Keď som o tebe pred mesiacom písala, že ty si to, do tretice dobré, ani som nevedela, či budeš mačička alebo kocúrik.
Volali sme ťa Viky, aj naši kocúry si na teba zvykli, aj novú mištičku sme ti kúpili. Behal si po našom dvore, aj v susedovej záhrade, kde ťa nechceli.
Mali sme ťa radi.
Keď si neprišiel na raňajky, mysleli sme si, že si u susedov, aj tam ti dávali.
Neprišiel si ani večer, ani na nasledujúci deň. Prešli ešte štyri.
Nikto ťa nevidel ležať zraneného na kraji cesty, keď sme sa pýtali.
Až dnes.
Sedeli sme v záhrade, keď prišiel sused. Ten, u ktorého si sa narodil.
Vraj má pre nás dve správy.
Žiješ, ale k nám sa nevrátiš.
Volala mu jedna pani, že nech sa nehnevá. Ten ich malý chlapček si odniesol tajne domov toho kocúra.
Má leukémiu a veľmi mu chýbal taký kamarát.
