som a pôsobím tu: jana mARTish, flickr, facebook, tumblr Zoznam autorových rubrík: .pro life., .trala., .len krátko., .deep., .ani neviem., .fotograf., .pokusy.
.deep.

Jana Martišková
Ľudia
Človek má niekedy chuť stratiť sa, zmiznúť, utiecť do lesa, vyliezť na najvyšší strom a tam sa kývať na konároch, s takou zdanlivou ľahkosťou. Byť lesom, čerstvým vzduchom, ktorý sa mieša so šumom lístia či ihličia, byť súčasťou tohto mohutného lesného sveta, počúvať všadeprítomné ticho a prirovnávať ho k ľuďom, ktorí občas v rozhovoroch mlčia. Také to ticho, čo najúprimnejšie odpovie na všetky otázky.

Jana Martišková
to áno, to áno
Ak by som dnešný deň mala pomenovať prídavným menom, volal by sa chátrajúci.

Jana Martišková
plakať
Už dávno som sa z chuti nezasmiala. Stiesnený pocit vo mne mi bráni zdvihnúť kútiky úst vysoko a vyceriť všetky biele zuby. Zakazujú mi byť veselou. Kto? .okolo.

Jana Martišková
Dosť lenivosti
V koši sú len odpadky, zbytky po vystrihnutých obrázkoch z časopisov, obal od hríbových Maretti,staré nepotrebné bloky, biele igelitky s modrým nápisom, na zemi špinavé prádlo, ale na stole voňavé, opraté a vyžehlené, milujem tú vôňu vyžehleného prádla, taká čistota, ukludňuje a pôsobí na dušu, bolo by treba povysávať izbu, oslobodiť ju od prachu a umyť stôl, poukladať perá a ceruzky, vyhodiť nahnité jablká, ale mne sa neche, bolí ma ucho a tá bolesť ovplyvňuje celú ľavú polovicu hlavy, pri každom pohybe cítim, a bolí, bolí, mám chuť na horúcu čokoládu, bielu, v časopise som videla recept, trocha smotany, čokolády a mlieka, plus ešte niečo, nechať zovrieť, raz, keď sa mi bude chcieť, nám takú uvarím, bude riadne sladká, pretože sladké uvoľňuje a vyplavuje pocity šťastia, to je to, čo potrebujem, slobodu a niekoho, s kým sa porozprávam, o všetkom, o dnešnej návšteve lekára, o nostalgických pocitoch, o dni všetkých svätých a o chodení po mnoho hroboch, o intímnostiach, ja len, že nevládzem, nevládzem prežívať tieto kŕče v bruchu, chcem cítiť Tvoju vôňu, nie ten drahý parfém, masíruješ mi nohy škoricovým krémom, k ústam mi prikladáš šálku kapučina, nemusím pohnúť ani prs