som a pôsobím tu: jana mARTish, flickr, facebook, tumblr Zoznam autorových rubrík: .pro life., .trala., .len krátko., .deep., .ani neviem., .fotograf., .pokusy.
Najradšej by som používala tie isté slová dookola, stále a stále sa vraciam k minulosti, k rovnakým myšlienkam, keď zalievam tradičný anglický čaj a lievam si doň mlieko, vtedy si predstavujem náš dom a slnečnú kuchyňu, spoločné lenivé rána, napríklad v nedeľu ako je táto. Len vietor za oknami, ranné vysielanie v štúdiu rádia a piesne, ktoré nepoznáme, ale chceli by sme si ich spievať. Alebo len pískať melódiu a piecť čokoládové koláče. Ale máme obyčajné ráno.
Už prázdne kufre ležia na chodbe čakajúc na odloženie na poličku v spálni, kozmetika už na svojom mieste, šaty v kúpeľni. Pohádzanými vecami po izbe symbolizujem rozhádzané myšlienky, ktorými som stále prítomná francúzskemu prostrediu, stále pred očami vidím žlté kvety blízko pobrežia oceánu, piesok na pláži, lietajúce paličky a zlaté strapce v rukách.
A fúkal vietor a možno sa tak chcel len zabaviť s mojimi vlasmi, trocha ich poprepletať pri snežienkovej prechádzke, pohybovať konármi stromov, nech narážajú o seba a hučia, nech v lese nie je to ticho, ale počuť ihličie narážajúce o ihličie. Nakoniec som si na hlavu dala žlto-hnedú čapicu z Hypernovy a s kľudnými vlasmi som počúvala hudby stromov, chcela som gumáky, ale tými si vraj budem kaziť nohy budúci týždeň. Ruky mi premrzli, keď zbieram malú radostnú kytičku snehových kvetov, veľmi pomaly, hlavne starostlivo. Nežne držať krehké snežienky v rukaviciach.
Neprekonalo prekážky a tvrdo spadlo na zadok, dieťa v kvietkovej sukničke a s banánom v ruke. Kopili sa oblaky, ale nepršalo, neblýskalo sa, len nevidelo slnko, lietali holuby ponad hlavy ostatných, tiché kroky po pešej zóne, sandále alebo šľapky, ja hnedé baleríny mám. Kúpila som Praktickú ženu + (nejaké) Múčniky, zaplatila stovkou a vložila si cukrík do úst, cítim asicitrónovú chuť, volám, že kde sú a oni vravia, že naháňajú mačku v záhrade, že mám chvíľu počkať niekde pri Hami Papi.
Tá pesnička mi hrá stále dokola, postupne, ale rapídne sa mi zarýva do uší, nechcem ju však vypnúť, ukončiť a prestrihnúť. Pomalá, krehký ženský hlas sa ozýva do jemnej melódie, takej ľúbeznej, zmierňuje bolesť hlavy z nízkeho tlaku a vlasov zviazaných do gumičky, lebo tak to je, to veľmi pôsobí na moju hlavu. Pieseň začína hrať znovu.
Niekedy je mi tak, že sa nič nechce, že sa nikam nechce, s nikým sa nechce. Sama doma, vypnúť telefón, žiadny počítač, internet, zamknúť dvere, nasypať kapučíno do modrej šálky a zaliať ho vriacou vodou (aj keď v návode píšu: zaliať 80°C vodou) pomaly chlípkať, utrieť si penu z úst, ležať na zemi v obývačke a pri hudbe prezerať fotky, staršie, novšie, spomínať a deliť ich na plné a prázdne
Románska stavba približne z 11. storočia. Kostolík sv. Michala Archanjela vidieť už z diaľky (aj z Nitry), ako si spokojne stojí na skalnatom brale v obci Drážovce. Patrí medzi najstaršie a zároveň najkrajšie stavby na Slovensku. Aj z tohto dôvodu ho môžeme nájsť vyobrazený na slovenskej bankovke päťdesiatkorunáčke. (zdroj: NISYS)
Starý pokrik spojený s vandrujúcim drotárom. Drotárstvo - (ne)zabudnuté, prekrásne remeslo pre šikovné ruky. Vďaka drôtom si môžete vytvoriť milé dekorácie do kvetín, či praktické drôtené misy. Spolu s rodinou (a rodinou najlepšej kamarátky) sme absolvovali kurz drôtovania.
Už dlho ma zaujímali. Všímala som si ich všade kam som prišla, kam som pozrela. Nedokázala som ich prehliadnuť...
Ani to nechutné nevydržateľné teplo mi nezkazilo moje plány. Vybrala som sa bicyklovať...
Banská Štiavnica je jedným z najkrajších miest na Slovensku. Je výnimočné svojou zachovalou historickou architektúrou. V jadre mesta - mestskej pamiatkovej rezervácii je 360 objektov umelecko - historických pamiatok. Archeologické nálezy dokazujú, že prvotné baníctvo sa na území dnešnej Banskej Štiavnice rozvíjalo už v období keltského osídlenia. Právom si teda mesto zvolilo erb kde je na modrom štíte zobrazené strieborné opevnenie a zlaté banské nástroje.
