Fyzika disponuje tromi základnými veličinami a to konkrétne hmotnosťou (kg), časom (t) a priestorom (m). Pritom tieto fundamentálne fyzikálne veličiny nemajú ani len približne akceptovateľné, logické definície.
@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@
Fyzika disponuje tromi základnými veličinami a tými sú:
HMOTNOSŤ (kg = kilogram)
PRIESTOR (m = meter)
ČAS (t = sekunda)
Pričom tieto tri fundamentálne fyzikálne veličiny (kg; m; sec) fyzika nevie ani len približne zadefinovať. Každý fyzik si pod tými tromi fyzikálnymi veličinami myslí svoje.
Z uvedených dôvodov je temer nemožné ľahko pochopiť a preto aj ľahko si zapamätať obsah učebnej látky z fyziky. Z tohto dôvodu školský predmet fyzika zákonito (automaticky) patrí k najťažšie pochopiteľnému učebnému predmetu a to (o.i) aj na školách a univerzitách Slovenskej republiky.
Práve preto učitelia fyziky sú nútení veľmi tolerantne (veľmi neobjektívne) známkovať vedomosti svojich žiakov. To preto, aby nemuseli úprimne a otvorene priznať tú krutú pravdu, že keď oni sami nevedia logicky vysvetliť reálnu podstatu tých troch fundamentálnych veličín nimi vyučovaného predmetu (fyzika), ktorý oni iba bezducho vyučujú, (ktorý oni doslovne iba reprodukujú svojim žiakom ako to robí magnetofón) tak prečo by tým nezadefinovaným, nelogickým a preto nepochopiteľným trom fundamentálnym fyzikálnym veličinám, mali rozumieť ich žiaci a študenti.
Z tohto dôvodu školy a univerzity chrlia každým rokom viac a viac absolventov, ktorí z predmetu fyzika poznajú iba bezducho nabifľované fyzikálne poučky, ktorých nezmyselný obsah nedokážu ani náhodou odhaliť.
Tým pádom nemôžu poznať ani pravdivý obsah tých fyzikálnych zákonov, ktoré sú kompatibilné s reálnymi zákonmi materiálnej prírody, teda ktoré sú kompatibilné s tými zákonmi, ktorými sa riadi materiálna príroda.
Z uvedeného dôvodu je potrebné otvorene povedať to, že školy a univerzity SR, sú v skutočnosti ničím iným, ako štátom financovanými továrňami na hromadnú výrobu fyzikálnych mamľasov, akými sú aj učitelia fyziky SR. Toto moje, nie veľmi eufemistické tvrdenie, ale v plnej miere potvrdzujú výsledky medzinárodných previerok vedomosti žiakov a študentov SR, z predmetu fyzika.
Z daní občanov SR, sú učitelia fyziky platení za to, aby mohli beztrestne ohlupovať svojich žiakov a študentov, doslovne nelogickými, abstraktnými fyzikálnymi nezmyslami, ktoré sa v prírode v žiadnom prípade nenachádzajú, čiže takými nezmyslami, ktorých existenciu reálne zákony materiálnej prírody apriórne vylučujú, čiže ich existenciu v žiadnom prípade nepripúšťajú.
No ale od štátom chránených a štátom platených fyzikálnych mamľasov, učiteľov fyziky škôl a univerzít SR, ako aj od fyzikálnych mamľasov zamestnaných v SAV, ktorí svojimi vedomosťami sú schopní na školách a univerzitách SR, iba hromadne vyrábať im podobných fyzikálnych mamľasov, čo iného sa dá očakávať.
Tí fyzikálnymi mamľasi, ktorí sú produktmi fyzikálnych mamľasov zamestnaných na školách a univerzitách SR, čiže produktmi učiteľov fyziky, nachádzajú sa aj v diskusiách k mojim predošlým článkom a budú sa nachádzať aj v diskusii k tomuto môjmu článku. Preto je potrebné si všimnúť, akými primitívnymi argumentmi tí fyzikálni mamľasi operujú v diskusiách pri obhajobe tých fyzikálnych a matematických abstraktných poučiek, ktorých obsah nie je pre nich do smrti pochopiteľný.
@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@
TOĽKO NA ÚVOD MÔJHO ČLÁNKU.
Teraz pristúpim k prezentácii tých konkrétnych a vecných argumentov, ktoré v plnej miere dokazujú to, že školy a univerzity SR beztrestne ohlupujú svojich žiakov a študentov a to doslovne nelogickými fyzikálnymi nezmyslami, ktoré sa v prírode v žiadnom prípade nenachádzajú.
Fyzikálnou veličinou môže byť iba taká materiálna veličina, ktorej veľkosť dá sa zmerať meracími prístrojmi.
(Bludy a hypotézy, nedajú sa merať meracími prístrojmi.)
@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@
1. ZOTRVAČNÁ HMOTNOSŤ (kg).
Telesá počas ich zotrvačného stavu, čiže počas ich rovnomerného a priamočiareho pohybu, nemajú žiadnu prístrojmi merateľnú ZOTRVAČNÚ HMOTNOSŤ.
Pokiaľ sa telesá nenachádzajú v zrýchlenom (spomalenom) stave, čiže pokiaľ dve telesá nepodliehajú vzájomnej (kontaktnej) a pritom aj časovej silovej interakcii (F.t), pokiaľ jedno teleso netlačí druhé teleso
telesá nemajú ZOTRVAČNÚ HMOTNOSŤ.
(Takáto definícia zotrvačnej hmotnosti telies uráža všetkých učiteľov fyziky, do špiku ich kostí. )
To preto, lebo ZOTRVAČNÁ HMOTNOSŤ telies, ako prístrojom merateľná hodnota, neexistuje mimo vzájomnej časovej silovej interakcie dvoch telies (F.t).
Vo vzájomnej časovej silovej interakcii dvoch telies (F.t), vzniká ZOTRVAČNÁ HMOTNOSŤ dvoch telies a to naraz.
ZOTRVAČNÁ HMOTNOSŤ telies je mierou vzájomného odporu dvoch telies (prejavuje sa mierou veľkosti tlaku, ťahu) ktorý vzniká na styčných plochách dvoch telies účastných v jedinej kontaktnej časovej silovej interakcii (F.t), v ktorej sa tie dve telesá snažia navzájom (jeden druhému) zabrániť zmene ich pôvodného zotrvačného stavu.
(Preto zotrvačná hmotnosť, i keď v skutočnosti ide o zrýchlenú hmotnosť telies.)
Iba počas trvania jedinej časovej silovej interakcie dvoch telies (F.t), iba počas časového impulzu jedinej silovej interakcie medzi dvomi telesami, vzniká, ako aj zaniká:
ZOTRVAČNÁ HMOTNOSŤ telies.
Mimo vzájomnej časovej silovej interakcii dvoch telies (F.t),
ZOTRVAČNÁ HMOTNOSŤ telies
NEEXISTUJE !!!
Existuje iba predpokladaná pokojová hmotnosť, ktorá ale nie je prístrojmi merateľná).
ZOTRVAČNÁ HMOTNOSŤ telies sa meria (o.i) aj dĺžkou natiahnutej pružiny umiestnenej v silomeri. ZOTRVAČNÁ HMOTNOSŤ telies sa meria podobne ako tiažová hmotnosť telies, čiže tak isto ako sa meria statická váha telies v gravitačnom poli Zeme (g).
To preto, lebo silomer je v skutočnosti pružinová váha a nie silomer.
A to zase preto, lebo žiadna samostatná sólo sila (F = m.a), ktorej veľkosť by silomer mal a vedel merať, NEEXISTUJE !!!
Existuje iba jediná spoločná časová silová interakcia (F = m.a.t) medzi dvomi telesami a silomer meria iba tú jedinú, vzájomnú časovú silovú interakciu dvoch telies (F.t), ako veľkosť tlaku, ktorý nevyhnutne a zákonito vzniká medzi tými dvomi telesami počas ich jedinej, vzájomnej, kontaktnej časovej silovej interakcii (F.t).
Pojem samostatná sila (F), mimo časovej silovej interakcii (F.t), prebiehajúcej medzi dvomi telesami, je iba výplod nedokonalého vyvinutého mozgu fyzikálnych mamľasov, čiže zakladateľov relativistickej (a pritom aj experimentálnej) fyziky, Galilea, Newtona....Einsteina...., ako aj úspešných absolventov škôl a univerzít SR (o.i), a hlavne mamľasových učiteľov fyziky.
GRAVITAČNÚ HMOTNOSŤ telies vynechávam, lebo keď ZOTRVAČNÁ HMOTNOSŤ telies je zle pochopená (zadefinovaná) fyzikálnymi mamľasmi (učiteľmi fyziky) a preto aj zle pochopená ich žiakmi a študentmi, tak zle bude pochopené všetko vo fyzike, teda aj GRAVITAČNÁ HMOTNOSŤ telies.
@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@
2. PRIESTOR (m).
Ani PRIESTOR nie je vo fyzike logicky zadefinovaný, ale zato je dobre zadefinovaná priestorová vzdialenosť medzi materiálnymi telesami, ktorá je udávaná v jednotkách zvaných jeden meter (1m).
A táto priestorová vzdialenosť sa dá meracími prístrojmi dobre merať.
Takže ak nás nezaujímajú problémy okolo vzniku a chemického zloženia nekonečného kozmického PRIESTORU, ale iba priestorové vzdialenosti medzi materiálnymi telesami nachádzajúcimi sa v ňom, tak priestor je pomerne dobre zadefinovaný a tým pádom je aj pomerne dobre merateľný.
Dokonca z tých troch fundamentálnych fyzikálnych veličín je PRIESTOR najlepšie merateľný a preto priestorové dimenzie sú najpravdivejšími a preto aj naj dôležitejšími fyzikálnymi parametrami materiálnej prírody.
@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@
3. ČAS (sec).
ČAS je najmenej vhodne, skôr úplne nevhodne zadefinovaná fyzikálna veličina, lebo ČAS nemá materiálnu podstatu.
ČAS nemá priestorové dimenzie, pretože nemá žiadnu hmotnosť.
No a to hlavne preto, lebo ČAS nemá nič spoločného z fyzikálnymi interakciami, ktoré sa opisujú pomocou abstraktného, iba filozofického - bezhmotného, iba pocitového parametra zvaného ako ČAS. Zatiaľ najlepšou fyzikálnou definíciou času je tá definícia času, ktorá pochádzajúca od Alberta Einsteina v znení:
ČAS JE TO ČO MERAJÚ HODINY.
Z tejto definícii potom ale vyplýva aj ten neželaný záver, že keď hodiny neidú, neexistuje ani čas.
ČAS sa v skutočnosti chápe ako (abstraktná, bezhmotná, iba pocitová) doba (t), počas ktorej Zem obehne slnko svojim impulzom rýchlosti:
(v.t) = ((2π.r)/t).t.
Ale hlavne je to doba o ktorú sa skrátil život (pobyt) človeka na povrchu Zemskom.
ZÁKLADNOU JEDNOTKOU ČASU JE ROK.
Rok je doba (t) počas ktorej Zem urobí jednu otáčku (2π) okolo slnka po dráhe (s = 2π.r), časovým impulzom rýchlosti (v.t) = (2π.r)/t).t.
ČAS je v skutočnosti iba vhodnou fyzikálnou - matematickou substitúciou, potrebnou k vypočítaniu dráhy pohybu telies pohybujúcich sa svojimi impulzmi rýchlosti (v.t), ako aj svojimi impulzmi zrýchlenia (a.t).
Každá substitúcia sa nakoniec z výpočtov odstraňuje a preto aj ČAS sa pri výpočte dráhy pohybu telies nakoniec úplne eliminuje.
@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@
NASLEDUJE OPIS KATASTROFÁLNYCH NÁSLEDKOV NEDOSTATOČNE, ALEBO ÚPLNE ZLE ZADEFINOVANÝCH TROCH FUNDAMENTÁLNYCH FYZIKÁLNYCH VELIČÍN.
Toto sú konkrétne katastrofálne následky používania zle, alebo vôbec nezadefinovaných fundamentálnych fyzikálnych veličín.
@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@
1. ROVNOMERNÁ PRIAMOČIARA RÝCHLOSŤ (v).
Rýchlosť (v) sa vo fyzike definuje ako podiel telesom prejdenej dráhy (s) za určitý čas (t).
v = s/t
V čom spočíva problém spojený s rovnomernou a priamočiarou rýchlosťou pohybu telies?
Problém spojený s rovnomernou a priamočiarou rýchlosťou pohybu telies spočíva v tom, že definícia rovnomernej a priamočiarej rýchlosti (v) pohybu telies, ako podiel prejdenej dráhy telesa (s) za určitý čas (t) v tvare:
v = s/t
je zlá definícia pohybu telies, lebo takýto model pohybu telies v prírode neexistuje.
Ak by sme mali rovnomernú a priamočiaru rýchlosť (v) pohybu telies vyjadriť podielom:
v = s/t
napríklad:
v = 10m/1sec
tak v takom prípade nárastom času (t) v menovateli, rýchlosť (v) by neustále klesala, čiže by sa neustále zmenšovala.
Takto zadefinovaná fyzikálna veličina zvaná ako rovnomerná a priamočiara rýchlosť (v) pohybu telies, je mimo časová rýchlosť, teda abstraktná (nereálna, nelogická, mamľasová) rýchlosť pohybu telies.
Rýchlosť sa má na školách a univerzitách SR prezentovať nasledovne:
Keby sa teleso pohybovalo rýchlosťou (v = s/t(1)) za určitý časť (t2), prešlo by určitú dráhu (s).
Iba samotnou rýchlosťou (v = s/t(1)), teleso sa nemôže pohybovať, po dráhe (s).
V reálnej materiálnej prírode existuje iba časový impulz rýchlosti pohybu telies v tvare:
v.t = (10m/1sec).n.sec
V reálnej materiálnej prírode neexistuje žiadna rovnomerná rýchlosť:
v = 10m/1sec
Časový IMPULZ RÝCHLOSTI pohybu telies, vyjadruje sa jednorozmernou priestorovou jednotkou (m), čiže dĺžkou jednorozmernej dráhy, ktorú teleso prejde počas jeho časového IMPULZU RÝCHLOSTI (v.t).
Zhubný vplyv mamľasových učiteľov fyziky pôsobiacich na školách a univerzitách SR spočíva v tom, že ich obete, žiaci a študenti, bezducho akceptujú pohyb telies neexistujúcou, mimo časovou rýchlosťou (v), čiže oni akceptujú pohyb telies aj mimo časového IMPULZU RÝCHLOSTI (v.t).
Policajti SR, dokonca za prekročenie neexistujúcej rýchlosti (v = s/t) vyberajú neoprávnene pokuty.
Pritom objektívna realita je taká, že:
bez IMPULZU RÝCHLOSTI (v.t), žiadne teleso sa nepohne z miesta.
Keďže čas (t) je abstraktná, bezhmotná, iba pocitová a na viac iba substitučná veličina, (iba ľudský pocit spojený so starnutím ľudstva) preto čas (t) nemôže byť súčasťou žiadnej materiálnej - fyzikálnej veličiny, ktorá popisuje reálny pohybový stav materiálnych telies.
Preto všetky výpočty spojené s pohybom materiálnych telies majú (musia) viesť k eliminácii abstraktného, substitučného, (dojmového) časového parametra pohybu materiálnych telies zvaného čas (t).
Konečným produktom akéhokoľvek pohybu telies musí byť iba dĺžka ich jednorozmernej dráhy pohybu (s).
@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@
2. ROVNOMERNÉ PRIAMOČIARE ZRÝCHLENIE (a).
Rovnomerné priamočiare zrýchlenie (a) sa vo fyzike definuje ako podiel rýchlosti (v) a času (t).
a = v/t; a = s/t.t;
V čom spočíva problém spojený s rovnomerným a priamočiarym zrýchleným pohybom telies (a)?
Problém spojený s rovnomerným a priamočiarym zrýchleným pohybom telies (a) spočíva v tom, že definícia rovnomerného a priamočiareho zrýchleného pohybu (a), ako podielu rýchlosti (v) pohybu telies a určitého času (t):
a = v/t; a = s/t.t;
je zlá definícia pohybu telies, lebo takýto pohyb telies v prírode neexistuje. Ak by sme mali rovnomerné priamočiare zrýchlenie (a) telies vyjadriť podielom:
a = v/t; a = s/t.t;
v takom prípade by nárastom času (t) v menovateli, hodnota zrýchlenia (a) neustále, kvadraticky klesala, čiže nárastom času (t) trvania zrýchlenia (a), zrýchlenie (a) by sa rýchlo zmenšovalo.
Takto zadefinovaná fyzikálna veličina zvaná ako rovnomerné priamočiare zrýchlenie (a) pohybu telies, je zrýchlenie mimo času (t), teda je to abstraktné (nereálne, nelogické) zrýchlenie pohybu telies, ktoré v materiálnej prírode neexistuje.
V reálnej materiálnej prírode existuje iba ČASOVÝ IMPULZ ZRÝCHLENIA (a.t) pohybu telies v tvare:
a.t. = (v/t).t;
a.t = (s/t.t).t; (v/t).t
a.t = (10m/1sec.1sec).1sec
v = (10m/1sec)
ČASOVÝ IMPULZ ZRÝCHLENIA (a.t) obsahuje v sebe dva rovnaké časy (1/t.t). Preto pri aplikácii ČASOVÉHO IMPULZU ZRÝCHLENIA (a.t) musíme eliminovať v rovnici rovnomerného zrýchlenia (a) čas (t) dvakrát, to preto aby sme sa dopracovali k jednoznačne merateľnému materiálnemu parametru pohybu materiálnych telies, čiže k dráhe pohybu telesa (s), ktorá už parameter čas (t) neobsahuje:
(s = ½.a.t.t)
Prvou elimináciou času (t), obsiahnutého v ČASOVOM IMPULZE ZRÝCHLENIA (a.t) dostaneme abstraktnú rýchlosť (v = s/t).
Keďže rýchlosť je abstraktný pojem, ktorý na opis pohybu telies nedá sa použiť, musíme vytvoriť ešte aj impulz rýchlosti v tvare:
½.v.t = ½.(s/t).t.
Keďže pri rovnomerne zrýchlenom pohybe telies (a), rýchlosť (v), v čase (t), narastá rovnomerne, tak veľmi jednoducho vieme vypočítať priemernú rýchlosť ktorou by sa teleso pohybovalo za čas (t) jeho zrýchlenia (a) v čase (t). Priemernú rýchlosť zrýchleného pohybu tvorí začiatočná a konečná rýchlosť delená dvomi:
v = (v0 + v1)/2
v.t = (v1/2).t
v.t = ( 10m/sec)/2).sec
v.t = ( 5m)
Teleso podliehajúce časovému impulzu zrýchlenia:
(a.t)
(10m/1sec.1sec).1sec
zrýchli sa za čas (t = 1sec) na rýchlosť:
v = 10m/sec
počas časového impulzu zrýchlenia (a.t), teleso nadobudne priemernú rýchlosť (v/2.) a časovým impulzom tejto priemernej rýchlosti (v/2.t) prejde dráhu:
v/2.t = ((10m/1sec)/2).1sec
v/2.t = s = 5m.
Iba pohyb telies prevedený na jednorozmernú dráhu pohybu telies (s) je reálnym vyjadrením hodnoty pohybu telies v priestore a čase.
Pohyb telesa vyjadrený v iných než jednorozmerných dĺžkových jednotkách (m), je nereálne vyjadrený pohyb telies, lebo telesá sa môžu pohybovať iba po jednorozmernej dráhe:
(s = ½ v.t);
(s = ½ a.t.t)
Ignorovaním reálneho pohybu materiálnych telies v reálnom čase (t), teda ignorovaním impulzu rýchlosti (v.t), ako aj impulzu zrýchlenia (a.t), fyzika dospela k nasledujúci fyzikálnym nezmyslom,
ktoré sa v materiálnej prírode nenachádzajú ani náhodou.
@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@
NEZMYSEL Č. 1.
ZÁKON SILY (F).
Veľkosť jednej, nikdy neexistujúcej, sólo sily (F), prestavuje vo fyzike súčin zotrvačnej hmotnosti jedného telesa:
(m = 1kg) a jeho zrýchlenia (a = 10m/sec.sec) v tvare:
F = m.a
F = (1kg).(10m/sec.sec)
Jednotkou sily je jeden Newton (1N) a má nasledovnú hodnotu:
1N = (1kg).(1m/1sec.1sec)
po úprave:
1N = (1kg/1sec).(1m/1sec)
Otázka sa pýta, akú dlhú jednorozmernú dráhu prejde teleso majúce parameter:
(1kg/1sec)
pohybujúce sa iba rýchlosťou:
v = (1m/1sec)
a to mimo časového impulzu zrýchlenia (a.t) a časového impulzu rýchlosti (v.t).
Nie je potrebné hľadať odpoveď na danú otázku, lebo teleso o zotrvačnej hmotnosti (m = 1kg), zrýchlené zrýchlením: (a = 10m/sec.sec), či podliehajúce rýchlosti (v = 10m/sec), nikdy sa nepohne z miesta, ani nenadobudne zotrvačnú hmotnosť (m = 1kg), lebo bez časového impulzu zrýchlenia:
(a.t) = (a.1sec = (10m/sec.sec).(1sec)
a následne bez časového impulzu rýchlosti:
(v/2.t) = (5m/1sec).(1sec) = 5m,
teleso sa z miesta pohnúť nemôže.
Zákon sólo sily (F = m.a) je mimo časový, abstraktný a preto nie reálny fyzikálny zákon, ktorý splodil fyzikálny mamľas Newton a po ňom ho opakujú ďalší a ďalší fyzikálni mamľasi aj na školách a univerzitách Slovenskej republiky.
@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@
NEZMYSEL Č. 2.
ZÁKON AKCIE A REAKCIE (+F = -F).
Obsah „Tretieho Newtonovho zákona pohybu“ „Zákona akcie a reakcie“ znie nasledovne:
(Citát je z učebnice fyziky pod názvom, Všeobecná fyzika 1)
„Sily ktorými na seba pôsobia dva hmotné body, (staticky, či dynamicky) sú rovnako veľké a majú opačný smer“.
+F = -F
Ihneď na začiatku analýzy tohto zákona je potrebné povedať, že aj keby existovali dve samostatné a opačne orientované sólo sily (+F; a -F), pričom by neexistovali ako dvojica časových impulzov síl v podobe:
+F.t = -F.t
tak by neišlo o reálne sily pôsobiace v čase a priestore, ako aj na jednorozmernej dráhe:
(s = ½.a.t.t.)
ale išlo by iba o nehybné fyzikálne abstrakcie, ktoré by žiadnym telesom nepohli ani milimeter a to ani do súdneho dňa.
Telesá môžu na seba pôsobiť iba časovým účinkom sily (F.t), ktorý ale v
ZÁKONE AKCIE A REAKCIE
nie nie je uvedený.
ZÁKON AKCIE A REAKCIE (+F = -F), je mimo časový, abstraktný, preto nie reálny zákon, ktorý splodil fyzikálny mamľas Newton a po ňom ho opakujú (beztrestne) ďalší a ďalší fyzikálni mamľasi na školách a univerzitách (o.i) i Slovenskej republiky.
@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@
(SUPER) NEZMYSEL Č. 3
PRÁCA (A).
Práca (A) vo fyzike je definovaná ako sólo sila (F = m.a), pôsobiaca na dráhe (s).
Inými slovami povedané, pod pojmom práca (A) sa vo fyzike chápe ako súčin sólo sily (F = m.a) a dráhy (s) v nasledujúcej podobe:
A = F.s
A = (1kg.10m/sec.sec).10m
A = (1kg.(10m.10m/sec.sec)
A = (1kg.v.v)
Pod prácou (A) sa vo fyzike rozumie súčin hmotnosti telesa (m = 1kg) plochou (10m.10m) ktorá je ešte delená plochou času (1/1sec.1sec).
Jednotkou práce (A) je jeden Joule (J), a má nasledovnú hodnotu:
J = (1kg).(1m/sec.sec).1m
Keďže v uvedenej rovnici nachádza sa zrýchlenie (a = 1m/sec.sec) mimo jeho časového impulzu (a.t), preto o žiadnom posunutí telesa nemôže byť ani len reči, lebo zrýchlenie (a = 1m/sec.sec) mimo časového impulzu (a.t) nič nemôže zrýchľovať a teda nemôže vytvoriť žiadnu prácu, čiže ani posunutie telesa na dráhe:
(s = ½.a.t.t).
Pojem fyzikálna práca (F.s), je mimo časový, abstraktný, preto nie reálny pojem, ktorý splodil fyzikálny mamľas Newton a po ňom ho opakujú ďalší a ďalší fyzikálni mamľasi na školách a univerzitách (o.i) i Slovenskej republiky.
Fyzikálny pojem výkon (W = Wat), teda práca (A) delená časom (t) v tvare:
W = A/t
už nie je treba ani spomínať, lebo keď fyzikálny nezmysel (A = F.s) zvaný práca (A), ktorú vykoná teleso počas jeho zrýchlenia mimo časového impulzu zrýchlenia (a.t), čiže počas jeho nehybného stavu, ešte aj delíme časom (t), tak dostaneme ešte väčší fyzikálny nezmysel, akým je samotný fyzikálny nezmysel práca (A) nehybného telesa.
Vtedy dostaneme dupľovaný, alebo kvadratický fyzikálny nezmysel.
@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@@
Na záver musím ešte spomenúť najslávnejšiu rovnicu fyziky a to Einsteinovu rovnicu v tvare:
E = m.c.c
ktorej principiálny tvar je nasledovný:
A = E = m.v.v
Fyzikálni mamľasi v spojitosti s touto rovnicou operujú tým, že v tejto rovnici vystupuje Lorentzov operátor v tvare:
a preto všetko je v poriadku, i keď v tejto rovnici vystupuje rýchlosť (c) pohybu svetla, mimo časového impulzu rýchlosti (c.t). (I keď v tejto rovnici vystupuje nehybné, stojaté svetlo.)
Keďže svetlo sa nemôže pohybovať rýchlosťou (c) mimo času (t), čiže mimo časového impulzu rýchlosti (c.t), preto všetky operátori v ktorých vystupuje (nehybné, stojaté) svetlo mimo časového impulzu jeho rýchlosti (c.t), sú mimočasové operátori, čiže operátori fyzikálnych mamľasov, ktoré s objektívnou realitou panujúcou v materiálnej prírode nemajú nič spoločného.
Keďže aj Einstein akceptoval existenciu sólo sily (F), mimo časového impulzu jedinej silovej interakcii dvoch telies (F.t) a to tým, že bez výhrad akceptoval Newtonove zákony pohybu, preto aj Einstein bol fyzikálnym mamľasom a preto všetko čo splodil je iba dielom fyzikálneho mamľasa.
Ibaže materiálna príroda, ktorá funguje výlučne v časových impulzoch (v časových intervaloch) (v.t) a (a.t), nemá nič spoločného s mimo časovými bludmi fyzikálnych mamľasov: Galilea, Newtona, Einsteina...... ako aj s mimo časovými argumentmi fyzikálnych mamľasov, ktorí budú diskutovať v časovom impulze, teda v reálnom čase (on-line) k obsahu tohto článku, ktorý je plne kompatibilný s reálnymi zákonmi materiálnej prírody.
(Na úprave článku sa usilovne nepretržite pracuje 24 hodín denne.)
