Najslávnejšia rovnica vedy (2):
Keď Charlie Chaplin oslavoval svoju šesťdesiatku, dostal blahoprajný list aj od fyzika Alberta Einsteina nasledovného znenia:
„Uchvacuje ma svetový charakter Vášho umenia. Celý svet je Vami očarený, lebo všetci Vám rozumejú.“
Chaplin mu odpovedal:
„Aj Vaša sláva je obdivuhodná, pán profesor. Celý svet je Vami uchvátený, i keď Vám nikto nerozumie.“
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Chaplin sa vôbec nemýlil, lebo Einsteinovym fyzikálnym úvahám nikto na svete nerozumie, (lebo im nerozumel ani sám Einstein, iba sa tak tváril že im rozumie) ľudstvo ich iba slepo a oddane akceptuje.
Dôkazom toho je aj (údajne) najslávnejšia rovnica vedy a to rovnica:
Táto rovnica sa časom stala najslávnejšou rovnicou relativistickej fyziky, ba dokonca aj najslávnejšou rovnicou celej relativistickej vedy, čiže ikonou (v skutočnosti totemom) relativistickej vedy.
Táto rovnica v reálnej podobe vyzerá nasledovne:
E = 1kg.(300 000 km/sec).(300 000 km/sec)
To preto lebo hodnota (c) = (300 000 km/sec)
Táto rovnica v tejto reálnej podobe nedáva zmysel, preto je potrebné ju upraviť do nasledujúcej zmysluplnej podoby:
E = 1kg.(300 000 km/sec.sec).(300 000 km)
Obsah tejto rovnice svet chápe tak, že napríklad v železnom kilovci o hmotnosti (1kg), je ukrytá taká veľká energia, čiže taká veľká práca, ktorá by premiestnila železný kilovec o hmotnosti:
m = 1kg
na dráhe: s = 300 000 km
zrýchlením: a = 300 000 km/sec.sec
Pre nemysliacích jedincov ľudskej spoločnosti v súvislosti s touto najslávnejšou rovnicou vedy je všetko v poriadku, hlavne preto lebo ona sa vyučuje na univerzitách celého sveta a píše sa o nej v učebniciach fyziky, ako aj v novinách.
Pre mysliacich jedincov ľudskej spoločnosti v súvislosti s touto rovnicou nič nie je v poriadku a to preto, lebo predpokladanú hodnotu tejto rovnice v žiadnom prípade nie je možné dosiahnuť a to práve kvôli Einsteinovým teóriám relativity (neuvádza sa čoho).
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Dôvod je nasledovný.
Ak by železný kilovec o hmotnosti:
m = 1kg
bol tlačený zrýchlením:
a = 300 000 km/sec.sec
na dráhe:
s = 300 000 km
potom by túto dráhu musel prejsť za čas:
300 000 km = 0,5.(300 000 km/sec.sec).t.t
2.(300 000 km.sec.sec)/300 000 km = t.t
2.sec.sec = t.t
t = 1.4142 sec
čiže za čas: 1.4142 sec
Aby sa dala dosiahnuť hodnota energie ktorú predpisuje súčin najslávnejšej rovnice sveta:
železný kilovec o hmotnosti 1kg, musel by byť tlačený zrýchlením:
a = (300 000 km/sec.sec)
po dráhe: s = (300 000 km)
počas: t =1.4142sec.
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
No a tu sa vynárajú latentne ukryté totálne nezmysly, ktoré táto údajne najslávnejšia rovnica sveta v sebe skrýva.
Problém spočíva v tom, že keby železný kilovec o hmotnosti
1kg,
bol tlačený zrýchlením: a = (300 000 km/sec.sec),
počas: t = 1.4142 sec,
dosiahol by 1.4142 krát väčšiu rýchlosť, ako je rýchlosti svetla (c), (čiže rýchlosť 423 600 km/sec) ktorá je ale podľa Einsteinových teórii relativity konečnou a preto neprekonateľnou rýchlosťou.
Železný kilovec o hmotnosti 1kg, tlačený zrýchlením: a = (300 000km/sec.sec) dosiahol by rýchlosť svetla (c), už za čas t = 1sec a to iba na dráhe s = 150 000km.
Otázka sa pýta: Ako by mohol ten železný kilovec
o hmotnosti: 1kg,
prejsť dráhu: s = (300 000 km)
zrýchlením: a = (300 000 km/sec.sec)
tak, aby spĺňal predpokladané parametre čiže hodnotu súčinu (m.c.c) najslávnejšej rovnice sveta:
Odpoveď na danú otázku je nasledovná:
Nijako!
Lebo železný kilovec o hmotnosti :
1kg
po prejdení dráhy:
s = 150 000 km,
zrýchlením:
a = (300 000 km/sec.sec),
nadobudol by nie len konečnú rýchlosť prírody, rýchlosť svetla (c), ale jeho hmotnosť by nadobudla nekonečne veľkú (nezmyselnú) hodnotu. A tak tá najslávnejšia rovnica sveta:
po čase t = 1sec jej aplikácie v praxi, nadobudla by nasledovný tvar:
E = (1kg.1/).150 000 km
Z toho plynie také poučenie (pre mysliacich jedincov ľudskej spoločnosti), že táto (údajne) najslávnejšia rovnica sveta, v skutočnosti prezentuje iba primitívny logický i materialistický nezmysel.
A nie len táto rovnica relativistickej vedy.
Obsah najslávnejšej rovnice sveta názorne dokazuje to, že ako sa postupmi abstraktnej (dematerializovanej) matematiky dá vytvoriť (slávny - korunovaný) nezmysel, ktorý s objektívnou realitou materiálnej prírodou nemá nič spoločného.
Ale aj to, že kto túto rovnicu vymyslel, ako aj ten kto tú rovnicu velebí ako najslávnejšiu rovnicu sveta, je mentálny invalid.
