Rozbor variácii následkov pôsobenia Newtonovej sily (F.)
Rozbor je odvodený z pohyb telesa rovnomerným zrýchlením po priamke.
Základné parametre týchto variácii sú:
Hmotnosť telesa (m = 1kg)
Dráha (s = 5m)
Čas (t = 1sec)
Zrýchlenie (a = 10m/sec.sec)
Sila (F = m.a = 1kg.10m/sec.sec)
Hybnosť (p = m.v = 1kg.10m/sec)
Práca (A = F.s = m.v.v)
Kinetická energia (Ek = F.s = 1/2.m.v.v)
Prvý variant následku Newtonovej sily (F), HYBNOSŤ.
Definícia hybnosti.
Hybnosť telies tvorí súčin hmotnosti telesa (m) s jeho zotrvačnou rýchlosťou (v), ktorú teleso nadobudlo, z jeho pôvodne nehybného stavu po tom čo, naň pôsobil časový účinok (časový impulz) sily (F.t).
(p = F.t = (m.a.t) = (1kg).(10m/sec.sec).(1sec) = (1kg.10m/sec)
Poznámka:
Samotná Newtonova sila (F = m.a) bez jej trvania v nie nulovom čase (t), ako časový impulz sily (F.t), nie je schopná pohnúť telesom z miesta. To okrem iného aj preto, lebo zo zrýchlenia (a) dá sa vytvoriť rýchlosť (v) iba tak, že zrýchlenie (a) vynásobíme nie nulovým časom (t)
(v = a.t = (s/t.t).t = s/t = v).
Zmenu priestorovej polohy telesa (s) môže vytvoriť so zrýchlenia (a) iba tak, že zo zrýchlenia (a = s/t.t) odstránime parametre času (t) a to nasledovne:
s = 1/2.a.t.t = (1/2).(2s/t.t).(t.t) = 1/2.(2s) = s
V súvislosti s pôsobením Newtonovej, mimo časovej sily (F.0t) neexistuje rozumná odpoveď na nasledujúcu otázku:
„Akú rýchlosť nadobudne teleso keď naň bude pôsobiť iba pojem „sila (F.0t = m.a.0t)“, bez toho. aby bolo uvedené aj to, že akú dlhú dobu (t) tá sila (F) pôsobila na to teleso."
Odpoveď znie nasledovne: Žiadnu!
Pretože samotný vzorec sily (F = F.0t = m.a.0t) je fyzikálna abstrakcia, nemajúca s reálnym pohybom telies v materiálnej prírode absolútne nič spoločného.
Problém celého ľudstva, ako aj celej relativistickej fyziky spočíva v tom, že do dnešných dní nikto neprišiel na to, že Newtonom zadefinovaná sila (F = F.0t = m.a.0t), bez súčinu s nie nulovým časom (t), (F.t), je iba výrok podobný výroku:
„Elektrický motor ležiaci nehybne na polici v sklade, má výkon 1kW.“
Newtonová mimo časová sila (F = F.0t = m.a.0t) nič nezrýchľuje a elektrický motor ležiaci nehybne na polici v sklade, nemá žiadaný výkon.
Túto objektívnu realitu nechápal ani sám Newton a po ňom ani Einstein.
Túto objektívnu realitu nechápe žiadny učiteľ fyziky, ale ani jeden zamestnanec SAV. Preto túto objektívnu realitu nemôže pochopiť ani jediný študujúci občan SR.
Pretože platí:
Iba časovým účinkom sily:
(F.t) = (m.a.t) = (1kg).(10m/sec.sec).(1sec)
teleso zvýši svoju rýchlosť o hodnotu
(v) = (a.t) = (10m/sec.sec).(1sec) = (10m/sec)
Počas tohto časového účinku sily (F.t), teleso prejde dráhu:
(s) = 1/2.a.t.t = (1/2).(10m/sec.sec).(1sec.1sec) = (1/2).(10m) = (5m)
Reálna, časová sila, čiže časový impulz sily (F.t), dokáže iba toto a nič iného.
Newtonova mimo časová sila (F = F.0t = m.a.0t) nedokáže vôbec nič, lebo taká sila objektívne neexistuje. Newtonova mimo časová sila (F = F.0t = m.a.0t) je iba dematerializovaná myšlienka, iba abstrakcia, (iba elektrický motor ležiaci nehybne na polici v sklade) ktorá sa dá realizovať iba v nie nulovom čase (t).
Druhý variant následku Newtonovej sily (F), PRÁCA.
Definícia práce:
Mechanická práca (A), je fyzikálna veličina, ktorá je definovaná ako súčin zložky sily (F = m.a) v smere pohybu a dĺžky dráhy (s).
Vzorec práce (A) je nasledovný:
(A) = (F.s) = (m.a.s) = (1kg).(10m/sec.sec).(5m)
(A) = (1kg).(10m.5m/sec.sec) = 1kg.(10m/sec).(5m/sec) = m.v1.v2
Preto výslednú hodnotu práce (A) tvorí súčin hmotnosti telesa (m = 1kg) s dvomi rôzne veľkými rýchlosťami, (v1 = 10m/sec) a (v2 = 5m/sec).
Tu sa ale vynára oprávnená otázka:
Čo má spoločného jediná rýchlosť, jediná hybnosť telesa:
(p = 1kg,10m/sec)
s hodnotou práce:
(A) = (F.s) = (1kg).(10m/sec).(5m/sec).
ktorá bola potrebná na to, aby to teleso nadobudlo rýchlosť v = 10m/sec)?
Ako môže teleso pohybujúce sa iba jedinou rýchlosťou (v = 10m/sec), mať dve a to dokonca rôzne veľké rýchlosti?
(v1 = 10m/sec).(v2 = 5m/sec).
Má platiť:
(p) = (A)
(1kg,10m/sec) = (1kg).(10m/sec).(5m/sec)
To ale neplatí!
Odpoveď na danú otázku je veľmi jednoduchá, tie dve rôzne veľké rýchlosti môže mať jedno teleso preto, lebo parameter práca (A) je totálne nezmyselný fyzikálny parameter, to zase preto, lebo parameter práca (A), bol odvodený zo súčinu mimo časovej, ako aj mimo priestorovej, nehybnej, objektívne neexistujúcej sily (F = F.0t), s dráhou (s), ktorú teleso nikdy neprekonalo. Preto aj závery tohto nezmyselného súčinu, musia byť totálne nezmysly.
Správne napísaný vzorec práce je nasledovný:
(A) = (F.0t.s) = (m.a.0t.s) = (1kg).(10m/sec.sec).(0t).(5m)
(A) = (0)
Túto skutočnosť nie sú schopní pochopiť nie len učitelia fyziky, ale ani zamestnanci SAV. A tak týmto a jemu podobnými abstraktnými, mimo časovými fyzikálnymi nezmyslami oni naďalej a beztrestne ohlupujú žiakov a študentov na školách a univerzitách SR.
Samotná sila (F.0t = m.a.0t) nie je schopná pretlačiť teleso na vzdialenosti (s). To dokáže iba v súčine s nie nulovým časom (t). Preto súčin nehybnej, objektívne neexistujúcej, mimo časovej sily (F = F.0t), s dráhou (s), je logický, ale hlavne praktický nezmysel, ekvivalentný hodnote čísla (0).
Tretí variant následku Newtonovej sily (F), KINETICKÁ ENERGIA.
Definícia kinetickej energie:
Kinetická energia (Ek) hmotného bodu je množstvo práce (A), ktoré bolo potrebné vynaložiť na to, aby hmotný bod s hmotnosťou (m = 1kg) sa zrýchlil z pokoja na rýchlosť (v).
Aby hmotný bod nadobudol hybnosť:
(p = m.v.)
Rovnica kinetickej energie (Ek) sa líši od rovnice práce (A) jedine tým, že dráha (s = 5m) je uvedená v tvare:
(s = 1/2.a.t.t) = (1/2).(2s)
(s = 5m) = (1/2).(10m/sec.sec).(1sec.1sec) = (1/2).(10m) = (1/2).(2s) = (5m)
Ek = (m.a).(1/2.a.t.t) = (1/2.v.v)
Ek = 1kg.(10m/sec.sec).(1/2).(10m/sec.sec).(1sec.1sec)
Ek = 1kg.1/2.(10m.10m/sec.sec) = (1kg).(1/2.v.v)
Ek = 1kg.1/2.(10m/sec).(10m/sec) = (1kg).(1/2.v.v)
Ek = 1kg.(50m.m/sec.sec) = (1kg).(v.v)
Ek = 1kg.(7,07m/sec.7,07m/sec). (1kg).(v.v)
Kým v rovnici práce (A) vyskytujú sa dve rôzne veľké rýchlosti pohybu jedného telesa
(v1 = 10m/sec); (v2 = 5m/sec),
tak v rovnici kinetickej energie (Ek) vyskytujú sa dve rovnako veľké rýchlosti pohybu jedného telesa
(v = 7,07m/sec); (v = 7,07m/sec),
ktoré ale nemajú nič spoločného s hybnosťou telesa,
(p = 1kg.10m/sec)
pritom máju byť pridruženými fyzikálnymi parametrami hybnosti telesa.
Aj v súvislosti s hodnotami kinetickej energie (Ek) vynára sa otázka:
Čo má spoločného hybnosť telesa:
(p = 1kg,10m/sec)
s hodnotou kinetickej energie (Ek):
(Ek) = (1kg).(7,07m/sec).(7,07m/sec)
Ako môže teleso pohybujúce sa jedinou rýchlosťou (v = 10m/sec), mať dve rovnako veľké rýchlosti, pričom tie dve rýchlosti nemajú nič spoločného s jedinou rýchlosťou pohybu telesa ktorá je súčasťou jeho hybnosti
(m.v = m.10m/sec).
Odpoveď je veľmi jednoduchá, to môže mať iba preto, lebo parameter kinetická energia (Ek), je totálne nezmyselný fyzikálny parameter. To zase preto, lebo on bol odvodený zo súčinu mimo časovej a mimo priestorovej sily (F = F.0t), s dráhou (s). Preto aj závery tohto nezmyselného súčinu, musia byť iba samé totálne nezmysly.
Zhrnutie.
Hybnosť telesa o hodnote (p = 1kg.10m/sec) má vo fyzike dve, nasledovné varianty:
(p = A)
(1kg.10m/sec) = (1kg.10m/sec.5m/sec)
(p = Ek)
(1kg.10m/sec) = (1kg.7,07m/sec.7,07m/sec)
Pritom vo fyzike platí:
(A) = (Ek)
(1kg.10m/sec.5m/sec) = (1kg.7,07m/sec.7,07m/sec)
Problém okrem iného spočíva aj v tom, že hybnosť telesa (m.v) bola odvodená z časového účinku sily:
p = F.t
Pričom hodnota práce (A) a kinetickej energii (Ek), boli odvodené z účinkov mimo časovej sily (F = F,0t):
(A = F.0t.s)
(Ek = F.0t.1/2.(2s)
Neplatí ani ekvivalencia práce (A) a kinetickej energie (Ek)
(A) = (Ek)
lebo nie je možné považovať dve rôzne veľké rýchlosti telies za dve rovnako veľké rýchlosti telies.
(1kg).(10m/sec).(5m/sec) = (1kg).(7,07m/sec).(7,07m/sec)
Ale pri aplikácii mimo časovej sily (F = F.0t) na (neexistujúci) pohyb telies vo fyzike, už niet sa čomu diviť, lebo medzi fyzikálnymi nezmyslami nie je žiadny rozdiel.
Jedine správny fyzikálny (JÁRAYov) princíp ekvivalencie znie nasledovne.
"Hodna každého fyzikálneho parametra, ktorý bol odvodený z pôsobenia mimo časovej sily (F = F.0t) na telesá, je ekvivalentná, čiže nulová."
Teleso po skončení časového účinku sily (F.t), zmení svoju rýchlosť podľa vzorca (v = a.t) a súčasne sa posunie o dráhu (s = 1/2.a.t.t). Účinkom časovej sily (F.t), zmena rýchlosti (v) a zmena dráhy (s) pohybu telesa, prebieha v jedom čase (t), čiže naraz.
Časový účinok sily (F.t) na teleso je sprevádzaný prvou a druhou deriváciou zrýchlenia (a) telesa. Výsledkom časového účinku sily (F.t) sú dva fyzikálne produkty a to konečná rýchlosť pohybu telesa (v) a konečná dráha (s).
Z toho plynie taký záver, že okrem súčinu mimo časovej sily (F.0t) s konečnou dráhou (s); (F.0t.s); mohli by sme použiť aj súčin mimo časovej sily (F.0t) s konečnou rýchlosťou (v); (F.0t.v).
Aj tento fyzikálny nezmysel mohol by prezentovať nejaký nezmyselný fyzikálny parameter podobný práci (A) a kinetickej energii (Ek)
Účinok mimo časovej sily (F.0t) prezentuje teleso visiace nehybne na háku silomera, ktorého druhý hák je zavesený na konári stromu. Silomer aj v tomto prípade vykazuje konkrétnu silu (F) a to dĺžkou napnutia jeho pružiny.
Ak hodnotu tejto sily (hodnotu dĺžky pružiny) vynásobíme nejakou dráhou (s), ktorú nehybné teleso visiace na háku silomera nikdy neprešlo, vtedy by sme mali dostať podobný fyzikálny nezmysel akým je práca (A) a kinetická energia (Ek).
Ale akú kinetickú energiu môže mať teleso ktoré visí nehybne na háku silomera? Žiadnu! Nulovú!
Článok sa priebežne zdokonaľuje.
