vymyslel si jednú lacnú a veľmi primitívnu výhovorku, ktorú pompézne nazval ako:
„Princíp relativity pohybu„
Galileov "Princíp relativity" pohybu matérie hovorí o tom, že žiadnym vedeckým spôsobom, žiadnym priamym (pozemským) experimentálnym dôkazom, žiadnym prístrojovým meraním, nedá sa zistiť ktoré teleso v kozmickom priestore sa pohybuje zotrvačným pohybom (rovnomernou rýchlosťou) a ktoré stojí nehyne v kozmickom priestore.
(Nedá sa experimentálne zistiť, ktoré z dvoch telies sa pohybuje v kozmickom priestore rýchlejšie a ktoré pomalšie.)
To v prvom rade preto, lebo (podľa Galileovho osobného dojmu a pocitu) rôzne veľká zotrvačná (konštantná) rýchlosť pohybu telies, nemení fyzikálne vlastnosti nehybných, ako aj zotrvačne sa pohybujúcich telies.
(Preto niet čo merať.)
---------------------------------------------------------------
Keďže akýkoľvek fyzikálny princíp musí mať aj nejaký priamy, či nepriamy experimentálny základ, (vedecký dôkaz jeho pravdivosti, opodstatnenosti) lebo v opačnom prípade by to nebol fyzikálny princíp, ale išlo iba o táranie do vetra (reči o ničom, čiže iba o výklad Galileových snov a vidín), preto aj Galileov "Princíp relativity" pohybu matérie (musel) musí mať nejaký priamy, či nepriamy experimentálny základ (nejaký vedecký dôkaz jeho pravdivosti).
(O ktorom ale Galileo nič nevedel, lebo on nemal na fyziku dostatočnú mentálnu výbavu.)
Ten nepriamy, latentný, preto na hlas nevyslovený experimentálny základ - dôkaz pravdivosti Galileovho "Princípu relativity" pohybu matérie hovorí o tom, že:
"Tlak pružnej zrážky dvoch rovnako hmotných telies, s ich jedinou, súčtovou, relatívnou (očami videnou) približovacou rýchlosťou, napríklad:
(vs = 10m/sec)
je vždy rovnako veľký, bez ohľadu na rôzne možné variácie ich dvoch približovacích rýchlosti.“
(5m/sec + 5m/sec)............(m/sec + 10m/sec)
Keďže tento nahlas nevyslovený, latentný, preto iba nepriamy, iba logický experimentálny dôkaz pravdivosti Galileiho "Princípu relativity" pohybu matérie, nenachádza sa v učebniciach fyziky, keďže on vyplýva iba z logiky (nelogického) relatívneho pohybu matérie, keďže on vyplýva iba zo schopnosti jedincov myslieť globálne, iba zo schopnosti jedincov vidieť aj očami neviditeľné javy a zákonitosti materiálnej prírody, preto jeho pravdivosť zatiaľ nikto z mentálne nedostatočných učiteľov fyziky SR, ako aj zo zamestnancov FÚ SAV), nikde a nikdy na svete experimentálne nepreveril!!!
Je viac ako pravdepodobné, že o tom nepriamom experimentálnom dôkaze pravdivosti Galileiho „Princípu relativity pohybu“ matérie, až 100,1%, na reálnu fyziku mentálne nedostatoční relativistickí fyzici, nikdy, nič nepočuli, nikomu z nich sa o ňom ani len neprisnilo.
Dokonca ani Galileovi sa o tom nepriamom experimentálnom dôkaze jeho "Princípu relativity" ani len neprisnilo.
Tento nepriamy experimentálny dôkaz pravdivosti Galileiho "Princípu relativity" pohybu matérie, ja som považoval za logický nezmysel a preto som si ho asi pred 40. rokmi, pre istotu experimentálne preveril a to ako prvý človek na svete.
Pri tej experimentálnej previerke meral som veľkosť tlaku pružnej zrážky dvoch rovnako veľkých, dvoch rovnako ťažkých (rovnako hmotných) oceľových gúľ, pri ich:
A.) rovnako veľkých, ale opačne orientovaných, jednotlivých približovacích rýchlostiach (pri ich rovnako veľkých jednotlivých hybnostiach), so súčtovou hodnotou tých dvoch jednotlivých rýchlostí:
(vS = 10m/sec).
Konkrétne pri týchto dvoch rovnakých jednotlivých približovacích rýchlostiach:
(v1 = 5m/sec) + (v2 = 5m/sec) = (vS = 10m/sec)
(H1 = m.v1 ) + (H2 = m.v2) = (HS = 1kg.10m/sec)
(H1 = 1kg.5m/sec) + (H2 = 1kg.5m/sec) = (HS = kg.10m/sec)
B.) ako aj pri týchto ich dvoch nie rovnako veľkých jednotlivých približovacích rýchlostiach (pri ich nie rovnako veľkých hybnostiach) s ich súčtovou hodnotou:
(vS = 10m/sec).
Konkrétne pri týchto ich dvoch nie rovnakých približovacích rýchlostiach:
(v1 = 10m/sec) + (v2 = m/sec) = (vS = 10m/sec)
(H1 = m.v1) + (H2= m.v2) = (HS = 1kg.10m/sec)
(H1 = 1kg.10m/sec) + (H2 = 1kg.0m/sec) = ( HS = 1kg.10m/sec)
a nameral som (podľa môjho správného logického predpokladu) dva rôzne veľké tlaky týchto zrážok.
Najväčší tak zrážok tých dvoch oceľových gúľ bol vtedy, keď tie dve gule mali rovnako veľkú približovaciu rýchlosť, hybnosť, konkrétne:
(v1 = 5m/sec) + (v2 = 5m/sec) = (vS = 10m/sec)
Najmenší tak zrážok tých dvoch oceľových gúľ bol vtedy, keď tie dve gule mali nasledovnú, nie rovnako veľkú približovaciu rýchlosť, hybnosť a to konkrétne:
(v1 = 10m/sec) + (v2 = m/sec) = (vS =10m/sec).
Keď jedna guľa stála nehybne a druhá do nej narazila rýchlosťou:
(vS = 10m/sec).
---------------------------------------------------------------
V tom momente, keď ja ako prvý človek na svete nameral som tie dva diametrálne odlišné tlaky zrážok, bolo mi nad slnko jasnejšie,že Galileov "Princíp relativity" pohybu matérie, je iba účelovo vykonštruovaný, pritom iba naivne primitívny fyzikálny blud, čiže jedna úbohá účelová, primitívna výhovorka, na fyziku mentálne nedostatočného jedinca, Galilea Galileiho.
V tom momente, keď som ja ako prvý človek na svete nameral tie dva diametrálne odlišné veľké tlaky zrážok, bolo mi nad slnko jasnejšie, že v relativistickej fyzike sú mylné už aj jej elementárne fyzikálne princípy, ako aj jej elementárne fyzikálne zákony.
To napríklad aj preto, lebo podľa jedinej rovnice 3.Newtonovho zákona pohybu matérie, „Zákona akcie a reakcie“, v tvare:
(+F = -F),
pri všetkých možných variáciách rýchlostí zrážky dvoch rovnako hmotných telies, čiže vo všetkých možných variáciách silových interakcii medzi dvomi rovnako hmotnými telesami, s ich jedinou súčtovou približovacou rýchlosťou:
(vS = 10m/sec),
musí vzniknúť vždy rovnako veľký tlak ich vzájomnej pružnej zrážky.
Podľa 3.Newtonovho zákona relativity pohybu, matérie,„Zákon akcie a reakcie“, veľkosť tlaku zrážky dvoch rovnako hmotných telies závisí iba od ich jedinej, súčtovej približovacej rýchlosti a to konkrétne, iba od ich relatívnej (iba očami videnej) približovacej rýchlosti, v tomto prípade, iba od relatívnej rýchlosti:
(vR = 10m/sec).
Podľa hesla: „Jedna súčtový rýchlosť, jeden súčtový tlak zrážok.“
To zase preto, lebo 3.Newtonov zákon relativity pohybu matérie, „Zákon akcie a reakcie“, nerobí (zakazuje robiť) rozdiel medzi silovými interakciami (medzi zrážkami) dvoch rovnako hmotných telies, s rovnakou a nie rovnakou rýchlosťou (s rovnakou a nie rovnakou hybnosťou) ich vzájomného približovania sa a to zase preto, lebo iba jedinou, univerzálnou (a pritom na viac aj primitívne naivnou) Newtonovou rovnicou silovej interakcie (čiže rovnicou zrážky dvoch telies) konkrétne touto rovnicou):
(+F = -F),
nedajú sa opísať dva diametrálne (až antagonistické) odlišne silové interakcie, sprevádzané s rôzne veľkými tlakmi ich zrážok.!!!
---------------------------------------------------------------
Medzičasom som si overil aj to, že meranie veľkosti tlaku zrážok dvoch telies s ich rovnakou, ako aj s ich nie rovnakou približovacou rýchlosťou (hybnosťou), ale pritom s ich vždy rovnakou súčtovou, relatívnou približovacou rýchlosťou:
(vR = 10m/sec),
ZA DOBU EXISTENCIE RELATIVISTICKEJ FYZIKY (ZA POSLEDNÝCH 300 ROKOV), NEZMERAL ŽIADNY FYZIK, ALE ANI ŽIADNY FYZIKÁLNY ÚSTAV, ŽIADNEJ AKADÉMII VIED NA CELOM SVETE.
Ale pritom (aj) učitelia fyziky škôl a univerzít SR, ako aj zamestnanci FÚ SAV, do nekonečna verklikujú, do nekonečna opakujú, do nekonečna tvrdia (ako rozumu zbavení) to, že tie tlaky pružných zrážok dvoch telies sú (musia byť) vždy rovnako veľké.
To okrem iného aj preto, lebo podľa 3.NZ (+F =-F), sila akcie (+F), vyvoláva (v jednom čase (čiže naraz), vždy rovnako veľkú silu reakcie (-F). V rozpore so zákonom kauzality.
Preto tlak zrážky medzi telesom ktoré je nositeľom sily akcie (+F ) a medzi telesom ktoré je nositeľom sily reakcie (-F) je, (musí byť) vždy (v jednom čase, čiže naraz) rovnako veľký!!!
Medzičasom som zistil aj to, že meranie veľkosti tlaku pružných zrážok dvoch telies s ich rovnakou, ako aj s ich nie rovnakou približovacou rýchlosťou (hybnosťou), ale pritom s ich vždy rovnakou súčtovou rýchlosťou (vs), učitelia fyziky škôl a univerzít SR, ale aj zamestnanci FÚ SAV, rezolútne, ba dokonca s bezočivou drzosťou, priam biologickým pudom sebazáchovy (s podmieneným reflexom), aj v súčasnosti odmietajú zmerať.
Medzičasom som zistil aj to, že prečo všetci učitelia fyziky škôl a univerzít SR, ako aj zamestnanci FÚ SAV to s bezočivou drzosťou odmietajú zmerať.
---------------------------------------------------------------
To preto, lebo oni sú na to meranie mentálne nedostatočne vybavení, ako aj preto, lebo oni by sa museli od hanby prepadnúť až pod čiernu Zem v tom momente, keby namerali to čo som nameral ja, čiže keby namerali rôzne veľké tlaky pružných zrážok uvedených dvoch rovnako hmotných gúľ, s ich rovnakou, ako aj s ich nie rovnakou približovacou rýchlosťou (hybnosťou), ale s ich jedinou a preto vždy rovnakou, súčtovou (relatívnou) približovacou rýchlosťou (vs).
Tie rôzne veľké tlaky, totiž jednoznačne a pritom nanajvýš vedeckou metódou, čiže priamym, pozemským experimentom dokazujú nepravdivý, nelogický, primitívny, klamlivý, ba až bludný obsah všetkých troch Newtonových zákonov pohybu matérie,
ale aj nepravdivý, nelogický, klamlivý obsah už aj elementárneho fyzikálneho princípu a to klamlivý obsah Galileiho „Princípu relativity" pohybu matérie, čiže nepravdivosť toho fyzikálneho princípu, ktorý pohyb matérie redukuje iba na očnú (iba na zrakovú) ilúziu pohybu matérie.
Tie rôzne veľké tlaky, totiž jednoznačne a pritom nanajvýš vedeckou metódou, čiže experimentálnym spôsobom dokazujú nepravdivý, klamlivý, až bludný obsah toho fyzikálneho princípu, ktorý aj v súčasnosti tvorí pilier relativistickej, iluzórnej fyziky, a preto aj pilier dvoch Einsteinových teórii relativity, ale aj klamlivý pilier súčasnej mylnej relativistickej fyzikálnej paradigmy.
---------------------------------------------------------------
Primitívne argumenty relativistických fyzikov, pre ktoré oni s bezočivou drzosťou, priam biologickým pudom sebazáchovy, odmietajú zmerať veľkosť tlaku pružných zrážok predmetných dvoch rovnako hmotných gúľ, s ich rovnakou, ako aj s ich nie rovnakou približovacou rýchlosťou (hybnosťou), sú nasledovné:
"Keďže podľa princípov a zákonov súčasnej relativistickej fyziky, svietia lojové sviečky, ale aj elektrické žiarovky. Keďže podľa princípov a zákonov súčasnej relativistickej fyziky fungujú počítače, lietajú lietadlá i rôzne druhy hmyzu, ba dokonca aj planéty slnečnej sústavy sa pohybujú podľa princípov a zákonov súčasnej relativistickej fyziky, preto je zbytočne experimentálne merať (overovať) to, čo by v konečnom dôsledku malo spochybniť dobre fungujúce zákony súčasnej relativisticke fyziky, ale hlavne čo by malo spochybniť zdravý rozum relativistických fyzikov.“
(A to aj vtedy, keď toto konkrétne meranie veľkosti zrážky dvoch telies sa za celú dobu existencie relativistickej fyziky,
ani raz neuskutočnilo.“)
Objektívna realita materiálnej prírody je ale taká, že ani svit lojovej sviečky, ani svit elektrickej žiarovky, ale ani chod počítačov, či let hmyzu, lietadiel a rakiet, nemá nič spoločného s primitívne naivným, výhovorkovým Galileovým "Princípom relativity" pohybu matérie, ale ani s tromi nelogickými, preto primitívne naivnými Newtonovými zákonmi relativity pohybu matérie.
To, že rôzne druhy hmyzu lietali aj pred miliónmi rokov, to že aj planéty slnečnej sústavy pohybovali sa po svojich dráhach miliardy rokov pred tým, keď ešte o bludnej relativistickej fyzike nebolo ani chýru, ani slychu a preto rôzne druhy hmyzu, ako aj planéty slnečnej sústavy nemôžu mať nič spoločného s primitívnymi princípmi a zákonmi, iba 300 ročnej veľmi primitívnej a hlavne nie logickej, nie normálnej relativistickej fyziky, to relativistických fyzikov vôbec nezaujíma.
Relativistických fyzikov nezaujíma ani to, že v zmysle bludného obsahu Galileiho "Princípu relativity" zotrvačného pohyb matérie, každé materiálne teleso má (musí mať) vždy dva diametrálne (antagonisticky) odlišné pohybové stavy a to dokonca v jednom čase, čiže naraz a dokonca v jednom objeme kozmického priestoru.
V zmysle bludného obsahu Galileiho "Princípu relativity" zotrvačného pohybu matérie, každé materiálne teleso musí sa pohybovať:
A) s nie nulovou zotrvačnou rýchlosťou vesmírnym priestorom, po nie nulovej dráhe: (s = v.t)
B) súčasne musí stáť nehybne na jednom mieste vo vesmírnom priestore, podľa nasledujúcich dvoch relativistických rovníc:
(H1 = 1kg.10m/sec) = (H2 = 1kg.m/sec)
To preto, lebo podľa relativistickej fyziky, obidve tieto pohybove stavy telies (obidve hybnosti telies) sú experimentom, čiže vedeckou metódou, od seba nerozoznateľné, preto sú úplne rovnaké, čiže ekvivalentné.
(A práve preto iba relatívne, iba iluzórne, čiže nemerateľné.)
Iba nízka mentálna úroveň psychiatrov je príčinou toho, že vyznávači binárneho (podvojného) pohybového stavu všetkých materiálnych telies, čiže aj učitelia relativistickej fyziky SR, ako aj zamestnanci FÚ SAV, zatiaľ nie sú považovaní za potenciálnych psychiatrických pacientov a preto môžu naďalej beztrestne šíriť (vnucovať) svoje relativistické (experimentom nikdy nepreverené) bludy o relativite pohybu matérie študujúcim občanom na školách a univerzitách SR, ako experimentom overené fyzikálne pravdy.
---------------------------------------------------------------
Je tu ale aj iný a dosť závažný fyzikálny argument, ktorý dokazuje super veľký blud relativistickej fyziky, ktorým je (aj) bludný obsah 2. Newtonovho zákona, „Zákona sily“, v tvare:
Ideou tohto primitívne naivného fyzikálneho zákona je konštatovanie (na fyziku mentálne nedostatočného) Izáka Newtona, že ním zadefinovaná (samostatná, mimo časová) sila (F) je to, čo vyvoláva zmenu rýchlosti pohybu materiálnych telies, že (jeho samostatná, mimo časová) sila (F) je to, čo narušuje zotrvačný pohyb materiálnych telies, že (samostatná, mimo časová) sila (F) je to, čo vyvoláva zrýchlený, či spomalený pohyb materiálnych telies.
Z Newtonovej definície (samostatnej, mimo časovej) sily (F) vyplýva taký jednoznačný (logický) záver, že tam kde sa nekoná zmena rýchlosti materiálnych telies, že tam kde sa nenarušuje zotrvačný pohybový stav materiálnych telies, že tam kde sa materiálne telesá nezrýchľujú, ani sa nespomaľujú, tak že tam nepôsobí (že tam nemôže pôsobiť) jediná, Newtonom zadefinovaná, mimo časová zrýchľujúca sila:
Na meranie veľkosti jedinej Newtonovej (samostatnej, mimo časovej), ale pritom zrýchľujúcej sily: (F), v relativistickej fyzike sa používa zariadenie zvané silomer.
Silomer je v princípe jedna kovová pružina opatrená na jej dvoch koncoch hákmi. Na jeden hák silomera sa zavesí materiálne teleso, ktoré je urýchľované (samostatnou, mimo časovou) Newtonovou silu (F) a na druhý hák silomera sa zavesí materiálne teleso, ktoré je nositeľom (samostatnej, mimo časovej) Newtonove, zrýchľujúcej sily (F), ktoré to prvé teleso zrýchľuje, čiže ktoré ho ťahá za sebou zrýchlením (a) v kozmickom priestore, po dráhe (s = 1/2.a.t.t), za určitý (nikdy nie za nulový) čas (t) .
Podľa dĺžky natiahnutej pružiny (silomera), relativistická fyzika vie určiť veľkosť (samostatnej, mimo časovej) Newtonovej sily (F = m.a),
čiže vie určiť veľkosť súčinu hmotnosti telesa (m) a jeho zrýchleného pohybu (a); (m.a), ktorou je to ťahané materiálne teleso (m) urýchľované zrýchlením (a), za konkrétny (nikdy nie nulový) čas (t) vo vesmírnom priestore, po dráhe (s = 1/2.a.t.t).
Veľkosť časového účinku sily, veľkosť časového impulzu sily (F.t = m.a.t), dá sa vypočítať aj z veľkosti dráhy (s), ktorú prejde ťahané materiálne teleso zrýchlením (a) vo vesmírnom priestore, za konkrétny čas (t), čiže za konkrétny, nikdy nie nulový časový účinok (časový impulz) sily (F); (F.t).
To preto, lebo rovnomerne zrýchlený pohyb materiálnych telies môže prebiehať iba na nie nulovej dráhe (s), iba podľa rovnice dráhy:
(s= 1/2.a.t.t)
a to iba za nie nulový časový účinok sily (F), iba za nie nulový časový impulz sily (F.t):
(F.t = m.a.t)
(Silomer nemeria iba časový silový účinok, ale aj nelogický, mimo časový, abstraktný účinok sily.)
S uvedenými argumentmi relativistickej fyziky (vyučovanými na školách a univerzitách SR), ale nedá sa súhlasiť v žiadnom prípade a to ani pri veľmi dobrej vôli, lebo silomer ukazuje prítomnosť (samostatnej, mimo časovej) Newtonovej zrýchľujúcej sily (F = m.a) aj vtedy, keď na jeho spodnom háku visí materiálne teleso (m) v nehybnom stave nad povrchom Zeme, v jej gravitačnom poli (g).
S uvedenými argumentmi relativistickej fyziky nedá sa v žiadnom prípade súhlasiť ani preto, lebo silomer ukazuje prítomnosť (samostatnej, mimo časovej) Newtonovej zrýchľujúcej sily: (F = m.a) aj vtedy, keď to materiálne teleso visiace na jeho háku, nepodlieha žiadnemu zrýchleniu, keď zrýchlenie toho nehybného materiálneho telesa má hodnotu (a = )
a práve preto to materiálne teleso nemení svoju nulovú rýchlosť pohybu, nemení svoju zotrvačnú nehybnosť a ani sa nepohybuje po žiadnej drahé typu: (s = 1/2.a.t.t) kozmickým priestorom, z ktorej by sa dala vypočítať veľkosť jedinej (samostatnej, mimo časovej) Newtonovej zrýchľujúcej sily: (F = m.a), ktorá by mu mala meniť jeho rýchlosť, čiže ktorá by mala nehybné materiálne teleso zrýchľovať, či spomaľovať.
Veľmi stručne povedané, na teleso ktoré nehybne visí na háku silomera nad povrchom Zeme, nemôže pôsobiť (a ani nepôsobí) jediná, Newtonom zadefinovaná, veľmi nelogická, veľmi primitívna, na viac ešte aj mimo časová, ale pritom vždy zrýchľujúca sila, v tvare:
Napriek tomu, to nehybné teleso naťahuje pružinu silomera, ktorý práve preto aj pri takomto nehybnom stave telesa (m), vykazuje jeho (neexistujúci) zrýchlený pohyb kozmickým priestorom.
Silomer aj v prípade nehybného stavu materiálnych telies, v gravitačnom poli Zeme (g), vykazuje prítomnosť jedinej a pritom aj konkrétne veľkej, Newtonovej, mimo časovej zrýchľujúcej sily:
Podľa hodnoty na silomeri, nehybné teleso nachádzajúce sa v gravitačnom poli Zeme (g), pohybuje sa v kozmickom priestore rovnomerným zrýchleným:
(a = g = 9,81m/sec.sec), po dráhe typu: (s = 1/2.a.t.t).
V opačnom prípade by Newtonova mimo časová sila (F) musela byť iba nulová, čiže musela byť iba silou typu:
(F = m.0),
ktorá by ale nebola schopná natiahnuť pružinu silomera.
Presnejšie povedané, v takom prípade by to bola veľmi nelogická a práve preto iba relativistická (šmejdová) sila. V takom prípade by tá jediná, univerzálna, relativistická (šmejdová), mimo časová sila (F), musela mať nasledovný, nezmyselný, binárny, relativistický vzorec:
(F = m.1a) = (F = m.a)
a to v zmysle hesla: „I tak še da, i tak še da.“
---------------------------------------------------------------
Na fyziku mentálne nedostatočný Izák Newton, k tomuto (ako za jeho života, tak aj v súčasnosti) kardinálnemu problému fyziky, ("k nedokonalosti silomera") postavil sa ako ukážkový fyzikálny primitív, ako na reálnu fyziku mentálne nedostatočný jedinec ľudskej spoločnosti.
Izák Newton na vysvetlenie svojho fyzikálneho super bludu, (jednoty zrýchleného pohybu telies s ich nehybnosťou, ako aj s ich zotrvačným pohybom) vzal si na pomoc super bludný Galileov "Princíp relativity" pohybu matérie, s jej binárnou (podvojnou) rovnicou jednoty zotrvačného pohybu a nehybnosti telies:
(H1 = 1kg.10m/sec) = (H2 = 1kg.m/sec)
ktorú upravil na binárnu rovnicu relativity zrýchleného pohybu matérie:
(F(a) = 1kg.10m/sec.sec) = (F(g) = 1kg.m/sec.sec)
a to jeho nasledovným (super primitívnym, nelogickým myšlienkovým) pochodom.
Na obraze č.1, je znázornená raketa so silomerom, ktorá stojí nehybne na povrchu Zeme v jej gravitačnom poli (g). Na spodnom háku silomera visí materiálne teleso, (železný kilovec) o hmotnosti (m = 1kg), v nehybnom stave nad povrchom Zeme.
To materiálne teleso (m) aj počas svojho nehybného, zotrvačného stavu naťahuje pružinu silomera na hodnotu:
(F = 9,81N = 1kg.9,81m/sec.sec)
a to bez toho, aby sa menila jeho rýchlosť, bez toho, aby sa to teleso zrýchľovalo zrýchlením (g = 9,81m/sec.sec), bez toho aby sa to teleso pohybovalo po dráhe, (s = 1/2.9.81m/sec.sec.t.t) kozmickým priestorom.
To teleso aj počas svojho nehybného stavu (iba podľa osobného dojmu Newtona) naťahuje pružinu silomera na hodnotu jeho mimo časovej, ale zato zrýchujúcej sily (F = 9,81N) bez toho, aby naň pôsobila jediná, (samostatná, mimo časová) Newtonom zadefinovaná (učebnicová - preto zo zásady bludná), ale pritom bezpodmienečne zrýchľujúca sila:
(F = m.a); (F = 1kg. 9,81m/sec.sec = 9,81N),
Tento fyzikálny i logický nezmysel (fyzikálny blud), ktorý nie je kompatibilný (ktorý nie je v súlade) ani s obsahom 2.Newtonovho "Zákona mimo časovej sily": (F = m.a),
na fyziku mentálne nedostatočný Izák Newton, obhajoval (vysvetľoval) svojim nasledovným veľmi nelogickým, veľmi naivným a veľmi primitívnym, skôr na 100,314% iba účelovo vykonštruovaným výhovorkovým argumentom (veľmi hlúpou výhovorkou) nasledovne:
"Keby v rakete, ktorá by sa pohybovala kozmickým priestorom zrýchlením (a = g = 9,81m/sec.sec) po dráhe, (s) = (1/2).(9.81m/sec.sec).(t.t), za nie nulový čas (t), nachádzal silomer a keby na jeho spodnom háku viselo materiálne teleso (m), čiže železný kilovec, o hmotnosti (m = 1kg), tak to teleso (m) by natiahlo (iba podľa osobného dojmu Newtona) silomer do takej istej hodnoty (9,81N), ako ho natiahlo nehybné teleso o hmotnosti (m = 1kg), v jeho nehybnom stave v rakete, ktorá stála nehybne na povrchom Zeme, v jej gravitačnom poli (g)."
Tak ako je to znázornené na obraze č.2.
Iba z tejto Newtonovej primitívnej premisy, iba z tohto naivného Newtonovho predpokladu, proroctva (iba podľa tohto jeho osobného dojmu a pocitu) na fyziku mentálne nedostatočný Newton usúdil, prorokoval, že nehybný pohybový stav telies (m) v gravitačnom poli Zeme o intenzite (g), dá sa bez akýchkoľvek problémov nahradiť zrýchleným pohybom telies (m), ležiacich nehybne na podlahe rakety, pohybujúcej sa kozmickým priestorom so zrýchlením o hodnote:
(a = g = 9,81m/sec.sec), po dráhe (s = 1/2.a.t.t).
Ten predpoklad, to proroctvo, na fyziku mentálne nedostatočný Newton, musel si nevyhnutne vykonštruovať, musel si ho nevyhnutne vymyslieť, lebo Newton si ten primitívny a preto zo zásady nelogický predpoklad, premisu, proroctvo, za každú cenu bytostne prial, lebo Newton si zbožne želal to, aby všetky fyzikálne merania prevedené na povrchu Zeme, v jej gravitačnom poli (g), ako aj na podlahe zrýchlenej rakety o hodnote jej zrýchlenia (a = g = 9,81m/sec.sec), mali (na 100,1%) rovnaké výsledky.
Aby platil Galileov "Princíp relativity pohybu", ako aj jeho jeho "Princíp ekvivalencie".
V opačnom prípade by všetky jeho (tri - 3) zákony pohybu matérie (3 NZ) skončili rovno v koši na odpadky.
(Kde aj v skutočnosti je ich prirodzené miesto.)
---------------------------------------------------------------
Čo má spoločné Galileov nelogický, naivný, nepravdivý, iba myšlienkový experimentálny dôkaz "Princípu relativity" pohybu matérie, (dôkaz jednoty zotrvačného pohybu matérie s nehybným stavom matérie) s naivným, iba myšlienkovým experimentálnym dôkazom pravdivosti Newtonovho "Princípu ekvivalencie" (jednoty gravitačnej a zotrvačnej hmotnosti matérie) čiže jednoty nehybnosti a zrýchleného pohybu matérie???
Spoločným menovateľom obidvoch naivných, nelogických, iba myšlienkových experimentálnych dôkazov je tá skutočnosť, že ich pravdivosť nikdy, nikým a nikde na svete,
nebola ani raz overená experimentálnym meraním.
V dejinách fyziky (okrem mňa) nikto, nikdy a nikde na svete nezmeral veľkosť tlaku pružných zrážky dvoch telies s rovnakou a nie rovnakou hybnosťou!!!
V dejinách fyziky (okrem mňa) nikto, nikdy a nikde na svete nezvážil váhu telies v zrýchlenej sústave, v rakete pohybujúcej sa zrýchlením (a = g)!!!
V dejinách fyziky (okrem mňa) nikto, nikdy a nikde na svete experimentálne nedokázal diametrálny rozdiel medzi dynamickými účinkami zrýchleného pohybu sústavy (a = g) a statickými účinkami gravitačného poľa (g).
Vždy sa merala iba rovnováha dvoch telies, čo ale s vážením hmotnosti jednotlivých telies nemá nič spoločného.
(No vysvetľuj to mentálne nedostatočným jedincom.)
---------------------------------------------------------------
Situácia aj napriek tomu je priam tragikomická a to preto, lebo na môj opis tých reálnych experimentálnych dôkazov, ktorými sa dá vedecký spôsobom, čiže uvedenými experimentmi dokázať (už aj tu na Zemi) diametrálny rozdiel medzi dynamickými účinkami zrýchleného pohybu sústavy (a = g) a statickými účinkami gravitačného poľa (g),
učitelia fyziky na školách a univerzitách SR, ako aj zamestnanci FÚ SAV, reagovali a aj v súčasnosti reagujú, ako teľa na novo natreté vráta.
Nechápavo na ne hľadia a sú pritom ticho.
Mentálna nedostatočnosť učiteľov fyziky na školách a univerzitách SR, ako aj zamestnancov FÚ SAV, nedovoľuje im pochopiť nie len reálne fyzikálne zákony pohybu matérie, ale nedovoľuje im pochopiť ani opis mojich experimentálnych dôkazov diametrálneho rozdielu medzi dynamickými účinkami zrýchleného pohybu sústavy (a = g) a statickými účinkami gravitačného poľa (g).
Práve preto, na fyziku mentálne nedostatoční učitelia fyziky na školách a univerzitách SR, ako aj zamestnanci FÚ SAV,
môj opis experimentálnych dôkazov diametrálneho rozdielu medzi účinkami zrýchleného pohybu sústavy (a = g) a účinkami gravitačného poľa (g), označujú iba za maľovanky, bez toho aby oni k týmto mojim opisom experimentálnych dôkazov boli schopní uviesť konkrétne a hlavne konštruktívne kritické fyzikálne námietky, alebo pripomienky.
(Skade by ich asi tak nabrali.)
Toto je grafický opis pohybu kyvadla v zrýchlenej sústave (a = g).
Toto je grafický opis pohybu kyvadla v gravitačnom poli Zeme (g).
Podrobný opis týchto experimentov nachádza sa na web adrese:
https://jaray.blog.sme.sk/c/434178/ii-dvojrozmerny-experiment-nepravdivosti-principu-ekvivalencie.html
Pochopenie tých dvoch grafických opisov pohybu kyvadla v zrýchlenej (a = g) ako v gravitačnom poli Zeme (g), je nad mentálnu úroveň učiteľov fyziky na školách a univerzitách SR, ale aj nad mentálnu úroveň zamestnancov FÚ SAV, preto oni nie sú schopní posúdiť ich pravý (ani ľavý) zmysel, ale ani ich pravdivosť (či nepravdivosť).
Oni na tie dva grafické opisy pohybu kyvadla v zrýchlenej sústave (a = g), ako aj v gravitačnom poli Zeme (g) reagujú iba ako teľa na novo natreté vráta.
Práve preto experimentálne preverenie pravdivosti opisu týchto mojich experimentálnych dôkazov diametrálneho rozdielu medzi účinkami zrýchlenej sústavy (a = g) a účinkami gravitačného poľa Zeme (g), pre mentálnu nedostatočnosť učiteľov fyziky na školách a univerzitách SR, ako aj pre mentálnu nedostatočnosť zamestnancov FÚ SAV, sa do dnešných dní neuskutočnilo.
(Na veľkú škodu študujúcich občanov SR.)
Preto posúdenie mojich experimentálnych dôkazov neplatnosti Galileiho "Princípu relativity" pohybu, ako aj neplatnosti Newtonovho "Princípu ekvivalencie", v žiadnom prípade nesmie byť už nikdy zverené učiteľom fyziky na školách a univerzitách SR, ale ani zamestnancom FÚ SAV.
(Ako to bolo vždy doteraz.)
Z toho dôvodu, posúdenie mojich experimentálnych dôkazov neplatnosti Galileiho "Princípu relativity" pohybu, ako aj neplatnosti Newtonovho "Princípu ekvivalencie", musia posúdiť iba ľudia s logickým myslením, ktorých myslenie ešte nie je degenerované relativistickou fyzikálnou paradigmou, čiže jednotou (jedinou spoločnou rovnicou) zotrvačného pohybu + zrýchleného pohybu + nehybnosti materiálnych telies.
---------------------------------------------------------------
Pokračovanie v druhom dieli tohto článku, pod názvom:
Pilierom relativistickej fyziky je Galileova a Newtonova primitívna výhovorka (2).
Keďže v článku pod názvom: Pilierom relativistickej fyziky je Galileova a Newtonova primitívna výhovorka (1), mnou opísané experimentálne dôkazy vyžadujú si znalosť z vyššej matematiky, ale aj citlivé meracie prístroje (tenzometre), preto ja uvediem v článku pod názvom: Pilierom relativistickej fyziky je Galileova a Newtonova primitívna výhovorka (2), jeden veľmi jednoduchý, pritom univerzálny experimentálny dôkaz neplatnosti Galileiho "Princípu relativity" pohybu, ako aj neplatnosti Einsteinovej, "Všeobecnej teórie relativity".
(A hlavne dôkaz mentálnej nedostatočnosti učiteľov fyziky SR, ako aj zamestnancov FÚ SAV.)
Pochopenie výsledku toho univerzálneho experimentálneho dôkazu už si nevyžaduje žiadne znalosti z matematiky, ani žiadne merice prístroje a napriek tomu on vykazuje veľmi zreteľne a veľmi konkrétne - priamo, dôkazy diametrálneho rozdielu medzi účinkami zrýchleného pohybu sústavy (a = g) a účinkami gravitačného poľa (g).
Na posúdenie výsledkov toho experimentálneho dôkazu, stačí mať iba logické myslenie, (zdravý sedliacky rozum) ktoré nie je zaťažené falošným kultom osobnosti, učiteľov fyziky SR, ako aj falošným kultom osobnosti zamestnancov FÚ SAV, ale ani falošným kultom osobnosti Galilea, Newtona a hlavne (belbečka) Einsteina.
---------------------------------------------------------------
Text sa priebežne upravuje.
