Jaroslava Kuchtová
Hazardér
Do práce chodievam zvyčajne v čase špičky. Pravý pruh dvojprúdovej cesty býva obvykle plný, ľavý o niečo voľnejší. V ten deň bol súvislý rad vozidiel v oboch pruhoch.
Odmala vnímam, aký farebný je svet okolo mňa...Moje knihy:Náš pes (je) HUNCÚT (2018, knižka pre deti)Ryšavky (2018, knižka pre deti)Keby som mal brata (2017, knižka pre deti)Túto noc nezaspím (2015 - 2. vydanie, román zo študentského prostredia)Prázdniny s Huncútom (2013, knižka pre deti)Kašlem na život bez lásky (2010, spoločenský román z prostredia drog)Túto noc nezaspím (2008 - 1. vydanie, román zo študentského prostredia)Špalda, pšeno, pohánka... (2014, kuchárska kniha) Zoznam autorových rubrík: Postrehy, Rôzne, Osobné, O škole (veselo i vážne), Politika (názory), Poézia, Haiku, Próza, Fotopríbehy, Túto noc nezaspím/román, Kašlem na život bez lásky/romá, Prázdniny s Huncútom/pre deti, Moja kuchárska kniha

Do práce chodievam zvyčajne v čase špičky. Pravý pruh dvojprúdovej cesty býva obvykle plný, ľavý o niečo voľnejší. V ten deň bol súvislý rad vozidiel v oboch pruhoch.

V tom obchodíku (slovenského výrobcu) som už pár vecí kúpila. Neboli lacné, no s kvalitou som bola vždy spokojná. V ten deň som sa tam zastavila kvôli dámskemu tielku, ktoré sa mi osvedčilo.

(Fotopríbeh)Mária Cura je naša sliepka. Už z jej mena je jasné, že podobnosť s Máriou Curie nie je vôbec náhodná. Rovnako ako slávna bádateľka, aj naša Mária sa pýši niekoľkými pozoruhodnými vlastnosťami.

Vlakom som necestovala už roky, a tak som sa na svoje nadchádzajúce putovanie celkom tešila. V hlave sa mi rojili spomienky na krásne študentské časy a na hodiny strávené cestovaním. Tie mi nemohol zobrať nikto a nič. Ani len neznesiteľná horúčava.

Písanie "básní" bolo celkom jednoduché. O "niečo" zložitejšie je už písanie básní. Ktovie, či to niekedy dokážem...

Mnohokrát my, ženy, ani len netušíme, aké poklady sa skrývajú v našich polovičkách. Ich kvality odhalíme väčšinou počas našej neprítomnosti. Niekedy zistíme až po rokoch, čoho všetkého sú schopní a čudujeme sa, že nás dokážu plnohodnotne zastúpiť.

Milí priatelia, predkladám vám jednu a tú istú báseň v dvoch verziách (Znovuzrodenie 1 a Znovuzrodenie 2). V tej prvej som sa sústredila iba na obsah - vtedy ešte nevediac, že existujú napr. gramatické rýmy a podobné veci :-). V tej druhej som sa už snažila popracovať aj na forme pri zachovaní pôvodnej výpovede.

Keď v preplnenej predajni otvorili ďalšiu pokladňu, všetci sa potešili. Aj stará pani krivkajúca k pokladniam. Nebola však dostatočne rýchla, a tak ju zopár ľudí stihlo predbehnúť. V poslednej chvíli pred ňou priam bravúrnym spôsobom - ukážkovým šmykom - „zaparkoval" športovo oblečený mladík. Dobreže ju neprevalil.

Práve sme sa štverali hore strmým chodníkom vedúcim pomedzi stromy, keď povedľa nás prefrčala dvojica mladíkov na terénnych bicykloch. Rútili sa strmhlav dolu kopcom, pomedzi skaly a korene stromov. Až ma zamrazilo. Vedia ich rodičia, ich mamy, kde sú a čo práve robia? Možno sú pokojní, veď ich deti sa šli iba pobicyklovať. Navyše, už sú dospelé...

Máj je vzácny mesiac - pre jeho nevšednú atmosféru. Škoda, že má iba 31 dní...

Spontánna reakcia rodiča, ktorý prichytí svoje dieťa s cigaretou v ústach po prvýkrát, býva rôznorodá. Od hnevu, nadávok, často i bitky až po ľahostajné akceptovanie zistenej reality. Až po vydýchaní sa a opadnutí emócií je ochotný pripustiť, že asi mohol (mal?) konať ináč. A to nielen v danom okamihu.

Pred pár dňami som sa ocitla v nepríjemnej situácii. Bola som obvinená, že sa starám do vecí, do ktorých ma nič nie je. Odvtedy som si už viackrát položila otázku: Má význam starať sa? Stojí mi to za to?

Keď som sa prvýkrát ocitla v podobnej situácii, bola som presvedčená, že chyba sa stala na mojej strane. Že som výšku ponúknutého prepitného nepovedala dostatočne nahlas, a tak si čašník, pochopiteľne, nechal viac.

Ten muž telefonoval tak nahlas, že sme si ho, chtiac-nechtiac, vypočuli všetci. Len škoda, že nám nenapadlo vypýtať si od neho adresu firmy, v ktorej pracuje. Možno by sa tam našlo voľné miestečko aj pre nás...

Na svoju úplne prvú skúšku na vysokej škole nikdy nezabudnem. Ovplyvnila celý môj ďalší život.Sedela som v aule plnej študentov a spolu s nimi čakala, kým sa mi do rúk dostane zadanie testu z matematiky. Väčšina z nás bola vystrašená vďaka neblahým chýrom. Vraj z predchádzajúcich dvoch termínov skúšku neurobili dve tretiny študentov. A aj tí, čo urobili, tvrdili, že sa pri nej riadne zapotili.

Množstvo nerozhodných a ešte stále nerozhodnutých voličov ostalo po očakávanom sneme strany SDKÚ-DS sklamaných. Mikuláš Dzurinda rozhodol za nich. Svojím tvrdošijným gestom zotrvať vo funkcii lídra strany a na čele kandidátky pochoval nielen seba a poslednú štipku úcty voličov k jeho doterajšej práci a výsledkom, ale definitívne prispel aj k pádu (ak nie k úplnej likvidácii) celej strany. Napriek tomu, že táto strana má rovnako dobrý volebný program ako hociktorá iná, napriek tomu, že medzi jej členmi sa dá nájsť dostatok slušných a odborne fundovaných ľudí schopných riešiť súčasné vážne problémy. Vďaka samoľúbosti predsedu strany, jeho neochote a neschopnosti odísť v pravú chvíľu so cťou a hrdo vztýčenou hlavou, sa desiateho marca pravdepodobne dočkáme toho, čo nikto nečakal: neslávneho konca kedysi silnej pravicovej strany - jej smrti v priamom prenose.