Keď im chceme vidieť vrcholce,
aj my dvíhame hlavu.

Aj keď nie je vždy len modré...

Prídu aj búrky, nečas...

Polámu sa konáre...



Aj slza potichu skĺzne.
Je to smutné...

Ale je fajn si povedať:
Žijem!

Len si vystrieť krídla...

A pozvať na raňajky priateľky,

Ráno po búrke je modré,
rany sa už hoja...

aby sa ten strom zasa pozrel
do neba. A
