a rána sú zahmlené bývam trochu smutná, že je november. Obliekam si teplý sveter a hrabem lístie, čo už dávno nie je zelené. Len občas zdvihnem hlavu k jesennej oblohe a rátam tie posledné, čo ešte zostali v deravej korune.
lístie zlaté
hreje dlane
až kým vietor nezavanie
a stromy otrhané
vystrú k nebu
korene
spomínanie
na to
čo sa nevráti
letné lásky
ticho driemu
v objatí
listy stromov
staré lásky
utkali si vrásky
z pavučiny
Hovorili mi, že si mám zložiť tie ružové okuliare. Stále ich mám, len trochu vybledli. Zoznam autorových rubrík: fotobríbeh, medzi ľuďmi, moje lásky, také malé príbehy, obrázky, videné a odpočuté, nielen o kvetoch, Rozprávky starej matere, Súkromné, Nezaradené
