Mačky SOS.
Bolo to jednoduché.
Chcete kocúra? Chceme.
A už sa na mňa usmieval.
Volá sa Belko.
Náš Murko je čierny a tento ako mlieko. To ma zaujalo. Čierny a biely...
Skoro to nevyšlo. Čakali sme dva týždne, lebo Belko sa liečil antibiotikami a keď sme už skoro boli pred bránou depozitu pod horami, zazvonil telefón:
,,Prepáčte, ale teraz sme si všimli, že Belko, má zapálené očko a my vám môžeme dať len zdravého."
,,A to vadí?"
,,No, keď veľmi chcete..."
,,Samozrejme," nedali sme sa odbiť.
Doma sme mu ošetrili očko, dali najesť a predstavili Murkovi.
Na druhý deň, očko mal už zdravšie, veselo sa hral s myškou, čo si priniesol.
Murko odbehol do záhrady pobehať si po stromoch...
Jesenný deň sa vydaril. Svieti slniečko, padajú orechy....
Máme nízky plot.
Asi preto nám prehodili to malé mačiatko...
Nevadí, misiek máme dosť...
Tí dvaja malí majú rovnaký osud. Keď ľudí omrzeli, prehodili ich cez plot.
Preto si rýchlo porozumeli.
Jeseň býva nostalgická, farebná....
U nás je veselá a čiernobiela.
