ô
Motto tohto článku znie nasledovne:
"Čo je vlastné jednej epoche, to zvestujú stovky talentov, ale iba génius vytuší, v čom tkvie omyl danej epochy."
GEIBEL Emmanuel
(Klamstvo zostane klamstvom i keď sa narodí ako geniálna pravda.)
Otcom vedeckého odboru FYZIKA, je Aristoteles.
Po Aristotelovi do fyziky vstúpili, pre pochopenie reálnych zákonov prírody, mentálne nedostatoční jedinci, ktorí z absolútnej, objektívne reálnej fyziky, vytvorili relativistickú fyziku, čiže fyziku očných ilúzií, očných bludov, ktorá odporuje reálnym, objektívne existujúcim zákonom prírody.
Aristoteles tvrdil, že ťažšie telesá padajú na povrch Zeme rýchlejšie (čiže za kratší čas) ako ľahšie telesá.
Keď sa na svete objaví ozajstný génius, spoznáte ho aj podľa toho, že sa proti nemu spoja všetky hlúpe hlavy.
Otcom spotvorenéj, relativistickej fyziky, je Galileo.
To sa ale nepáčilo, na pochopenie reálnych zákonov prírody, mentálne nedostatočnému Galileovi
a preto on toto Aristotelovo tvrdenie chcel za každú cenu vyvrátiť experimentálnym spôsobom a to konkrétne tak, že z balkóna šikmej veže v Pise, púšťal dve rôzne hmotné železné gule a iba zrakovým odhadom usúdil, že dopadli na povrch Zeme za rovnaký čas, čiže naraz.
Keby, na pochopenie reálnych zákonov prírody, mentálne nedostatočný Galileo, púšťal z balkóna šikmej veže v Pise železnú guľu a vtáčie pierko, tak by k svojmu (primitívnemu) záveru nemohol dôjsť.
To preto, lebo pád telies vo vzduchovej atmosfére Zeme prebieha presne tak, ako to konštatoval, tvrdil, dva tisíc rokov pred Galieom, Aristoteles a nie tak, ako si to zbožne želal, na pochopenie reálnych zákonov prírody, mentálne nedostatočný Galileo Galilei.
Otcom relativistickej fyziky, fyziky očných ilúzii pohybu matérie, bol práve na pochopenie reálnych zákonov prírody, mentálne nedostatočný Galileo Galilei.
Po Galileovi do fyziky vstúpil ďalší, na pochopenie reálnych zákonov prírody mentálne nedostatočný jedinec, menom Izák Newton,
ktorý Galileove relativistické fyzikálne nezmysly ešte viac rozšíril (okrem iných nezmyslov) aj jeho "Gravitačným zákonom", ktorý ale odporuje Galileovmu tvrdeniu (zbožnému želaniu) o rovnakej rýchlosti, o rovnakom zrýchlení (g), o rovnakom čase dopadu rôzne hmotných telies (z rovnakej výšky) na povrch Zeme.
To si ale Izák Newton za celý svoj život, pre svoju mentálnu nedostatočnosť, nemohol ani len všimnúť.
Filozofický odkaz pôvodného "Gravitačného zákona" od, na pochopenie reálnych zákonov prírody, mentálne nedostatočného jedinca menom Izák Newton, (zdroj: Wikipédia) hovorí toto:
„Dve ľubovoľné častice (hmotné body) sa vo vesmíre navzájom priťahujú dvoma rovnako veľkými silami opačného smeru pôsobiacimi pozdĺž ich spojnice, pričom tieto sily sú priamo úmerné súčinu hmotností týchto častíc a nepriamo úmerné druhej mocnine vzdialenosti týchto častíc."
Matematický odkaz "Gravitačného zákona" od, pre pochopenie reálnych zákonov prírody mentálne nedostatočného jedinca menom Izák Newton, hovorí toto:
„Matematicky teda platí, že dva hmotné body o hmotnostiachm1 a m2 vo vzájomnej vzdialenosti r sa navzájom priťahujú gravitačnou silou (F) (respektíve dvoma opačnými silami F1 a F2), ktorej veľkosť je:
F1 = F2 = F = G.(m1.m2)/r.r = G.(m.M)/r.r"
Keďže Newton (na rozdiel od Galilea) svoje relativistické fyzikálne nezmysly vyjadroval aj matematickými rovnicami, (o nerovnostiach sa mu ani len nesnívalo) preto ich nezmyselný charakter dá sa jednoduchšie, čiže veľmi ľahko (matematicky) vyvrátiť.
Newton svojim pôvodným "Gravitačným zákonom" chcel dokázať to, akou silou (F), presnejšie akým rovnakým zrýchlením (g) padajú, (sú priťahované) telesá, napríklad aj o hmotnosti (m = 1kg) k povrchu Zeme.
(Čo sa mu ale nepodarilo.)
Dnešní vedci nahradili experimenty matematikou a túlajú sa od jednej rovnice k druhej a následne vytvárajú systém, ktorý nemá žiaden súvis s realitou.
(Nikola Tesla)
Izák Newton pri svojom nepodarenom pokuse postupoval nasledovne:
Do svojho pôvodného „Gravitačného zákona“:
v nasledovne upravenom tvare:
F = G.(m.M)/r.r
dosadil za hmotnosť Zeme (M) hodnotu,
M = 5,974.10*24kg
(10*24 kg = 10 na dvadsiatu štvrtú kg = 1 000 000 000 000 000 000 000 000 kg)
Za hodnotu vzdialenosti telesa o hmotnosti (m = 1kg) od stredu Zeme (R), dosadil hodnotu,
R = 6, 378km= 6 378 000m
a za hodnotu gravitačnej konštanty (G) dosadil hodnotu:
G = 6,6742.10*-11.(1m*3)/(1kg).(1sec*2)
Po dosadení uvedených hodnôt do pôvodnej rovnice „Gravitačného zákona“, táto vyzerá (vyzerala) nasledovne:
F = (G = 6,6742.10*-11).(1m*3)x(m = 1kg).(M = 5,974.10*24kg)/(1kg).(1sec*2)x(r = 6 378 000.1m)*2
F = (1kg).(5,974.1 000 000 000 000 000 000 000 000kg).(0, 000 000 000 06,6742).(1m*3)/(1kg).(1sec*2).(6 378 000.1m)*2
Po ďalšej úprave dostávame nasledovný tvar rovnice "Gravitačného zákona":
F = (5,974.10*24.1kg).(6,6742.10*-11).(1m)/(4,067 88 84.10*12).(1sec*2)
F = (40,2).(1 000 000 000 000kg).(1m)/(4,068 888 4).(1 000 000 000 000).(1sec*2)
F = (40,2kg).(1m)/(4,067).(1sec*2)
(40,2kg)/(4,067) = (9,81kg)
F = (9,81kg).(1m/1sec*2)
Po poslednej úprave dostávame nasledovný a konečný tvar pôvodnej rovnice Newtonovho "Gravitačného zákona":
F1 = F2 = G.(m.M)/r.r = (9,81.kg)x(1.m/1.sec*2)
F1 = (9,81.kg)x(1.m/1.sec*2)
F2 = (9,81.kg) x(1.m/1.sec*2)
Z Newtonovho "Gravitačného zákona" vychádza jeden veľký filozofický, ako aj fyzikálny nezmysel a to konkrétne, že gravitačné zrýchlenie Zeme (g) má hodnotu iba:
(g = 1.m/1.sec.sec)
ako aj to, že obidve sily:
(F1) ako aj (F2) majú rovnaké, (pritom nie reálne) číselne hodnoty:
(F1) = (F2) = Gx(m.M)/r.r= (9,81.kg)x(1.m/1.sec.sec)
Keďže z orginálneho, pôvodného Newtonovho "Gravitačného zákona"
nedá sa odvodiť skutočná hodnota gravitačného zrýchlenia Zeme (g):
(g = 9,81m/sec.sec),
ale iba zo spotvoreného:
F = m.(G.M/r.r),
(v ktorom ale teleso o hmotnosti (m) nemá gravitačnú hmotnosť, nemá vlastné gravitačné pole, neovplyvňuje ho ani gravitačná konštanta (G), ako ovplyvňuje hmotnosť telesa (M), čiže ide o také teleso, ktoré v sa prírode nevyskytuje)
preto Newtonov nespotvorený, pôvodný "Gravitačný zákon":
F = G.(m.M)/r.r
ako aj spotvorený:
F = m.(G.M/r.r),
predstavujú fyzikálny blud, čiže korunovaný fyzikálny nezmysel.
(Tak isto ako aj všetky Newtonove zákony relatívneho pohybu hmoty.)
To dobre vedel aj na fyziku mentálne nedostatočný Izák Newton, ale on to pred verejnosťou úmyselne zatajil.
Ostatní študírovaní jedinci, ktorí nemali ani len základy filozofie, ktorí sa filozofii iba vysmievali, (podobne ako Newton) nemali ani tušenia o čom točí Newton v prípade jeho nespotvoreného, pôvodného "Gravitačného zákona":
F = G.(m.M)/r.r.
Izák Newton okrem iného, nepoznal ani "Zákon kauzality", lebo jeho tretí zákon pohybu (+F = -F) je anti kauzálny, nakoľko "Zákon kauzality" sa nedá vyjadriť rovnicou, ale iba nerovnosťou.
(Obludnosť tejto rovnice vyjde na svetlo božie už aj vtedy, keď túto rovnicu upravíme matematikou dovoleným spôsobom. Konkrétne tak, že obidve strany rovnice vynásobíme číslom () nula:
+F.(0) = -F.(0)
následne dostaneme tento výsledok:
+ () = - ()
Čiže objavíme matematické čudo, zápornú nulu:
- ()
Taký logický, ale aj matematický nezmysel môže vzísť iba z nezmyselnej anti kauzálnej rovnice, ktorou je práve Newtonova rovnica:
(+F = -F).)
Newton nevedel nič ani o tom, že materiálne telesá majú tri (1+1+1 = 3) druhy hmotnosti a to, jednú stálu, konštantnú, gravitačnú hmotnosť, ako aj jednu zrýchľujúcu sa zotrvačnú hmotnosť, ale aj (+) jednú spomaľujúcu sa zotrvačnú hmotnosť, ktoré vznikajú iba v neinerciálnych sústavách, čiže iba počas zrýchlenia, či spomalenia materiálnych telies.
V zotrvačných (inerciálnych) sústavách materiálne telesá majú iba jednu hmotnosť a to iba gravitačnú hmotnosť.
V zrýchlených (neinerciálnych) sústavách materiálne telesá môžu nadobudnúť dve variácie hmotnosti:
1.) gravitačnú + spomaľujúcu sa zotrvačnú hmotnosť
2.) gravitačnú + zrýchľujúcu sa zotrvačnú hmotnosť
Spomaľujúca sa zotrvačná hmotnosť matérie,
JE VÄČŠIA
ako zrýchľujúca sa zotrvačná hmotnosť matérie !!!!!!!
Toto je obsah revolučného fyzikálneho objavu jeho Magnificencie,
GRSc. Alexandra JÁRAY - a.
Izák Newton, v žiadnom prípade nemohol nič vedieť ani o tom, že aj jeho „Princíp ekvivalencie“ zotrvačnej a gravitačnej hmotnosti je korunovaný fyzikálny nezmysel a to v prvom rade preto, lebo jeho „Princíp ekvivalencie“ neakceptuje existenciu dvoch, diametrálne odlišných zotrvačných hmotnosti materiálnych telies.
To preto, lebo jeho "Princíp ekvivalencie" neakceptuje obsah revolučného fyzikálneho objavu jeho Magnificencie,
GRSc. Alexandra JÁRAY - a.
Práve preto Newtonov "Princíp ekvivalencie" sa ani slovom nezmieňuje o tom najpodstatnejšom, čiže o tom, že pre ktorú z tých dvoch, diametrálne odlišných zotrvačných hmotnosti telies, platí jeho jediný „Princíp ekvivalencie“ gravitačnej a jedinej zotrvačnej hmotnosti telies !!!!!
Na objavenie tejto troj (1+1+1 = 3) hmotnostnej objektívnej reality materiálnej prírody, Newton nemal prírodou darované vlohy (nemal na to talent).
Príroda tie vlohy (ten talent) na objavenie troch (1+1+1 = 3) hmotností materiálnych telies,
darovala až človeku s neskonalou skromnosťou a podobnou cudnosťou, až hanblivosťou, ako aj so silným sociálnym cítením, ale aj s citlivou toleranciou k jedincom neobdarených prírodou schopnosťou chápať jej reálne zákony (k blahoslaveným nízkym v duchu) a tiež pasívnemu kresťanovi katolíkovi:
GRSc. Alexandrovi JÁRAY - ovi,
ktorý sa svojimi fyzikálnymi vedomosťami líši od ostatných, dvoj hmotnostných, (reálneho myslenia neschopných) relativistických fyzikov, ako tá labuť od kačiek na priloženom obraze.
Úryvok z baletu "Labutie jazero" od Pjotra Iljiča Čajkovského. Ctený čitateľ by sa nemal stydieť kliknúť na tento webový odkaz:
Hodno spomenúť aj Johanesa Keplera, ktorý síce objavil eliptickú dráhu planét slnečnej sústavy, ale ktorý kvôli jeho iba dvoj hmotnej fyzikálnej paradigme, ako aj pre jeho nedostatočnú mentálnu výbavu na pochopenie reálnych zákonov prírody, nebol schopný uviesť to najdôležitejšie a to príčinu vzniku eliptických dráh planét slnečnej sústavy.
Tú príčinu nepoznal ani Newton +........., ale ani Einstein a preto ju ani nespomenuli za celý ich život.
Tú príčinu vie uviesť iba GRSc. Alexander JÁRAY a to pomocou jeho revolučného objavu tretej hmotnosti matérie. Konkrétne pomocou objavu dvoch, diametrálne odlišných zotrvačných hmotnosti matérie.
Vyučovaním Newtonovho gravitačného zákona v pôvodnom tvare:
F = G.(m.M)/r.r
ako aj v spotvorenom (anti hmotnom) tvare:
F = m.(G.M)/r.r
ako aj vyučovaním troch nezmyselných Newtonovych Zákonov relatívneho pohybu, + nezmyselného "Princípom ekvivalencie" +...., ktoré splodil na pochopenie objektívnej reality materiálnej prírody, mentálne nedostatočný Izák Newton, na školách a univerzitách Slovenskej republiky, ako aj na školách a univerzitách celého sveta, od dôb Galilea až do dnešných dní,
študujúci občania sú systematicky a kontinuálne (plynulo) ohlupovaní nepravdivými, iba dvoj hmotnostnými prírodnými zákonmi.
Pritom za ten kontinuálne systematicky zločin ohlupovania študujúcich občanov na celom svete,
NIKTO Z OHLUPOVATEĽOV NIE JE TRESTNE STÍHANÝ.
Ba naopak! Samo titulovaní, (autonómni, sami seba kontrolujúci, iba dvoj hmotnostní; 1+1 = 2) ohlupovateľia ľudstva, sú vládami sveta akceptovaní, ale aj platení, ako múdri učitelia pravdivých zákonov prírody.
Keď hlupáci majú možnosť vyučovať, tak oni zákonito vyučujú svojim žiakom iba samé hlúposti.
V TOM SPOČÍVAJÚ, Z TOHO PRAMENIA, VŠETKY SPOLOČENSKÉ, MORÁLNE, AKO AJ EKONOMICKÉ PROBLÉMY ĽUDSTVA.
Za vysoko vedecký obsah tohto článku zodpovedá jeho Magnificencia, autor fyziky absolútneho pohybu matérie, objaviteľ dvoch rôzne veľkých zotrvačných hmotnosti materiálnych telies, ako aj autor kvantovej matematiky, (matematiky celo číselných hodnôt),
+
človek s neskonalou skromnosťou a podobnou cudnosťou, až hanblivosťou, ako aj so silným sociálnym cítením, ale aj s citlivou toleranciou k jedincom neobdarených prírodou schopnosťou chápať jej reálne zákony (k blahoslaveným nízkym v duchu) a tiež pasívny kresťan katolík:
Genralissimus Reálnych Vied
GRSc. Alexander Jozef JÁRAY
Etický kódex tohto vysoko vedeckého článku znie nasledovne:
"Odporuje vedeckej etike, keď labuť diskutuje s kačkami o troch hmotnostiach materiálnych telies."
Kačky na všetko hovoria vždy iba jedno a to isté: ták - ták - ták - ........
Svetelne efekty súžia k tomu, aby ctený čitateľ nezaspal počas čítania tohto vysoko vedeckého článku.
Na úprave článku sa priebežne pracuje 24 hodín denne.
