a
Touto cestou predkladá širokej laickej i odbornej verejnosti, jeho telepatický (kauzálny) rozhovor s riaditeľom Matematického Ústavu SAV, pánom prof. RNDr. Anatolijom Dvurčenskijom DrSc.
Rozhovor s pánom
prof. RNDr. Anatolijom Dvurčenskijom DrSc.
Úvodom dovolím si predstaviť účastníka tohto rozhovoru:
Prof. RNDr. Anatolij Dvurčenskij DrSc.
Je riaditeľom Matematického ústavu SAV, ako aj vedec roka 2005.
Jeho najdôležitejšie vedecké výsledky sú nasledovné:
Vyriešenie problému združených rozdelení pozorovateľných v kvantových logikách (spolu s doc. RNDr. Pulmanovou, DrSc.), Zovšeobecnenie a aplikácie Gleasovnovej vety v kvantových logikách Hilbertovho priestoru, tenzorový súčin diferenčných posetov, reprezentácia pseudo MV-algebier a pseudo efektových algebier pomocou unikátnych čiastočne usporiadaných grúp.
Slávny výrok Anatolija Dvurčenskijho:
„Matematik musí veľa vedieť, aby mohol málo povedať.“
(Nemý matematik je najmúdrejší matematik ???)
Priebeh rozhovoru je nasledovný:
JÁRAY: Pán riaditeľ MÚ SAV, môže vaša osoba reprezentovať úroveň matematických poznatkov slovenských matematikov na najvyššej úrovni ?
DVURČENSKIJ: Áno.
JÁRAY: Súhlasíte so mnou, že výsledky z vyučovania matematiky na školách a univerzitách SR sú najhoršie zo všetkých vyučovaných predmetov?
DVURČENSKIJ: Áno, ale to platí aj pre fyziku.
JÁRAY: Mohli by ste stručne uviesť príčiny tejto neblahej reality.
DVURČENSKIJ: Jednoznačne ide o zlý spôsob výučby matematiky a to hlavne z toho dôvodu, že sami učitelia nie sú odborne pripravení vyučovať matematiku.
JÁRAY: Tam kde matematiku vyučuje matematický odborník, tak tam s matematikou nie sú problémy?
DVURČENSKIJ: Jednoznačne nie.
JÁRAY: Stručne povedané, keby ste vy osobne vyučovali matematiku, tak vaši žiaci by nemali s matematikou žiadne problémy?
DVURČENSKIJ: Ak by sa poctivo učili, a riešili domáce úlohy, tak nie.
JÁRAY: Pán profesor, ja mám taký malý problém, nie je mi jasné akú mocninu majú celé čísla 1 a 2 v matematike. Mohlo by ste mi to vysvetliť.
DVURČENSKIJ: Presne neviem o čo vám ide.
JÁRAY: Čísla 1 a 2 mali spoločného nulového exponenta, tak by to vyzeralo nasledovne: 1; 2, čo by ale v konečnom dôsledku znamenalo, že čísla 1 a 2 sú v skutočnosti dve rovnaké čísla, zapísané rôznou formou, preto že platí 2 = 1;
DVURČENSKIJ: To môžem podpísať.
JÁRAY: Pre prípad, žeby čísla 1 a 2 mali spoločné exponenty o hodnote 2, čiže 12; 22; oni by už nereprezentovali čísla 1 a 2, ale čísla 1 a 4.
DVURČENSKIJ: Aj to môžem podpísať.
JÁRAY: Takže čísla 1 a 2, aby zachovali svoju predpokladanú matematickú hodnotu, musia mať jedine exponenty 1; čiže musí platiť 11, 21.
Takže na záver by sa muselo konštatovať, že všetky celé čísla ležiace na osi (x) v matematike sú čísla s exponentom 1.
DVURČENSKIJ: Vyplýva to z logiky matematiky.
JÁRAY: No a teraz túto matematicko - logickú skutočnosť, preverme v matematickej praxi a to na matematickej rovnici:
1 + 1 = 2. 1.
V zmysle predchádzajúcich záverov, táto rovnica vyzerá nasledovne:
I. 1 + 1 = 2. 1 = 2(0+0) = 2 = 1
II. 11 + 11 = 21. 11 = 2(1+1) = 22 = 41
III. 12 + 12 = 22. 12 = 2(2+2) = 24 = 161
Z uvedenej exaktnej matematickej analýzy vyplýva, že nech celé čísla 1 a 2 majú akékoľvek spoločné exponenty, nedajú sa s nimi dosiahnuť tie výsledky, ktoré matematika prezentuje, lepšie povedané, na silu vyučuje na školách a univerzitách Slovenskej republiky, čiže ani tá triviálna, elementárna rovnosť:
1 + 1 = 2. 1.
DVURČENSKIJ: Čo z toho usudzujete.
JÁRAY: Usudzujem z toho to, že ak by bol učiteľ matematiky aj svetovo uznávaným matematikom, či nositeľom Nobelovej ceny za objav teórie malej násobilky, realitu rovnice:
1 + 1 = 2 . 1,
nevedel by žiakom dokázať pomocou žiadnych logických matematických teórii, premís či axióm.
On by musel povedať iba nasledovné slová:
"Žiaci nešpekulujte nad tým ako JÁRAY, ale berte to bez rozmyslu na vedomie, lebo to platí už tri tisíc rokov. Matematika nie je vybudovaná na logike, na rozmýšľaní, ale výlučne iba na konzervatívnych tradíciách a kongresových dohodách matematikov".
"A kvôli nejakému rýpalovi, u ktorého nie sme si istí ani v tom, či on nie je duševne narušený, (keďže myslí ináč ako my) nebudeme predsa matematiku meniť".
No a takých akademických, svetovo uznávaných matematických odborníkov, nájdeme za každým jedným rohom až dvoch. (V dvojčlenných grupách.)
Jedným z takýchto svetovo uznávaných (zarohových - binárnych - podvojných) matematických odborníkov, ste aj vy pán profesor, atd.. Anatolij Dvurčenský.
Takže, ako vy osobne si tú disharmóniu matematiky vo veci rovnice:
1 + 1 = 2 . 1
dokážete vysvetliť filozofiou zarohovej (grupovéj) matematiky?
DVURČENSKIJ: Budem úprimný, neviem si to vysvetliť a som presvedčený, že ani jeden predrohový, či zarohový matematik na svete si to nevie vysvetliť.
Takže dovoľte mi, aby som sa ja vás obratom opýtal, v čom vy vidíte príčinu tejto disharmónie predpokladu a záveru predmetnéj matematickej rovnice:
1 + 1 = 2 . 1.
JÁRAY: Naša Musím konštatovať, že dematerializovaním parametrov materiálnej časopriestorovej prírody (napríklad dematerializovaním jednej kravy) na bezrozmerné matematické (filozofické) čísla, čiže na bezhmotné a bezrozmerné matematické abstrakcie, (na slovnú číslovku jeden) matematika nevedome prešla z oblasti prírodných (aj biologických) vied do oblasti filozofie, do oblasti rannej metafyziky, konkrétne do oblasti zvanej gramatika.
(Na Slovensku, do gramatiky jazyka Slovenského. Ludevít Štúr, číslovkový číslo jeden.)
Matematika sa v súčasnosti zaoberá (vyjadruje) výlučne iba číslovkami v rámci gramatických pravidiel jazyka Slovenského.
Číslovky (slová, nástroje básnikov) nepotrebujú mať žiadny priestorový exponent.
Gramatika slová meter, nič, niečo, ár, či kocka, alebo celý vesmír, považuje za rovnocenné, rovnako rozmerné, skôr rovnako bezrozmerné, abstraktné gramatické objekty a označuje ich obecne ako podstatné mená.
Preto v gramatike platí, že tri metre, krát tri metre, je deväť metrov, ale aj tri krát tri metre, je deväť metrov.
To žiaľ platí aj v matematike. A tak v súčasnosti sa na školách a univerzitách SR nevyučuje materialistická (JÁRAYova "Kvantová") matematika, ale gramatická matematika, matematika slovenských bezrozmerných, ani len nula dimenziálnych čísloviek, ktorých základom sú metafyzické, abstraktné, gramatické, slovné pravidlá jazyka Slovenského a nie zákony materiálneho časopriestoru.
V súčasnosti matematické zákony treba hľadať v pravidlách Slovenského jazyka.
Vy pán profesor Anatolij Dvorčensky, ste v skutočnosti vrcholný jazykovedec, nie vrcholný matematik v pravom zmysle slova.
(Cigan, keľo? Ta milión. A co milión? A co keľo?) Taký je rozhovor vedný výlučne s bezexponenciálnými, čiže ani nula exponeneciálnými matematickými číslovkami na ďalekom východe Slovenska.
A vtom tkvie celá bieda matematiky v SR, ako aj na celom svete.
DVURČENSKIJ: Pripusťme, povedzme, dajme tomu. Ako by sa ale podľa vás "číslovková, nula dimenziálna, slovná" matematika mohla vymaniť zo zákonov Slovenského jazyka, z gramatiky, do sféry materiálneho časopriestoru?
JÁRAY: Tak, aby každé matematické číslo povinne prezentovalo konkrétnu hodnotu materiálneho časopriestoru a nie iba bezrozmernú slovnú číslovku a to tým, že by každé matematické číslo muselo mať svoj časopriestorový exponent. Časopriestorovú dimenziu!!! Aby matematika nenarábala so slovenskou bezrozmernou číslovkou (3) tri, ale matematickými exponenciálnymi číslami JÁRAYovej "Kvantovej matematiky":
a síce: 3 ; 31 ; 32 ; 33 .....!
Potom predmetná rovnica by sa zapísala nasledovne:
11 + 11 = 2 . 11 = 21
Potom by ale už v matematike neplatilo, že každé číslo s exponentom nula je číslo jedna
Číslo tri (3) je gramatická číslovka.
Číslo tri na nultú (3) je matematické číslo, rozdielne od slovnej číslovky 3, tri, ale aj od slovnej číslovky 1, jeden !!!.
DVURČENSKIJ: K takejto úprave matematiky nikdy nedôjde, nakoľko k tomu nepristúpim ja osobne a tým pádom nepristúpia k tomu ani moji kolegovia, matematici SR. Budem ich dôrazne vystíhať od takého kroku!
Nikto z vlády, či z ľudu, nás "gramatických - číslovkových" matematikov k tomu neprinúti, lebo všetci členovia vlády, ako aj náš statočný a hrdinský pospolitý ľud, matematike sa rozumejú, presne tak ako sa húsa rozumie k 11,5° čiernemu pivu Smädný mních..
Takže vypočul som si vás, ale matematika sa aj naďalej bude zaoberať výlučne iba “Gramatickými bezrozmernými číslovkami„ 1; 2; 3;.........
Aj za cenu, že matematika bude naďalej predmet s najhoršími študijnými výsledkami.
Aj za cenu, že aj naďalej matematiku nikto nebude vedieť logicky zdôvodniť a následne ani ľahko pochopiť.
A to je koniec rozhovoru.
Diskusia je možná na nasledovnej adrese:
