som a pôsobím tu: jana mARTish, flickr, facebook, tumblr Zoznam autorových rubrík: .pro life., .trala., .len krátko., .deep., .ani neviem., .fotograf., .pokusy.
Zoznam článkov blogera

Jana Martišková
Ľudia
Človek má niekedy chuť stratiť sa, zmiznúť, utiecť do lesa, vyliezť na najvyšší strom a tam sa kývať na konároch, s takou zdanlivou ľahkosťou. Byť lesom, čerstvým vzduchom, ktorý sa mieša so šumom lístia či ihličia, byť súčasťou tohto mohutného lesného sveta, počúvať všadeprítomné ticho a prirovnávať ho k ľuďom, ktorí občas v rozhovoroch mlčia. Také to ticho, čo najúprimnejšie odpovie na všetky otázky.

Jana Martišková
Reprodukcia
Najradšej by som používala tie isté slová dookola, stále a stále sa vraciam k minulosti, k rovnakým myšlienkam, keď zalievam tradičný anglický čaj a lievam si doň mlieko, vtedy si predstavujem náš dom a slnečnú kuchyňu, spoločné lenivé rána, napríklad v nedeľu ako je táto. Len vietor za oknami, ranné vysielanie v štúdiu rádia a piesne, ktoré nepoznáme, ale chceli by sme si ich spievať. Alebo len pískať melódiu a piecť čokoládové koláče. Ale máme obyčajné ráno.

Jana Martišková
Malta, Malta
Všetci vieme, čo sme desiateho februára videli cez okná dopravných prostriedkov, vnímanie letu cez okrúhle okienka lietadla, plavenie sa po šľahačkových oblakoch, k šľahačke sme dostali kávu do umelých pohárikov s nápisom Air Malta. Tu hore je ostré slnko, ktoré pichá do rozospatých očí. Predstavujem si, ako niekto, napríklad dievča v žltej sukni, stojí na chodníku Talianska a na oblohe zazrie slnkom ožiarené lietadlo. Aj ja sa tak obzerám, keď som na zemi, no naše mohutné lietadlo nemožno vidieť, skrývame sa, letíme záhadne, nebadateľne, nad snehovými prehánkami. Chvíľami ma sprevádzajú prvé strany Iana McEwana, chvíľami zatváram oči, cítim tlak výšky v nohách i rukách.

Jana Martišková
5
Už prázdne kufre ležia na chodbe čakajúc na odloženie na poličku v spálni, kozmetika už na svojom mieste, šaty v kúpeľni. Pohádzanými vecami po izbe symbolizujem rozhádzané myšlienky, ktorými som stále prítomná francúzskemu prostrediu, stále pred očami vidím žlté kvety blízko pobrežia oceánu, piesok na pláži, lietajúce paličky a zlaté strapce v rukách.