Štvrtý dialóg s kvantovým chemikom.

Po dlhšej odmlke mi kvantový fyzik položil nasledovnú otázku:

Vo svojich príspevkoch na blogu ste rozviedli myšlienky tzv. Járayovej kvantovej matematiky a kauzálnej fyziky, od ktorých by som sa odpichol.

Sedliackym rozumom je pochopiteľné, že jedna krava plus jedna krava dajú dve kravy, ktoré môžu spolu bučať v kravíne. Materiálne objekty sú zachované na oboch stranách rovnice.

Zoberme ale, že ideme násobiť tú jednu kravičku dvomi. Na ľavej strane máme stále jednu kravičku, no pravej strane rovnice sme dostali kravičky dve. Z ničoho sa objavila hmota.

Nebolo by treba pre takéto prípady zaviesť nejakú fyzikálnu korekciu ? Diracova relativistická rovnica predpovedá existenciu pozitrónov, čo je antihmota voči elektrónom. Či by sa nemalo vo Vašej matematike uvažovať aj o vynáraní sa telies z antipriestoru (spomínaná kravička).

Ďakujem,

M.I.

Podotýkam, že autor tejto otázky je kvantový chemik a pôsobí na jednej Slovenskej univerzite. Aj jemu matematický zápis násobenia jednej kravy číslom dve robí problém a chce ho riešiť pomocou fyzikálnej korekcie, čiže aparátom kvantovej fyziky a to vynárania sa kravy z antipriestoru, z čiernej hmoty, alebo pomocou pozitrónov, ktoré vznikli iba pomocou aparátu súčasnej matematiky..

Na tomto pánovi je sympatické to, že na vec ktorej ani on, ako kvantový chemik vyzbrojený okrem iného aj Diracovou relativistickou rovnicou nerozumie, nehanbí sa opýtať. Že on sa za svoju neznalosť objektívnej reality nehanbí.  

No a toto je moja odpoveď a jeho otázku:

Súčasná matematika má jeden zásadný problém, nezaujímajú ju žiadne zákony fyziky a to ani Zákon zachovania hmoty a energie. Súčasná matematika je matematikou o ničom. V prípade, že do matematických rovníc o ničom dosadíme materiálne hodnoty, v tom momente prejaví sa harlekýnsky charakter matematiky.

Problém predmetnéj otázky je zhutnený v rovnosti 1 . 2 = 2

Ale my sa opýtajme, že čo tie čísla prezentujú, čoho sú násobkami.

Odpoveď je jednoduchá, tieto čísla sú násobkami ničoho teda hodnoty x.

Potom uvedenú rovnicu môžeme zapísať ako:

(1x. 2x⁰ = 2 x) = (1.2 = 2).

A iba v takejto podobe platí výsledok matematikou predpísaného súčinu.

Ale nás asi takýto postup počítania súčinov nula rozmerných veličín nemôže zaujímať a preto za členy x dosadíme reálne materiálne rozmery.

Po zmaterializovaní táto rovnica by vyzerala nasledovne:

1m . 2m = 2.m; (1m. 2m = 2m²)

Čo ale už nie je rovnica ale matematický blud, ktorý človek žijúci v materiálnom priestore nemôže na nič použiť.

Nezmyselnosť rovnice 1. 2 = 2, ktorú každý jeden človek na zemi považuje za svätú pravdu, dokážem inverzným spôsobom a to na výsledku podielu čísel 1: 2 = ?

Podľa matematikov, ale aj podľa kvantových fyzikov a chemikov výsledok tohto podielu je nasledovný:

1) 1:2 = 0

2) 10:2 = 0,5

Ide o nasledovnú úvahu matematikov: Keď v prvom kroku predmetného podielu sa väčšie číslo 2 v menšom čísle nachádza iba nula krát, tak potom v druhom kroku číslo 1 premeníme na číslo desať, 10 (matematici rozdelia číslo 1 na desať desatín 10. 0,1) a potom sa už v tých desiatych desatinách podľa matematiky, číslo 2 nachádza sa päťkrát.

Takáto slabomyseľná úvaha matematikov platí iba dovtedy, kým sa nebudeme zaujímať o materiálnu podstatu uvedených čísel podielu, kým si nepoložíme otázku ako tento matematický model podielu môžeme použiť v materiálnej praxi.

Keď predmetný podiel zmaterializujeme napríklad hodnotou m¹ (meter na jednu) keď predmetný podiel upravíme nasledovne:

1m¹: 2 m¹ = 0

tak s takým podielom i keď urobíme hoci čo, výsledok 0,5 nikdy nedostaneme, lebo ak hodnotu 1m¹ rozdelíme na hoci koľko častí, ani v rozdelenom metri, dva metre sa nebudú nachádzať ináč ako nula krát.

Podotýkam, že ako kvantová fyzika, tak aj kvantová chémie stojí na výsledku podielu menšieho čísla 1 väčším číslom 2 o hodnote 0,5.

A tým by som odpoveď na uvedenú otázku považoval za vyčerpanú.

Prípadný diskutér mal by odpovedať na nasledovné otázky:

1. Akým spôsobom sa matematika dopracovala v podieli 1:2 k číslu 5 ?

2. Prečo sa k takému výsledku nemôže dopracovať matematika pri podieli 1m¹: 2 m¹ ?

3. Ktorý z výsledkov uvedeného podielu je podľa vašich osobných dojmov správny a ktorý mylný ?

4. Prečo sa vyučovanie hodnoty podielu 1:2 = 0,5 nepovažuje za trestný čin podvodu ?

5. Prečo sa učitelia matematiky vyučujúci hodnotu podielu 1:2 = 0,5 nepovažujú za duševne chorých jedincov ?

6. Prečo vám osobne nevadí vyučovanie matematického bludu v tvare 1: 2 = 0,5 ?

7. Môžu sa akceptovať výsledky fyziky a chémie, ktoré akceptujú pravdivosť výsledku podielu: 1:2 = 0,5 ?

 A to by bol aj koniec mojej odpovede na otázku kvantového chemika.