Reprodukcia

Najradšej by som používala tie isté slová dookola, stále a stále sa vraciam k minulosti, k rovnakým myšlienkam, keď zalievam tradičný anglický čaj a lievam si doň mlieko, vtedy si predstavujem náš dom a slnečnú kuchyňu, spoločné lenivé rána, napríklad v nedeľu ako je táto. Len vietor za oknami, ranné vysielanie v štúdiu rádia a piesne, ktoré nepoznáme, ale chceli by sme si ich spievať. Alebo len pískať melódiu a piecť čokoládové koláče. Ale máme obyčajné ráno.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (2)

Lebo nie všetko sa zakladá na našich odhodlaniach a rozhodnutiach. A už vôbec nie na snoch a predstavách, naše túžby sú akési malé, zanedbateľné zrnká maku v poli, rozsypú sa, stratia, rozkotúľajú kade-tade, sú príliš drobné na to, aby zmenili a ovplyvnili ľudstvo okolo nás, aby ovplyvnili čokoľvek. Ani túžby zamlčané, ani túžby prenesené do sveta slov nie sú také silné, nech sú slová akékoľvek, nech sú úprimné a vážne, nech sa vynímajú a trblietajú a zdobia dni a noci, nech sú vášnivé a temperamentné,

aj tak neskôr pochopíme, že nie všetky sú správne,

že sme veľké protiklady,

a že myšlienky nás ničia a potápajú,

všetky ilúzie sa vlejú do veľkého oceána a odplavia sa.

Potrebujem len, aby ste ma neklamali, prosím,

lebo stále ma klamete, túžby moje!

Myslela som len na to, že by som pri tebe stála na špičkách, aby som ťa mohla pobozkať na čelo, že by táto sila medzi nami mohla byť aj po dvadsiatich dvoch rokoch. Ako naši slávili výročie svadby, 29. októbra 1988 mala maminka biele ozdoby vo vlasoch, biele čipkované šaty, ktoré po 22 rokoch ležia v perináči mojej postele. Čiernobiele fotografie toho dňa sú ešte stále inšpiratívne.

Z nás zostali už len prázdne slová. Teda slová plné sľubov, ale tým už neverím.

A sny padajú ako jesenné listy zo stromov, preto si ešte reprodukujem leto, leto 2010:

^{filmové leto:}