1. Prirodzené čísla – 1, 2, 3, ... (najstaršie čísla, využívali sa na počítanie množstva), označenie N (V niektorých definíciách je aj nula prirodzené číslo)
2. Celé čísla – 1, 2, 3, ..., 0, −1, −2, −3, ... (pribudla nula a záporné čísla), označenie Z
3. Racionálne čísla – čísla, ktoré sa dajú zapísať formou zlomku (napr. 0,5 = 1/2, ale aj 1 = 1/1), označenie Q
4. Iracionálne čísla - čísla, ktoré sa nedajú napísať formou zlomku, označenie I delia sa na:
5. Algebraické čísla napr. odmocnina z dvoch
6. Transcendentné čísla napr. Ludolfovo číslo, Eulerovo číslo
7. Reálne čísla – všetky racionálne a iracionálne čísla, označenie R
8. Komplexné čísla – skladajú sa z 2 častí – reálnej a imaginárnej, takéto číslo je napríklad 0 + i (toto komplexné číslo je riešením rovnice x2 = − 1), označenie C
Odhliadnuc od toho, či takéto delenie čísel je reálne, alebo výlučne metafyzické, numero logické (úplne abstraktné, odtrhnuté od materiálnej podstaty prírody) je potrebné konštatovať existenciu ich spoločnej vlastnosti a to ich schopnosti vyjadriť svoju hodnotu konečným číslom a zvyškom.
Každé z uvedených typov čísel, môžeme vyjadriť konečnou hodnotou, v podobe ukončenej hodnoty podielu a jeho zvyšku.
Ako príklad uvádzam podiel čísiel: 10:3 = 3 a zvyšok (+1).
Je iba na nás, či pre potreby praxe budeme pokračovať aj v delení toho zvyšku a do kedy.
Matematika neprikazuje podiel čísel 10 : 3 prevádzať povinne do nekonečna.
Svojvôľa kedykoľvek ukončiť delenie akéhokoľvek druhu čísel v matematike, tvorí základnú vlastnosť matematických čísel čiže ich vzájomnú kompatibilitu, teda vzájomnú súvzťažnosť.
Od 17. storočia začala matematika používať aj také číslo, ktoré (Newtonova diferenciálna matematika) označuje ako limitné číslo dx, ako limitu postupnosti, čiže aj také číslo, ktoré nie je kompatibilné z ostanými číslami matematiky, lebo jeho definíciu tvorí matematikou (Newtonom) prísne nariadené, povinné, nekonečné delenie určitého počiatočného čísla, na jeho nekonečné malé hodnoty za nekonečne dlhý čas.
(Za čas dlhší než je trvanie vesmíru od jeho vzniku, čiže od údajného veľkého tresku.)
Pod pojmom kompatibilita čísel, je potrebné rozumieť to, že matematické operácie, ktoré sa dajú bez problémov previesť s číslami navzájom kompatibilnými, nedajú sa previesť s limitnými číslami ani s veľkými problémami.
Napríklad:
1 +1 = 2;
1 + dx = 1,0..........00...0000..............?
Limitné číslo dx, v matematike vzniká (kolektívnym, demokratickým, väčšinovým) matematickým príkazom, aby sa určité číslo delilo formou neustáleho narastania hodnoty jeho deliteľa, s podmienkou, že hodnota deliteľa musí narastať podľa určitého predpisu do nekonečne veľkých hodnôt, že hodnota deliteľa musí sa nepretržite, nekonečne dlho, (dlhšie ako na večné časy) približovať k nekonečne veľkej hodnote.
Limitné číslo dx, je také matematické číslo, ktorého hodnota sa a to matematikmi zatiaľ neudávanou (tajnou, diferenciálnou) rýchlosťou neustále mení.
Aj keby rýchlosť narastania hodnoty deliteľa narastala rýchlosťou svetla, (ktorá je iba na základe Einsteinových úvah, súčasnou fyzikou považovaná za hraničnú hodnotu akejkoľvek rýchlosti) aj tak by sa hodnota limitného čísla dx, nikdy nedala vyjadriť konečnou hodnotou, plus jeho zvyškom, teda hodnotou kompatibilnou s ostanými matematickými číslami.
Ten zvyšok by sa sám ďalej rozkladal na menšie hodnoty sám od seba, systémom polčasu rozpadu. (Veľmi približne tak, ako sa samovoľne rozkladá intenzita rádioaktívneho žiarenia telies, ktorú nevieme ničím ovplyvniť.)
Pre limitné číslo dx, súčasná matematika nemá ani zvláštnu kategóriu, preto ju nezaraďuje medzi žiadne, hore uvedené typy matematických čísel.
(A žiadnemu matematikovi to nevadí.)
Limitné, nikdy neukončiteľné číslo nula (dx) je úplne iné než je ukončené číslo nula, čiže prirodzené číslo 0.
Miešanie limitného čísla dx, čiže takého čísla, ktorého hodnotu nie je možne vyjadriť konečnou hodnotou , plus jeho zvyškom, s číslami ktoré sa dajú vyjadriť ako konečné číselné hodnoty a ich zvyšky, tvorí jeden z dôkazov nezmyselnosti teórie čísel súčasnej matematiky, ako aj dôkaz totálneho nemyslenia matematikov celého sveta.
Limitné číslo dx, čiže limita postupnosti, nemá čo hľadať v matematike čísel s ukončiteľnými hodnotami.
Geniálna, JÁRYova Kvantová matematika okrem iného, nepripúšťa existenciu nezmyselného limitného čísla dx, preto ani existenciu nezmyslenej limity postupnosti čísel. (Práve preto je geniálna a nie numero logická, polo sprostá, teda diferenciálna.)
Jediná matematická genialita Izáka Newtona spočíva v tom, že sa mu podarilo vmiešať medzi ukončiteľné , kompatibilné čísla, aj neukončiteľné, nekompatibilné, limitné čísla dx a to bez odporu matematikov jeho doby, ako aj bez protestu súčasných matematikov.
Heslo súčasných matematikov znie:
Non kogito, ergo sum. (Nemyslím teda som)
Amen.
Počuli (čítali) ste slova najväčšieho logicky mysliaceho matematika všetkých dôb, veľmi, pritom veľmi skromného,až cudného človeka:
Alexandra JÁRAY - a.
