Celý týždeň pršalo, ale dnes bol krásny, letný deň, ako ten, čo mám na fotografii na stole. Vo veľkej plechovej vani, v sparnom lete, kúpu sa tam chlapci s dedkom.
To si nemôžem pamätať, nebola som ešte na svete.
Ale na letný deň, kde sedíš dedkom pod orechom a na kolenách máš tú hrdzavú mačku s dvomi mačiatkami, to si spomínam, aj keď som mala asi štyri roky, možno päť.
Už vtedy si bola veľmi chorá, ale na slniečku Ti bolo dobre. Preto sa tam tak šťastne usmievaš.
Potom si odišla, do nenávratna. Ani si nepočkala, kedy Tvoja prvá vnučka začne chodiť do školy a naučí sa písať.
Keď sa končil školský rok, kamarátky sa vždy chválili, že pôjdu k starým rodičom. My sme chodili k dedkovi. Mal veľkú záhradu, vinič, ovocné stromy aj krásny orech. Bolo nám u neho dobre. Aj listy som mu písala z letných táborov. No, Ty, babka, si mi vždy veľmi chýbala.
Tak už budem končiť, babi, tento list, čo je prvý aj posledný, lebo sa začali prázdniny.
A utriem si slzy, aby ich moje vnúčatá, keď prídu, nevideli.
