aaaaaaaaaaaaaa
Dôležité!
Rozumný človek sa prispôsobuje svetu, nerozumný trvá na tom, že sa bude pokúšať prispôsobiť svet sebe. Preto každý pokrok závisí na nerozumných ľuďoch.
(George Bernard Shaw)
Tretí dialóg s kvantovým chemikom.
Môj spolu diskutujúci kvantový fyzik, položil mi ďalšiu otázku v nasledovnom znení.
Otázka č. 7.
“ Vo svojom príspevku ste popísali Vašú tzv. materialistickú, alebo kvantovú matematiku. Podľa nej číslo musí mať svoju fyzicky odmerateľnú pozíciu na číslnej osi, danú podľa nejakej zvolenej dĺžkovej jednotky, či "dĺžkového kvanta".
Nemyslíte si, že takého materialistiké ohraničenie definície čísel nás obmedzuje pri matematických a fyzikálnych úvahách ? Zoberme napríklad, že takto "najmenšie" kvantové číslo bude nejakých 10(-n), avšak nejaké presné merania dajú údaj ešte menší, 10(-n-m), (m,n sú kladné celé čísla). Potom by sme museli sústavne znižovať hodnotu dĺžkového kvanta podľa toho, aký najmenší objet by sme dokázali odmerať.
M.I
Moja odpoveď na uvedenú otázku znie nasledovne:
Vami položená otázka je síce na prvý pohľad logická, ale iba v rovine myslenia súčasnej relativistickej vedy. Hluchá a slepá materiálna príroda, takúto otázku by nikdy nepoložila.
Slovo materiálne kvantum, v JÁRAYovej Kvantovej matematike, neprejudikuje konečnú, národnú, a preto iba jednu dĺžkovú hodnotu materiálneho elementu, ktorého konečný súčet tvorí syntax, (stavbu) čiže dĺžku materiálneho priestorového parametra, ale skutočnosť, že každý reálny materiálny parameter, je tvorený z konečného, (nie z nekonečného ani nie z limitného) celočíselného počtu (súčtu) základných materiálnych elementov, atómov konkrétneho chemického prvku, teda z objektov majúcich (pokojovú) hmotnosť.
Nekonečná deliteľnosť ničoho je opísaná podrobne na adrese:
http://jaray.blog.sme.sk/clanok.asp?cl=94839
Pritom tie základné elementy musia na viac spĺňať ešte aj tieto dve podmienky.
1. Musia mať konečnú, (nie neustále sa zmenšujúcu, nie limitnú) hodnotu !
2. Ich začiatky nesmú splývať s ich koncami, čiže v žiadnom prípade nesmú byť (nezmyselnými, metafyzickými) matematickými bodmi !
Následky dodržiavania, či nedodržiavania uvedených dvoch podmienok, budem prezentovať na nasledujúcich dvoch obrazoch.
Na obraze č. 1, je priestorovo (plošne) znázornená funkcia y = ½.x2, vytvorená z matematických bodov, teda z úsečiek, ktorých začiatok splýva s ich koncom.
V skutočnosti na tomto obraze je znázornená iba, myšlienková predstava matematikov o priestorovej aplikácii funkcie y = ½.x2.
Platnosť tejto funkcie zaniká v tom momente, keď ju znázorňujeme v objektívnej realite, čiže na materiálnej ploche, pomocou materiálnych elementov, čiže pomocou atómov kriedy, tužky, či pomocou atómov nejakej farby.
(Pomocou hmoty s pokojovou hmotnosťou.)
Striktná platnosť matematickej funkcie y = ½.x2, je akceptovateľná iba pre prípad, že táto funkcia nie je implantovaná do reálneho materiálneho priestoru.
Ona platí Iba vtedy, keď sa nachádza v hlavách matematikov.
Bodový (nezmyselný) charakter výstavby matematickej funkcie y = ½.x2, prezrádza až tá skutočnosť, že táto funkcia (ako aj všetky ostatné funkcie) v súčasnej (nezmyselnej bodovej) matematike, má iba jedinú hodnotu prvej derivácie, ktorej hodnotu tvorí dĺžka jediného rezu funkčnej plochy trojuholníka, vedeného kolmo na os x v bezrozmernom, či limitnom bode x.
Na obraze č. 2, je priestorovo (plošne) znázornená funkcia y = ½.x2, vytvorená z atómov konkrétneho chemického prvku, teda z úsečiek, ktorých začiatok nesplýva s ich koncom.
Materiálny, kvantový, atómový charakter výstavby matematickej funkcie y = ½.x2, znázornenej na obraze č. 2, prezentuje tá skutočnosť, že predmetná funkcia má dve rozdielne hodnoty prvej derivácie predmetnej funkcie, ktorých hodnotu tvoria dve rôzne dĺžky rezu funkčného trojuholníka vedených kolmo na os x.
Raz na začiatku materiálneho kvanta Dx, x1 a druhýkrát na jeho konci x2.
V JÁRAYovej Kvantovej matematike, funkciu y = ½.x2 tvorí takzvaný kvantový, pyramídový trojuholník.
A takýto kvantový trojuholník, dá sa rezať iba na začiatku a konci syntaktických (stavebných) kvánt, lebo materiálne kvantá, teda atómy chemických prvokov sú nedeliteľné, iba zničiteľné !!!
Delením sa atómy chemických prvkov rozpadávajú na iné materiálne časti, ktoré z pôvodnými vlastnosťami atómu nemajú nič spoločného.
Delením atómu vodíka (Hidrogén) zaniká samotná podstata atómovej štruktúry hmoty.
Nech by boli materiálne dĺžkové kvantá akékoľvek krátke, vždy by pre uvedenú funkčnú závislosť tvorili iba pyramídický a nikdy nie hladký, matematikmi vysnený bodový trojuholník !!!
Súčasná bodová matematická obec nie je schopná za žiadnych okolností akceptovať inú aplikáciu derivácii funkcie y = ½.x2, ako teoretickú, ako jednohodnotovú, čiže inú ako bodovú!
Predstava dvoch rôznych hodnôt derivácie funkcie y = ½.x2 matematikov desí, ba až uráža do špiku kosti.
Ako ateistov exaktný dôkaz existencie Boha.
Následkom toho, bodovou matematikou osprostení relativistickí fyzici, nie sú schopní za žiadnych okolností akceptovať rôznu, dvojitú hmotnosť telies, vznikajúcu pri spomalení a pri ekvivalentnom zrýchlení telies, bez ktorých by nemohol existovať pohyb pružiny, ani pohyb kyvadla.
A preto nie sú ochotní za žiadnych okolností, túto (podľa mňa úpne triviálne logickú) materiálnu realitu epxerimentálne overiť na pohybe pružiny, či na pohybe kyvadla.
A tak bodová matematika neprispieva k poznaniu reálnych parametrov materiálnej prírody, ale zavádza fyzikov (a celé ľudstvo) do ríše krkolomných relatívnych bludov, v lepšom prípade do štatistickej fyziky.
Z JÁRAYovej Kvantovej matematiky dvojitá hodnota derivácie funkcie y = ½.x2 jednoznačné vyplýva a z JÁRAYovej Kauzálnej fyziky zase jednoznačne vyplýva dvojitá hmotnosť telies vznikajúca pri ich spomalení, ako aj pri ich ekvivalentnom zrýchlení, ktorá tvorí existenčný princíp pohybu pružiny i pohybu kyvadla.
No a táto, štátom financovaná, mentálne zaostalá, bodová matematická háveď, spolu s jej obeťami, relativistickými fyzikmi, opovažuje si ma nazvať bláznom, jedine preto, že ja nemienim za nič na svete rozmýšľať tak ako oni, ale iba tak, ako rozmýšľa materiálna, hluchá a slepá príroda.
Malá, ale zásadná pripomienka.
Overením zmeny hmotnosti telies pri ich pružinovom, či kyvadlovom pohybe, vyvrátili by sa aj Einsteinove bludy o relativite pohybu matérie.
Fyzik Wilhelm Muller hovorí: „ Teóriu relativity vymysleli u písacieho stola matematici, ktorí stratili zmysel pre prírodu, čo je problém zaváňajúci mágiou .... Závery Teórie relativity sú absurdné, ale relativistom práve táto absurdita pripadá ako znamenie najvyššej oduševnenosti“.
Udivuje ma aj tá skutočnosť, že drvivá väčšina diskutérov k mojím vedeckým témam, je viac ako fyzikálne či matematicky, podkutá gramaticky. Usudzujem to z toho, že oni majú hlavne výhrady k môjmu pravopisu, nie k mojím matematicko – fyzikálnym argumentom. " A tým končím, tvá Máňa" .
