Zatiaľ posledným jedincom, z ktorého veda vyfabrikovala syntetického fyzikálneho génia, bol Albert Einstein.
Túto svoju nebotyčnú vedecku slávu Einstein si vyslúžil tým, že on ako prvý fyzik na svete vyriešil dovtedy neriešiteľný fyzikálny problém spojený s opisom rovnomerného pohybu telesa po kružnici a to tým, že ako prvý na svete vymyslel teóriu takej sily, ktorá dokáže meniť iba smer pohybu telies aj bez toho, aby telesám menila rýchlosť.
Einstein vymyslel silu s nezrýchľujúcim zrýchlením.
Taká teória si zasluhuje buď svetovú slávu, alebo psychiatrickú liečbu.
Ten kardinálny problém fyziky spočíval v tom, že silomer vykazuje zrýchlený pohyb telies aj vtedy, keď telesá visia nehybne na háku silomera, čiže aj vtedy keď telesá nepodliehajú žiadnemu zrýchlenému pohybu.
Ako aj pri pohybe telesa rovnomernou, konštantnou, zotrvačnou rýchlosťou po kružnici.
Telesá visiace nehybne na háku silomera, ktoré iba svojou statickou (gravitačnou) tiažou, vlastnou váhou, naťahujú pružinu silomera bez toho aby oni podliehali zrýchlenému pohybu, vysmievajú sa (až sa rehocú) Newtonovej definícii zrýchľujúcej sily v tvare
(F = m.a),
ale aj časovému účinku Newtonovej sily (F.t), ktorých existencia jednoznačne vyžaduje to, aby telesá na ktoré pôsobia, konali zrýchlený pohyb (a) a tým pádom pohybovali sa na dráhe (s = 1/2.a.t.t), ako aj zvyšovali svoju Kinetickú energiu (Ek = 1/2m.v.v).
Einstein ten komický problém fyziky odstránil tým, že smiešnu Newtonovú definíciu sily v tvare (F = m.a) nahradil zakriveným časopriestorom, teda
1. zakriveným priestorom + 2. zakriveným časom.
Zjednodušene povedané Einstein nahradil (v telesách smiech vyvolávajúcu) Newtonovú rovnicu sily
(F = m.a),
rovnicou geometrie zakriveného časopriestora.
Keďže zakrivenie, ešte ani dnes nezadefinovaného prázdneho priestora, ako aj ešte ani dnes nezadefinovaného času, laická, ale ani odborná verejnosť nebola schopná pochopiť, nehovoriac o krkolomnom matematickom aparáte geometrii zakriveného časopriestora, preto pre ľudskú spoločnosť v súvislosti s touto Einsteinovou teóriou novej sily, vyvstali dve možnosti a to, buď táto Einsteinova teória je bludná teória, alebo sa jedná o geniálne, geniálnu teóriu, ktorú obyčajní smrteľníci nie sú schopní pochopiť.
Je len samozrejme že veda sa priklonila k druhej verzii a tým pádom z Einsteina vyfabrikovala geniálne, geniálneho (geniálne x geniálne), čiže plošného (kvadratického) geniálneho jedinca ľudskej spoločnosti.
Einstein sa stal slávny hlavne kvôli tomu, že nikto nerozumel obsahu jeho Všeobecne Teórie Relativity pohybu matérie.
Keďže sa nenašiel ani jediný vedec, ktorý by sa ozval a povedal,
tak už dosť bolo s tými Einsteinovými hlúposťami, Einstein sa mýli,
veda Einsteinovu Všeobecnú Teóriu Relativity pohybu matérie, povýšila za vrcholné dielo ľudského génia.
V tomto duchu veda hodnotí život aj dielo Alberta Einsteina.
Albert Einstein.
Narodil sa 14. marca 1879, v meste Ulm, Nemecké cisárstvo.
Zomrel 18. apríla 1955, v meste Princetown, štát New Jersey, (USA).
Bol nemecko-švajčiarsko-americký teoretický fyzik, ktorý je považovaný za najvýznamnejšieho vedca 20. storočia.
Predložil teóriu relativity a významne prispel k rozvoju kvantovej mechaniky, štatistickej mechaniky a kozmológie.
V roku 1921 mu bola za vysvetlenie fotoelektrického javu a zásluhy v oblasti teoretickej fyziky udelená Nobelova cena za fyziku.
Po sformulovaní Všeobecnej Teórie Relativity v novembri 1915, sa stal Einstein známym na celom svete. Neskôr jeho sláva prekonala všetkých vedcov v histórii.
Jeho meno sa stalo synonymom vysokej inteligencie a génia. V roku 1999 ho časopis Time vybral ako Osobnosť storočia.
Na jeho počesť bola po ňom pomenovaná fotochemická jednotka EINSTEIN, chemický prvok Einsteinium a planétka 2001 Einstein.
Po viac ako sto rokoch od zrodu Einsteinovej Všeobecnej Teórie Relativity (VTR), nikde sa neuvádza, že relativity čoho,
akýkoľvek kritický prístup k tejto Einsteinovej teórii, je ľudskou spoločnosťou automaticky považovaný za znesvätenie autority vedcov celého sveta, ako aj znesvätenie všetkého, čo ľudstvo dosiahlo na poli vedy od jej zrodu, ale aj za prejav duševnej choroby kritika.
Ten posledný prípad, napadá ako prvý nie len vedcov, ale aj každého fyzikálneho laika, v momente keď on počuje správu o existencii kritikov Einsteinovej (VTR).
Dá sa teda povedať, že jediný reálny, experimentálne dokázaný prínos plynúci z Einsteinovej (VTR), spočíva v skalopevnom presvedčení ľudskej spoločnosti, že každý kritik Einsteinovej (VTR) je duševne chorý človek.
Na otázku v čom spočíva duševná porucha každého kritika Einsteinovej (VTR), nasleduje takáto odpoveď:
To ja neviem, sám neviem o čom pojednáva Einsteinova (VTR), ale keď raz už veda uznáva genialitu Einsteina, tak nikto nesmie Einsteina kritizovať.
Veď niektorí ľudia sa k Einsteinovi už aj modlia.
Až do takej primitívnej mentálnej úrovni vtiahla veda ľudskú spoločnosť následkom ňou umelo vyfabrikovanej, syntetickej geniality Alberta Einsteina.
Aká je ale holá pravda o obsahu Einsteinovej (VTR), ako aj o vedeckej genialite Alberta Einsteina.
Ako som už na začiatku uviedol, telesá visiace nehybne na háku silomera, alebo ležiace nehybne v miske pružinovej váhy, vysmievajú sa obsahu Newtonovho zákona sily (F = m.a), lebo oni naťahujú pružinu silomera aj vtedy, keď nepodliehajú žiadnemu zrýchlenému pohybu (a).
Oni naťahujú pružinu silomera zrýchľujúcou silou (F = m.a), aj vtedy keď stoja nehybne na jednom mieste povrchu Zeme.
Tento smiech, až rehot materiálnych telies zo smiešnej Newtonovej definície sily
(F = m.a),
Einstein chcel utíšiť svojím nasledovným geniálnym spôsobom myslenia.
V prírode musí platiť Princíp ekvivalencie, podľa ktorého sila ktorou nehybné telesá naťahujú silomer v gravitačnom poli Zeme (g = 10m /sec.sec), je rovnako veľká, ekvivalentná sile ktorou telesá naťahujú silomer v rakete (v zrýchlenej sústave) ktorá sa pohybuje zrýchlený pohybom o veľkosti intenzity gravitačného poľa Zeme (a = g) čiže zrýchlením (a = g = 10m/sec.sec).
Veľmi zjednodušene, ale veľmi vedecky povedané, podľa Einsteinovej logiky, váha telesa merná váhou na povrchu Zeme v jej gravitačnom poli o intenzite (g = 10m/sec.sec), je rovnako veľká váhe toho istého telesa meranej tou istou váhou na podlahe rakety, ktorá sa pohybuje zrýchleným pohybom o hodnote je zrýchlenia (a = 10m/sec.sec).
Tu končia všetky logické argumenty
múdrosti, či hlúposti Einsteinovej Všeobecnej Teórie Relativity (VTR).
Aby uvedený geniálny myšlienkový pochod Einsteina vo veci predpokladanej rovnakej, ekvivalentnej váhy telies na povrchu Zeme, ako aj na podlahe zrýchlenej rakety bol pravdivý, musela by byť splnená iba jediná podmienka a to tá,
aby veľkosť pozemskej váhy telies, už sa konečne a to prvý krát v dejinách fyziky zmerala na podlahe rakety pohybujúcej sa zrýchleným pohybom (a) rovným zrýchleniu gravitačného poľa Zeme (g).
Keby sa pozemská váha telies potvrdila aj v zrýchlenej rakete, každý kritik Einsteinovej geniality bol by jednoznačne duševne chorým človekom.
Ale iba vtedy a nikdy inokedy.
Súčasná veda, ktorá s radosťou keruje - vyrába z fyzikálnych tupcov vedeckých géniov, odmieta informovať svetovú verejnosť o tom, že pozemská váha telies
ANI RAZ SA NEOVEROVALA V ZRÝCHLENEJ SÚSTAVE, V ZRÝCHLENEJ RAKETE
a preto Einsteinova Všeobecná Teória Relativity stojí iba na neoverenom, veľmi hlúpom Einstenovom myšlienkovom predpoklade, že nehybný stav telies na povrchu Zeme, je totožný s ich zrýchlený pohybom vesmírnym priestorom a naopak.
Také niečo nikdy nemôže napadnúť človeka ktorý netrpí duševnou demenciou.
Duševná demencia súčasnej vedy spočíva hlavne v tom, že i keď ona je si vedomá toho, že pozemská váha telies sa ani raz nemerala v zrýchlenej sústave (a = g), tak to meranie aj naďalej a s bezočivou drzosťou odmieta urobiť.
Duševná porucha súčasnej vedy spočíva aj v tom, že ona rovnosť pozemskej (gravitačnej) a zrýchlenej (zotrvačnej) váhy telies odvodzuje z posunu preihelia Merkura, alebo z ohybu svetla nad povrchom slnka,
ale nikdy nie zvážením pozemskej váhy telies v zrýchlenej sústave, v zrýchlenej rakete.
Ďalej už niet o čom písať, iba ak poznamenať, že ak jedinci ktorí odmietajú zmerať pozemskú váhu telies v zrýchlenej sústave a to napriek tomu, že Einsteinova Všeobecná Teória Relativity pohybu matérie, stojí a padá na rovnosti, ekvivalencii obidvoch váh,
predsa vyfabrikovali z fyzikálneho tupca, z Einsteina, geniálnu vedeckú celebritu, tak tá Einstejnova vedecká genialita má takú istú vedeckú hodnotu, akú máju tí vedeckí kreátori, ktorí
odmietajú zmerať pozemskú váhu telies v zrýchlenej sústave.
Hlúpi vedci môžu vyfabrikovať iba im podobného fyzikálneho hlupáka za (genitálie x geniálne) za kvadratického, za plošného génia, za najväčšieho génia ľudskej civilizácie.
Ako sa ukazuje, čím je vedou synteticky vyfabrikovaný jedinec, viac a viac geniálny, tým väčšie fyzikálne bludy hlása.
Príde čas keď sa ľudstvo bude veľmi hanbiť za to, že naletelo kvadratickému - plošnému fyzikálnemu hlupákovi na jeho krkolomné fyzikálne bludy.
Tým som skončil kádrovanie vedou vyfabrikovaných syntetických géniov obhajujúcich relativitu pohybu matérie, čiže vyznávačov iba
OČNEJ ILÚZIE POHYBU MATÉRIE.
Amen.
Tak nech bude aj nejaká sranda.
Genralissimus Reálnych Vied
GRSc. Alexander Jozef JÁRAY.
Autor článku.
Článok sa priebežne zdokonaľuje.
