*Zákon sily. (Druhý Newtonov zákon pohybu.)

Newton vzájomné, kontaktné pôsobenie telies, nazval silovou interakciou a určil aj následky, teda zákonitosti tejto silovej interakcie (následky tejto vzájomnej zrážky dvoch telies).

 Následky kontaktného, vzájomného pôsobenia materiálnych objektov, telies, Newton obsiahol vo svojom zákone, ktorý nazval ako

"Zákon sily".

Všeobecne tento zákon je známy ako "Druhý Newtonov zákon pohybu".

Newton v tomto svojom zákone konštatoval, že výsledkom kontaktnej zrážky (vzájomného pôsobenia, teda silovej interakcie) dvoch telies, je zmena ich rýchlosti.

 Jedno teleso sa spomalí o takú istú hodnotu o akú sa druhé teleso zrýchli. Ak ide o telesá s rovnakou hmotnosťou.

Newton vo svojom zákone konštatoval, že veľkosť sily (veľkosť zmeny rýchlosti telies) ktorú on označil písmenom F, tvorí hodnota súčinu (násobku) veľkosti zrýchlenia (jedného) telesa, (ktoré označil písmenom (a), s veľkosťou jeho hmotnosti, ktorú označil písmenom (m). 

Matematický (rovnicový aparát) zápis Newtonovho "Zákona sily" vyzerá nasledovne:

F = m.a 

 Tu by sme mohli skončiť opis Newtonovho "Zákona sily", lebo on už nič viac nehovorí. Ale skôr než ukončíme opis Newtonovho zákona sily musíme jednoznačne povedať aj to, čo z neho zákonite plynie.

 Z tohto Newtonovho zákona sily, jedno - jednoznačne plynie to, že ak teleso nemení svoju rýchlosť v procese silovej interakcie s iným telesom, že keď hodnota zrýchlenia telesa (a), rovná sa nule,

 (a = 0),

čiže ak hodnota sily F rovná sa nule,

(F = 0), vtedy môžeme jednoznačne konštatovať, že na teleso nepôsobí žiadna Newtonom zadefinovaná sila, čiže žiadna Newtonom zadefinovaná silová interakcia.

(Iba ak nulová Newtonová sila, F = 0. )

Z uvedeného záveru plynie, že zmena smeru pohybu rovnomerného, priamočiareho, zotrvačného pohybu telesa pri jeho zrážke s iným telesom, čiže pri kontaktnej silovej interakcii dvoch telies, bez zmeny jeho rýchlosti, (bez Newtonom zadefinovanej silovej interakcii typu: 

F = m.a,) nie je možná.

Keďže nepoznáme inú definíciu sily ako Newtonovú, tak to nie je možné ani žiadnou inou silovou interakciou.  

Tak to nie je možné za žiadnych okolností.

 Dostredivé zrýchlenie

 a = v²/R,

ktoré by malo meniť smer pohybu telies pri ich rovnomernom pohybe po kružnici, bez toho aby menilo aj ich rýchlosť, je v rozpore s Newtonovou definíciou sily, je to metafyzické, mimo časopriestorové zrýchlenie, ktoré tak sa páči žobrákom v duchu, učiteľom fyziky škôl SR, ako aj jedincom, super chudobným v duchu, sediacim, či ležiacím vo FÚ SAV, že si ho oni privlastnili ako pravdivé zrýchlenie. 

Veľmi zakrpatené, veľmi zdegenerované myslenie musia mať tí ľudia, ktorí nulové, teda objektívne neexistujúce (dostredivé) zrýchlenie, ešte aj dokážu označiť matematickou rovnicou

0a = v²/R.

No oni aj s takýmto degenerovaným spôsobom myslenia majú dovolené vzdelávať (v skutočnosti ohlupovať) študujúcich občanov našej premilej Slovenskej buržoázne demokratickej republiky.

 V čom teda spočíva prameň metafyziky, farárčiny, plynúci z obsahu druhého Newtonovho zákona pohybu, z Newtovho zákona sily, z pohľadu GRSc. Alexandera Jozefa JÁRAYa.

Z pohľadu GRSc. Alexandera Jozefa JÁRAYa, prameň metafyziky plynúci z obsahu Druhého Newtonovho zákona pohybu spočíva v tom, že:

Základným a teda fundamentálnym nedostatkom Newtonoho zákona sily v tvare:

 F = m.a,

je to, že mu chýba časová dimenzia.

Silový účinok mimo čas, alebo za nulový čas, nie je reálnym silovým účinkom.

Správnejším by bol zápis v tvare:

 F = m.a.t.  

 Ďalším, ak nie ešte fundamentálnejším nedostatkom Newtonovej definície sily je to, že on matematicky nezdôrazňuje tú nevyhnutnú skutočnosť, že silová interakcia môže prebiehať najmenej medzi dvomi telesami a preto k vyjadreniu reálnej silovej interakcie je potrebný matematický aparát opisujúci priebeh silovej interakcie najmenej u dvoch telies v nasledovnom tvare:

↓m₁.a₁.t → m₂.a₂.t↑ !!!

Pričom ↓m₁.a₁.t 

predstavuje silový mechanizmus spomaľovania sa akčného telesa, ktoré v silovej interakcii odovzdáva svoju kinetickú energiu druhému, reakčnému telesu pomocou mechanizmu zrýchlenia v tvare: 

 m₂.a₂.t ↑.

Znak → predstavuje smer toku kinetickej energie z telesa ktoré ho má nadbytok, do telesa ktoré ho má nedostatok.

V prírode neexistuje žiadny silový proces, ktorý by sa dal opísať pomocou matematickej rovnice, pomocou rovnosti.  

 Nerovnosť vyplývajúca zo zákona kauzality, vládne Božej prírode.  

 Newton sa k takému záveru nevedel dopracovať nielen preto, že mu v tom Boh nepomáhal, ale aj preto, že on nevedel nič o JÁRAYvej axióme binárnej silovej interakcii, ktorá hovorí o tom, že silová interakcia môže prebiehať:   

 a) medzi telesami s rozdielnou hybnosťou, ako aj   

 b) medzi telesami s rovnako veľkou no opačne orientovanou hybnosťou.  

 K akceptácii JÁRAYovej, existenčnej axiómy binárnych silových interakcii, sú teda potrebné dva druhy matematických zápisov, čiže už k hore uvedenej časovej postupnosti dynamických silových interakcii je potrebné poznať aj druhý matematický zápis a to zápis statických silových interakcií v nasledovnom tvare:

a) ↓m₁.a₁.t ↔ m₂.a₂.t↓ _; 

b) ↑m₁.a₁.t ↔ m₂.a₂.t ↑ _.

 Zápis a) ↓m₁.a₁.t ↔ m₂.a₂.t↓

predstavuje vzájomný stret dvoch telies s rovnako veľkou, ale opačne orientovanou hybnosťou, pri ich pružnom stláčaní sa.  

 Zápis b) ↑m₁.a₁.t ↔ m₂.a₂.t↑

predstavuje vzájomný stret dvoch telies s rovnako veľkou ale opačne orientovanou hybnosťou, pri ich pružnom odtláčaní sa.   

 Takže pri tejto (statickej) silovej interakcii, kinetická energia jedného telesa, nie je schopná preliať sa do druhého telesa, a tak ich celková kinetická energia ide - prelieva sa iba do potenciálnej energie, ktorú reprezentuje veľkosť pružného tlaku vzniklého medzi interagujúcimi telesami.

Tento pružný tlak, ktorý je vlastný výlučne statickej silovej interakcii,  

 je vždy väčší ,je vždy väčší ,je vždy väčší ,

 než je ten tlak, ktorý vzniká pri dynamickej (dynamických) silovej interakcii, pri ktorej sa kinetická energia z jedného telesa, prelieva na druhé teleso !!!

Tento tlak je preto absolútny, identifikačný tlak, pre tú ktorú statickú silovú interakciu medzi materiálnymi objektmi.  

 (A práve podľa tohto absolutného statického talku, vieme (zatiaľ iba my, GRSC. Alexander Jozef JÁRAY) jednoznačne identifikovať smer absolútneho pohybu hmoty i slnka a jeho planét vesmírom !!!  )  

 Podľa metafyzika Newtona i metafyzika Einsteina, no a samozrejme aj podľa žobrákov v duchu, vyučujúcich fyziku na školách SR a sediacich, či ležiacích vo FÚ SAV,

tlak vznikajúci pri statickej, ako aj pri dynamickej silovej interakcii je vždy rovnaký, je vždy ekvivalentný.

 Z toho potom títo žobráci duch odvodili idiotský „Princíp ekvivalencie“.

(Tento metafyzický princíp ekvivalencie tvorí základ mimo časopriestorovej obecnej teórie relativity od metafyzika Bertíka Einsteina.)

A niet na tomto svete tej (statickej, či dynamickej) sily, ktorá by týchto žobrákov v duchu, týchto šíriteľov exaktných a fundamentálnych fyzikálnych bludov, prinútila k tomu, aby oni si experimentálne overili  fakt,  

že statický tlak je väčší ,je väčší, je väčší ako tlak dynamický,

 že neplatí princíp ekvivalencie a preto neplatí ani obecná teória relativity a že Newtonov zákon sily nie je pravdivým zákonom prírody a že relativita pohybu je blud na kvadrát.

Nepravdivý záver odvodený pri stanovení veľkosti dostredivého zrýchlenia

a = v²/R,

ktoré údajne vzniká pri rovnomernom pohybe telesa po kružnici, spočíva v tom, že pri rovnomernom pohybe telesa po kružnici pôsobí výlučne a iba statická silová interakcia, ktorá sa opisuje nasledovnými dvomi zápismi: 

a) ↓m₁.a₁.t ↔ m₂.a₂.t↓ _;

 b) ↑m₁.a₁.t ↔ m₂.a₂.t↑_,

pričom Newton, ako aj súčasní relativistickí fyzici toto neexistujúce - mešuge zrýchlenie odvodili, ani nie pomocou dynamického zápisu silových interakcii:

↓m₁.a₁.t → m₂.a₂.t ↑,

ale iba pomocou monetárnej, samorovnice:

F.dt = m.a.dt.   

 No keď sa opýtate fyzikov či matematikov na to, akú konkrétnu hodnotu má ten nezmysel dt, nastane výberové ticho hôr, až to zabolí.

Newtonom zadefinovaný zákon sily samorovnicou:

 F = m.a,

ako aj ním odvodené dostredivé, nezrýchľujúce zrýchlenie

 a = v²/R,

nepochádzajú od Boha, nie sú harmonické s Božími, pravdivými zákonmi prírody,

oni nie sú experimentom overiteľné, nie sú pravdivé,

oni pochádzajú od Satana na to, aby udržiavali ľudstvo v neustálom stave nevedomosti, v stave hlupáctva, v stave falošnej viery v múdrosť relativistických prírodovedcov.

Nech nikoho "neukolebáva" tá skutočnosť, že žobráci v duchu, čiže tí jedinci, ktorí vyučujúci fyziku na školách SR, a ktorí sedia, či ležia vo FÚ SAV, na moje argumenty nereagujú.

Lebo to je ten najväčší exaktný dôkaz o tom, že ja mám pravdu, že ja hlásam pravdivé absolútne a preto Božie a nie relativistické, Satanistické zákony prírody.

 Dotknutí mlčia preto, že im neostáva nič iného ako sa riadiť heslom:

 „Trpme truľovia, teraz treba trpieť“.  

 Keby som svoje tvrdenia nemal aj experimentálne preverené, už by ma relativistická metafyzická obec (chamraď) dávno žalovala, na ctiutrhačstve a ja by som pri najlepšom bol už ubytovaný na štátne trovy v nejakom psychiatrickom ústave.

Iba že ja svoje tvrdenia mám experimentálne overené a tak mnou urážaná metafyzická vedecká obec, tá grupa The Mamľas, musí čušať a čušať.

(Na škodu občanov Slovenskej republiky, ktorí tých mamľasov platia.)

Ja sa pýtam: Dokedy ešte.