso s rýchlosťou, napríklad (v = 10m/sec) narazí do druhého, do nehybného (reakčného) telesa (v = 0m/sec), tak to druhé nehybné reakčné teleso, v jednom čase (čiže naraz) dokáže vyvinúť rovnako veľkú silu odporu, silu reakcie, akou je sila akčného telesa. Tretí Newtonov pohybový zákon tvrdí, že príčina a následok vznikajú v jednom čase a to v rozpore so Zákonom kauzality. (No ani náhodou nevznikajú naraz.)
Je až smiešne sledovať to, akým super primitívnym spôsobom Newton pokúšal sa za každú cenu dokazovať (neexistujúcu) jednotu zotrvačnej (zrýchlenej, dynamickej) hmotnosti telies s ich (statickou) gravitačnou hmotnosťou, napríklad vo Vašom liste opísaným Newtonovým experimentálnym dôkazom princípu ekvivalencie, pomocou kmitov „matematického kyvadla“.
To zase okrem iného aj preto, lebo experiment prevádzal vo vzduchovej atmosfére Zeme, v ktorej ťažšie telesa padajú (kmitajú) rýchlejšie ako ľahšie telesá. (I keď iba o 0,1%.) Na ten experiment by Newton potreboval vákuový priestor, ktorý však nemal k dispozícii. Ešte dobre, že Newton pravdivo uviedol 0,1% rozdiel medzi veľkosťou kmitu ťažších a ľahších telies na jeho "matematickom kyvadle".
Keby Newton dokázal myslieť logicky, tak by skúmal kmity "matematického kyvadla" aj v zrýchlenej sústave (a = g).
************************
Logického myslenia neschopný Newton vymyslel aj (nelogický) takzvaný Zákon gravitačnej sily a to v tvare
(F = G.(m.M/r.r).
Podvodom, či mentálnou nedostatočnosťou učiteľov fyziky, bola (a aj v súčasnosti je) utajená tá skutočnosť, že hodnota takto Newtonom zadefinovanej gravitačnej sily je nasledovná:
F = (9,81Kg).(1m/sec.sec)
Z tejto rovnice Newtonovej gravitačnej sily vychádza to, že všetky telesá by mali padať na povrch Zeme rovnakým zrýchlením (g = 1m/sec.sec).
Tento fyzikálny nezmysel plynúci z Newtonovho gravitačného zákona, sa umelo (potichu - účelovo) napravil nasledovným (primitívnym, neprípustným) spôsobom:
(F = m.(G.M/r.r));
(G.M/r.r) = (9,81m/sec.sec)
Po tejto účelovej úprave hodnota rovnice gravitačnej sily je nasledovná:
(F = m.g) = (F = m.9,81m/sec.sec)
Z tejto (účelovo upravenej) rovnice bola odstránená hmotnosť Zeme (M) a nahradila ju intenzita gravitačného poľa Zeme (g). Zo zatiaľ neznámých dôvodov to isté sa neudialo aj s telesom o hmotnosti (m). Po tejto účelovej úprave už z rovnice gravitačnej sily vyplýva to (čo Newton nevyhnutne potreboval), že keď hodnotu (m) budeme akokoľvek, až do nekonečnej veľkosti meniť, tak tou zmenou hodnoty (m), nevyvoláme žiadnu zmenu veľkosti gravitačného zrýchlenia Zeme:
(g = 9,81m/sec.sec).
Zrýchlenie (g = 9,81m/sec.sec) v Newtonovom Zákone gravitačnej sily je preto konštantne.
A iba preto, na fyziku mentálne nedostatočný učitelia fyziky (a im ekvivalentní jedinci) sebavedome tvrdia, že všetky telesá bez rozdielu ich hmotnosti (m) padajú z rovnakej výšky, rovnakým zrýchlením (g), čiže dopadnú na povrch Zeme za rovnaký čas (t).
Kardinálnym omylom (účelovo upravenej rovnice) Newtonovej gravitačnej sily, v tvare:
(F = m.(G.M/r.r))
je tá skutočnosť, že v nej iba jedné teleso, iba teleso o hmotnosti (M), iba hmotnosť Zeme je nahradená intenzitu jeho gravitačného poľa (g), pričom u druhého telesa (m) intenzita jeho gravitačného poľa (g) sa účelovo ignoruje. U druhého telesa (m), rovnica Newtonovej gravitačnej sily (F) akceptuje iba jeho zotrvačnú hmotnosť (kg), ale bez intenzity jeho gravitačného poľa (g).
Čiže účelovo upravená rovnica Newtonovej gravitačnej sily akceptuje iba teleso o zotrvačnej hmotnosti (m = kg), iba také teleso ktoré nemá vlastné gravitačné pole (g) a preto neprispieva (nemôže prispievať) intenzitou svojho vlastného gravitačného poľa (g), ku celkovej (väčšej) veľkosti vzájomného zrýchlenia oboch telies:
(G.m/r.r) + (G.M/r.r).
Bludný Newtonov Zákon gravitačnej sily platí iba pre telesá ktoré nemajú vlastné gravitačné pole.
Až na to, že také telesá sa v materiálnej prírode nenachádzajú.
Keby sme do vzorca gravitačnej sily:
(F = m.(G.M/r.r))
namiesto hodnoty (m) dosadili teleso iba o zotrvačnej hmotnosti (3M), čiže teleso o zotrvačnej hmotností troch Zemí, ale bez jeho vlastného gravitačného poľa (g), tak aj to teleso by malo podľa primitívneho Newtonovho Zákona gravitačnej sily, ako aj podľa mentálne nedostatočných učiteľov relativistickej fyziky, tiež padať na povrch Zeme zrýchlením (g).
Pravda je ale taká, že v tom prípade, by Zem (1M) padala na to (3M) teleso zrýchlením (4g) a to v rozpore so všetkými chorými úvahami relativistických fyzikov na obsah princípu ekvivalencie i na pravdivosť obsahu Newtonovho Zákona gravitačnej sily, ale aj na obsah všetkých zákonov relativisticke fyziky.
************************
Tu sa vynára oprávnená otázka (súčasnej) relativistickej fyziky, fyziky očnej ilúzie pohybu hmoty: Prečo na fyziku mentálne nedostatoční učitelia fyziky môžu sebavedomo ohlupovať svojich žiakov a študentov, super fyzikálnymi nezmyslami (napríklad) aj o existencii telies (m) bez ich vlastného gravitačného poľa, bez ktorých by neplatil ani Newtonov Zákon gravitačnej sily?
Tá otázka je oprávnená preto, lebo príspevok hodnoty intenzity gravitačného poľa (g), konkrétne kladiva o hmotnosti (1kg), k zrýchleniu gravitačného poľa Zeme o hmotnosti (6.10*24kg) má iba hodnotu:
a = (g/6.10*24) = 0, 000 000 000 000 000 000 000 1g
Čiže ide o takú malú pridanú hodnotu ku gravitačnému zrýchleniu Zeme, že ona nie je súčasnými meracími zariadeniami zmerateľná.
Preto i keď rozdiel medzi rýchlosťou pádu vtáčieho pierka a kladiva (vo vákuu na povrchu Mesiaca) objektívne existuje, i keď ten rozdiel nie je nulový, i keď kladivo padá rýchlejšie ako pierko na povrch Mesiaca, tak ten rozdiel rýchlostí pádu kladiva a pierka je až natoľko malý, že nie je experimentálne pozorovateľný, že nie je prístrojmi merateľný. Že sa prakticky javí ako nulový. (Nie však teoreticky.)
Takže ten astronaut na povrchu Mesiaca dokazoval iba to, že on nemá ani potuchy o bludnom obsahu Newtonovho Zákona gravitačnej sily a preto sa iba zosmiešňuje. Lebo v zmysle Newtonovho Zákona gravitačnej sily, rovnaká rýchlosť pádu telies s rôzne veľkou zotrvačnou hmotnosťou dá sa dosiahnuť iba vtedy, keď padajúce telesá nemajú vlastné gravitačné polia. Ibaže také telesá v materiálnej prírode neexistujú. A tú fyzikálnu nevzdelanosť kozmonauta snímala kamera a vysielala ju do celého sveta.
Keďže telesá bez ich gravitačného poľa neexistujú, preto rôzne hmotné telesá nemôžu padať rovnakou rýchlosťou ani na povrch Mesiaca, ani na povrch Zeme a to kvôli ich vlastnej, rôzne veľkej gravitačnej hmotnosti (g), presnejšie kvôli rôzne veľkej intenzite ich vlastného gravitačného poľa (g).
Vo vašom liste uvedená presnosť merania rovnakej rýchlosti pádu telies na povrch Zeme o hodnote:
(8.10*-13), je od hodnoty (6.10*-24) na sto tisíc miliárd honov vzdialená.
"Množstvo vyznávačov fyzikálnych bludov, nemôže byť považované za experimentálny dôkaz pravdivosti fyzikálnych bludov."
Takže aj obsah tretej kapitoly Vášho listu je irelevantný, čiže nie je pravdivý.
.................................................................................
Kapitola č.4.
„V rámci Newtonovej mechaniky nie je známe prečo sú zotrvačná a gravitačná hmotnosť rovnaké. Einsteinova formulácia princípu ekvivalencie odhalila, že ide o prejav vyššieho princípu, ktorý sa stal základom všeobecnej teórie relativity – všeobecne platnej fundamentálnej teórie gravitácie.
Porušením princípu ekvivalencie by Einsteinova teória všeobecnej relativity neprestala platiť (nie sú teda pravdivé Vaše vyhlásenia o akoby revolúcii v relativistickej fyzike) prestala by byť fundamentálnou - stratila by iba univerzálnu platnosť, teda platila by iba za určitých podmienok.“
…..................................................................................
Moja analýza štvrtej kapitoly Vášho listu je nasledovná:
Obsah tejto kapitoly dokazuje, že obsah tohto listu nepochádza od Vás pán generálny riaditeľ, ale od nejakého relativistického fyzika, na viac od málo fundovaného relativistického fyzika, ktorý nemá ani hmlistej potuchy o pravom obsahu Galileiho princípu relativity pohybu a už vôbec nie o obsahu Všeobecnej teórii relativity pohybu od Einsteina.
To preto, lebo porušením princípu ekvivalencie, prestal by platiť Zákon zotrvačného pohybu, prestal by platiť Galieov princíp relativity pohybu, prestala by platiť do neba volajúca hlúposť zvaná jednota pohybu a nehybnosti materiálnych telies a následne my by sme vedeli experimentálne (vedeckou metódou) zistiť to, kedy stojíme nehybne na povrchu Zeme a kedy stojíme nehybne na podlahe kabíny rakety pohybujúcej sa zrýchleným pohybom (a = g) kozmickým priestorom po dráhe (s = 0,5.a.t.t).
Autor textu tejto kapitoly urobil by lepšie, keby sa k problému okolo princípu ekvivalencie do smrti nevyjadroval. Lebo s jeho závermi nemôžu súhlasiť ani ostatní relativistickí fyzici.
Takže aj obsah štvrtej kapitoly Vášho listu je irelevantný, čiže nie je pravdivý.
.................................................................................
Kapitola č.5.
„Keby princíp ekvivalencie neplatil, nebola by stabilná sústava Slnko - Zem - Mesiac (táto sústava by sa rozpadla – rozletela sa resp. skolabovala), nefungovali by napríklad geostacionárne družice Zeme, ktoré nám zabezpečujú satelitné vysielanie, vznikli by problémy s GPS realizovanou cez družice, s letmi na Mesiac, Mars, Venušu, a podobne.“
.................................................................................
Moja analýza štvrtej kapitoly Vášho listu je nasledovná:
Keby platil princíp ekvivalencie, čiže keby platila jednota statickej (nie kauzálnej), ako aj k nej diametrálne odlišnej, dynamickej (kauzálnej) silovej interakcie, ktoré opisuje iba jediná (kauzálne nekauzálna) Newtonová rovnica zrýchľujúcej sily
(F = m.a),
všetky planéty slnečnej sústavy by už dávno popadali na slnko.
Planéty na ich stálych obežných dráhach okolo slnka udržuje iba statická (čiže nie kauzálna) silová interakcia, ktorej výsledkom je iba zmena smeru pohybu telies, nie však zmena ich rýchlosti. Pohyb planet okolo slnka, nie je zrýchleným pohybom, lebo rýchlosť ich pohybu je vždy konštantná. (Moment hybnosti je vždy konštantný.)
Čiže na pohyb planet slnečnej sústavy nepôsobí (nemôže) pôsobiť jediná, preto ekvivalentná (kauzálne - nekauzálna) Newtonová dynamická zrýchľujúca sila:
(F = m.a).
Na pohyb planet slnečnej sústavy pôsobí (iba nie kauzálna), iba statická, iba nie zrýchľujúca časová silová interakcia ktorú Newton považoval za neexistujúcu.
Takže aj obsah štvrtej kapitoly Vášho listu je irelevantný, čiže nie je pravdivý.
.................................................................................
Kapitola č.6.
„Je evidentné, že nerozlišujete medzi hmotnosťou telies m, ktorá je udávaná v kilogramoch a medzi váhou telies (odborne tiažou) ktorá vyjadruje gravitačnú silu (udávanú v Newtonoch, 1N = 1kg.m/sec.sec) ktorou je teleso o hmotnosti m priťahované k druhému telesu. Aj keď v bežnej hovorovej reči tieto pojmy (váha a hmotnosť) používame viac menej ako rovnocenné, fyzika medzi nimi striktne
Napríklad pre prípady na povrchu Zeme platí približne G = m.g, kde g = 9,81m/sec.sec. To znamená že teleso o hmotnosti 1kg má tiaž 9,81 Newtonov, na povrchu Mesiaca kde g = 1,62.m/sec.sec je však váha (tiaž) rovnakého telesa o hmotnosti 1kg iba 1,62 Newtonov.
Z toho vyplýva, že Vaše úvahy týkajúce sa princípu ekvivalencie majú z hľadiska súčasného fyzikálneho pohľadu charakter lakonickosti neodbornosti.“
.................................................................................
Moja analýza šiestej kapitoly Vášho listu je nasledovná:
Nie som jediný kto nerozlišuje medzi zotrvačnou hmotnosťou telies (m), ktorá je udávaná v kilogramoch (kg) a medzi váhou telies (odborne tiažou) ktorá vyjadruje hodnotu gravitačnej sily (F = m.g), ktorá je udávaná v Newtonoch, (1N = 1kg.m/sec.sec), ktorou je teleso o hmotnosti (m) priťahované (zrýchleným pohybom, alebo staticky) k druhému telesu.
TO ZASE PRETO, LEBO TO NEROZLIŠUJE ANI SILOMER!!!
Silomer pri meraní tiaže (váhy) telesa o hmotnosti (1kg) na povrchu Zeme, nemeria tiaž, (ako by si to relativistický fyzici zbožne želali) lebo on na to meranie nemá zvláštnu stupnicu, ani zvláštnu pružinu. Silomer stále (a vždy) meria iba veľkosť súčinu hmotnosti (m) a jeho zrýchlenia (a), čiže meria iba veľkosť zrýchľujúcej sily
(F = m.a = N),
ktorá by to nehybné teleso mala zrýchľovať zrýchlením (a = g) a to aj vtedy, keď to teleso nehybne visí na háku silomera a preto sa nezrýchľuje.
Tu sa vynára kardinálna otázka fyziky: Kto je viac hlúpy, fyzici či silomer, ktorý nerozlišuje medzi tiažou, čiže statickou hmotnosťou telies a medzi Newtonovou zrýchľujúcou silou (F = m.a)?
Keby silomer bol hlúpy, tak by hlúpymi museli byť aj všetci fyzici, lebo oni skonštruovali silomer.
A ešte malá, ale podstatná poznámka. To že teleso má zotrvačnú hmotnosť (m = 1kg), vedeckým spôsobom, experimentálne zistíme iba vtedy, keď ho budeme ťahať cez silomer zrýchlením (a = 9.81m/sec.sec) kozmickým priestorom po dráhe (s = 0,5.a.t.t) a keď to zrýchľované teleso natiahne pružinu silomera do vzdialenosti, ktorá zodpovedá hodnote zrýchľujúce sily (9,81N).
Nehybné a zotrvačne pohybujúce sa teleso nemá (dynamickú) zotrvačnú hmotnosť, lebo zotrvačná hmotnosť vznika iba v zrýchlene pohybujúcom sa telese, iba v dynamických kontaktných silových interakciách medzi dvomi telesami, čiže iba zrýchlených sústavách.
Ale za to vždy má gravitačné pole, ktoré je prítomné aj u nehybných telies.
Takže aj obsah štvrtej kapitoly Vášho listu je irelevantný, čiže nie je pravdivý.
.................................................................................
Kapitola č.7.
„Ak ste napriek tomu presvedčený o svojej pravde, odporúčame Vám napísať seriózny vedecký článok najlepšie v angličtine so serióznym matematickým rozborom a zaslať ho do časopisu, ktorý sa danou problematikou zaoberá. Váš článok vtedy môže byť podrobený adekvátnemu recenznému konaniu odborníkmi, ktorí priamo pracujú v danej vednej oblasti.“
.................................................................................
Moja analýza siedmej kapitoly Vášho listu je nasledovná:
Tu neide o to, či ja som presvedčený o svojej pravde, alebo nie.
Tu ide o to, či tlak zrážky dvoch rovnako hmotných telies s ich (relatívnou) približovaciou rýchlosťou (v = 10m/sec) je rovnako veľký, ako pri ich zrážke s rovnakou rýchlosťou (v = 5m/sec + v = 5m/sec), tak aj pri ich zrážke s nie rovnakou rýchlosťou (v = 10m/sec + v = 0m/sec).
Tu ide o to, či doba kmitu kyvadla v gravitačnom poli o intenzite (g) je rovnako dlhá ako doba kmitu kyvadla v zrýchlenej sústave (v kabíne rakety) ktorá sa pohybuje priamočiarym rovnomerným zrýchlením (a = g).
Tu ide o to, či veľkosť tlaku zrážky dvoch rovnako hmotných telies s ich (relatívnou) približovaciou rýchlosťou (v = 10m/sec), už niekto v dejinách ľudstva zmeral a či pri ich zrážke s rovnakou rýchlosťou (v = 5m/sec + v = 5m/sec), ako aj pri ich zrážke s nie rovnakou rýchlosťou (v = 10m/sec + v = 0m/sec) nameral rovnako veľké tlaky.
Tu ide o to, či veľkosť doby kmitu kyvadla v gravitačnom poli o intenzite (g), ako aj, veľkosť doby kmitu kyvadla zrýchlenej sústave (v kabíne rakety) ktorá sa pohybuje priamočiarym rovnomerným zrýchlením (a = g) už niekto v dejinách ľudstva zmeral a či nameral rovnakú dobu oboch kmitov.
To zase preto, lebo to zatiaľ nikto, nikdy a nikde na svete ani raz nezmeral, ale pritom každí relativistický fyzik (a to na celom svete) sa pri opise javov a zákonitosti materiálnej prírody opiera o tie neexistujúce, iba zbožne vysnené, rovnako veľké výsledky dvoch uvedených experimentálnych nemeraní.
Takže aj obsah siedmej kapitoly Vášho listu je irelevantný, čiže je od veci.
.................................................................................
Záver mojej analýzy Vášho listu je nasledovný:
Pán generálny riaditeľ, obsah toho listu nepochádza od Vás. Iba podpis pod obsahom tohto listu pochádza od Vás. Čo je veľmi dobre, lebo takýto primitívny obsah listu by nebol dôstojný generálneho riaditeľa rezortu Ministerstva školstva SR.
Pán generálny riaditeľ, keď z mojej analýzy obsahu Vášho listu ste pochopil iba to, že nebolo by od veci, prvýkrát v dejinách fyziky (i v dejinách ľudstva) experimentálne overiť tvrdenie relativistickej fyziky o rovnakej veľkosti tlaku zrážky dvoch rovnako hmotných telies s ich rovnakou (relatívnou) približovaciou rýchlosťou (v = 10m/sec), pri ich zrážke s rovnakou rýchlosťou (v = 5m/sec + v = 5m/sec), ako aj pri ich zrážke s nie rovnakou rýchlosťou (v = 10m/sec + v = 0m/sec), tak ste pochopil všetky problémy relativistickej fyziky.
Keď na viac, takéto experimentálne preverenie jedného z pilierov relativistickej fyziky dokážete aj presadiť, čiže nariadiť jeho povinné experimentálne preverenie, tak v tom prípade dokážete aj plnú opodstatnenosť Vašej funkcie generálneho riaditeľa sekcie vedy a techniky Ministerstva školstva SR. V tom prípade môžete sa aj Vy podieľať na skutočnej reforme školstva v SR.
Uvažujem nad tým, že čo by Vám malo brániť v tom, aby sa na Slovensku, ako v prvej krajine na svete, po prvý krát v dejinách ľudstva experimentálne preverilo to, čo sa vo fyzike iba predpokladá, ale čo sa vo fyzike ešte ani raz experimentálne nepreverilo.
No na nič rozumného neprichádzam.
S úprimnou úctou Alexander JÁRAY.
(Na úprave a zdokonalení článku sa priebežne pracuje.)
(Doba, keď som reagoval na anonymné príspevky jedincov, liečiacich si v tejto diskusii iba svoj komplex menejcennosti sa skončila, raz a na vždy. Diskutovať k veci je možné iba cez emailovú adresu.)
